Otázka učeníkov ukazuje na všeobecné poznanie tej doby že choroby vznikajú z hriechu, aj keď ich Ježiš opravuje že v tomto prípade to tak nie je, že je slepý preto aby Boh na ňom ukázal svoju moc, a je tu indícia že Ježiš svojou odpoveďou len zhrnul a upresnil odpoveď na predchádzajúcu otázku učeníkov.
V stredoveku panovalo všeobecné presvedčenie o tom, že choroby sú dôsledkom hriechu a cirkev si tento názor tiež osvojila. Samozrejme aj keď hriech pokladali za hlavnú príčinu chorôb, tvrdilo sa aj že choroba je aj znamením od Boha, že chorobou navštevuje Boh tých, ktorých miluje. To je ale vlastne aj iné vysvetlenie faktu že choroba je z hriechu, lebo v skutočnosti nie je trestom, ale zabraňuje niečomu horšiemu a to - smrti duše.
Dnes preto aby si Cirkev uchovala svoje zbytky moci a udržala si svojích členov, musí sa podriaďovať väčšinovým názorom, musí akceptovať poznatky materialistickej doby aby nevyzerala smiešne vo svojej viere v démonov ktorých si povolá hriešna duša aby vyvolali chorobu. Dnes už nie je pôvodcom démon, ale vírus a pod. Démon sa nám akosi zmaterializoval ....
Napriek dnešnému názoru Cirkvi, že pôvod chorôb je len hmotný a že nezáleží vôbec na duševno-duchovných aspektoch toho kto chorobu dostane, napriek tomu uznáva charizmy kde liečiteľ lieči ako prostredník Boha. No len akosi ľubovoľne. Nad tým sa zmiluje, nad oným nie. Toho modlitbu vyslyší a toho nie ... Lebo Boh je zrejme nejaký svojvoľný ukrutník.
Dnes Cirkev hádže oheň a síru na alternatívnu medicínu a ja sa obavám že len preto aby ujasnili že monopol na liečenie majú predsa len oni, alebo aby dali svetu najavo aký majú postoj k liečeniu: "My už nie sme tak zaostalí že veríme v démonov a v hriech ako nejakí dekadentní šamani, my kráčame s vedecko - technickým pokrokom, preto vstupujte do nášich radov, sme predsa moderní!"
Ale v niečom má Cirkev pravdu v názoroch na alternatívnu medicínu. No chyba je v tom že hádžu šarlatánov, ziskuchtivých a pod. do jedného vreca s takými ktorých liečebné techniky vôbec nie sú v rozpore s tým čo je vo sv. Písme. Ale to zrejme nevadí, hlavne že zničia všetko čo sa nezrodilo z neomylného lona Cirkvy. Ach tá neomylnosť, stáročiami korigovaná ....
No nech ma nechytá nikto za slovo že pokladám za zdroj choroby len osobný hriech! Len chcem poukázať na to že sa na túto možnosť zabúda a dnešná etikoterapia je na okraji záujmu tak ateistov, ako i ľudí hlásiacich sa k náboženstvám, lebo jedni nedávajú medzi stavom mysle a chorobou súvis a druhí to majú za sektársku úchylku ...
Toto poukazovanie na to že náš psychický postoj či zlý čin (zjednodušene hriech) má aj poukázať na fakt že za hmotou je Duch a Boh. Cirkevní otcovia poukazovali na to, že hmotný svet vytvárajú, tvoria ho a udržiavajú duchovné hierarchie od povedzme duchov rastlín cez strážnych anjelov, až po archanjelov. To tvrdil aj učiteľ Cirkvi Tomáš Akvinský.
Naše duše sú ponorené v tomto svete Ducha, čerpajú z neho a tento Duchovný svet s nami komunikuje aj cez chorobu. Choroba nás má na niečo upozorniť. Postupnosť je nasledovná:
1. Najprv sme duchovným svetom poháňaní k rozvoju nejakej cnosti, k nejakému napredovaniu ako ľudské bytosti ktoré majú svoj cieľ v Duchu ktorý im určil Boh.
2. Bránime sa rozvoju duše, kladných vlastností a následkom toho je že to, čo by sa malo prejaviť ako cnosť sa prejaví ako neresť, ako zlá vlastnosť, teda to čo by malo zostať na vyššej úrovni upadne dole povedzme po pudu a stane sa to dekadentným.
3. Ak ďalej rozvíjame neresti a zlé vlastnosti, už nás nepodporujú dobré bytosti Duchovného sveta, ale tie zlé ktorých písmo nazýva démonmi.
4. Neresti sa začnú prejavovať fyzicky napr. aj hosťovaním vírusov a pod. Dokonca niektorí demonológovia tvrdia že vírus je akoby telom démona.
Nápravu dosiahneme návratom k bodu 1. Teda zistíme akú cnosť by sme mali rozvíjať a tú rozvíjame. Keď sa nad tým zamyslíme, dôjdeme aj sami k tomu že od neresti ku chorobe je aj priama cesta. Napríklad človek ktorý chce byť v niečom dokonalý je frustrovaný, prejedá sa a tak ochorie. Alebo iný si zlým postojom k životu privodí stres, veľa fajčí a máme tu rakovinu .... Či nadmerné pitie alkoholu. Nedokážeme sa upokojiť tak, aby sme myšlienkami nadviazali na spirituálno, zaujíma nás len hmotné potešenie ktoré tak nenapĺňa a tak hľadáme nahrážku duchovnej extázy v alkohole či v drogách a je tu napr. ochorenie pečene.
U citlivejších ľudí môže nastať uvedomie si nevyhnutnosti zmeny už pri bode 2., kedy sa objaví ešte len zlá vlastnosť, alebo neresť. To sa týka ľudí s veľmi vyvinutým svedomým a pocitom hanby. Napríklad takýto človek sa hnevá, je agresívny až raz niekomu ublíži. Potom ho to začne mrzieť a bude sa pokúšať zmeniť sa. To je vlastne aj účel každého zla - vyťažiť z neho ešte väčšie dobro. Zlo je tu napokon preto aby sme sa na ňom učili a zdokonaľovali sa. Zlo je dobro na nesprávnom mieste a našou úlohou je dať veci tam kde majú byť. Bohu božie a Cisárovi cisárovo ...
Pekne do tejto témy zapadá aj Ježišovo zmŕtvychvstanie. Preto aby napredovalo stvorenie, musela sa vysoká bytosť obetovať a vyliať tu na Zemi svoju krv na ktorú ako vieme sa viaže Duch. Odvtedy je Kristus spojený so Zemou až do jej zániku. Je liečiteľom ľudstva, ktoré by bez jeho zásahu, t.j. zásahu Božstva spelo k smrti. On dáva teraz ľuďom jasnú myseľ a schopnosť rozlišovania. On sám osobne skrz naše duše. Nie Cirkvi, ale duše ...(aj keď proti spolčovaniu sa pre spoločnú vec nič nemám)
Ježiš Kristus svojím pôsobením poukázal na určitú etiku prostredníctvom ktorej môžme dosiahnuť spásu, či už len zlepšenie svojho pozemského života. Liečil tak, že vyháňal démonov a tvrdil že k spáse vedie určité etické správanie sa. Jeho život a podobenstvá o tom svedčili. Čo iné? Žiadne doplny koncilov a Cirkevných otcov nezakryjú pravdu odkazu Ježiša a to je že "rozviň cnosti a zbav sa hriechu a budeš spasený". Samozrejme s pomocou Božou a to aj skrz jeho poslov - anjelov.
