Sranda je, že ja som ten cintorín napriek informáciám na hore uvedenom linku nenašiel. A ani na druhýkrát. Spomína sa zalesnená mestská časť Stráňan, a tu sa Michalovčanovi vybaví lesopark (bývalý, rozpredali ho súkromným firmám) Biela hora. Tak som ten lesopark schodil a nič. No načo máme Google Earth? Čože je to za zaklinený lesík medzi poľami napravo od lesoparku Biela hora? Vari to nebude ono? Prečo iné by taký kus lesa nechali v poliach, ak nie preto, že niečo ukrýva? A ukrýva ....
Tak tento podvečerným slnkom osvetlený pás hustého, ťažko priechodného lesa (v pravo) ukrýval dom hrobov - bejt kevarot. Vľavo je spomínaný lesopark Biela hora. No a tí v tom aute sú určite dosť dobre vo vode vybláznení a slnkom opálení, keďže je to stará cesta na Zemplínsku Šíravu.
A čože sa to tu buduje, ako v popredí naznačuje stavebný materiál, ktorým je zrejme zámková dlažba? No predsa nový mestský cintorín. A kto číta noviny, ten by sa dozvedel aj o susedovi tohto nového cintorína. Ja noviny nečítam, ja mám google a svoje nohy. (niekedy aj hlavu)
No nemôžem tu nedať aj iné veci, ktoré súvisia s objavovaním. Napr. aj s objavovaním liečivých byliniek, hlavne ak je ich tak veľa pohromade. Táto balota čierna rastie húfne oproti cintorínu.
To je len ilustračné foto, aby ste ju videli v plnej kráse, na ktorú môj kompakt nestačí.
Tak toľko jej bolo ....
Tieto náhrobníky patria k dvanástim, ktoré nie sú oplotené a nájdeme ich hneď blízko cesty. Nedávno sa tu akoby praktizoval výrub a nejaké "manévre" ťažkých strojov. Môžme len hádať, že prečo páni v odeve ortodoxných židov, ktorých bolo asi pred 5 rokmi vídať pri Michalovskom hoteli Družba, nedali oplotiť všetky hroby, ale len takú zachovalejšiu skupinku vo vnútri lesíka. Ja typujem, že sa to nedalo pre hustý porast a zrejme mali málo času i peňazí ...
Ako som už spomínal, tento priestor slúžil a asi aj slúži ako smetisko. Netvrdím že sú tam haldy odpadkov, nakoniec ťažko presne určiť čo sú ruiny po niekdajšej synagóge a čo navozený odpad.
Prekvapili ma takmer všadeprítomné kosti zvierat, teda aspoň dúfam že to všetko čo som videl boli zvieracie kosti. Niečo sa identifikovať dalo už len voľným okom. Napr. lebka koňa, či lebka psa.
Bol som rád, keď som ten dom hrobov konečne našiel. Že vraj sú cintoríny akousi spojnicou medzi týmto svetom a hentým ... Aj keď vztýčený kameň - maceva by mal aj označovať miesto ako nečisté, lebo ide o mŕtvych.
Bolo by zaujímavé vedieť čítať náhrobné kamene v hebrejčine. Pokúšal som sa o to pomocou môjho kamaráta Googla a trocha mi aj pomohol. No bolo toho málo, nebola šanca identifikovať mená a roky ... A tak som si spomenul zas na kamaráta, ktorého cez Googla poznám. Ale popravde, on ešte vtedy nevedel že som jeho kamarát. Jednoducho som oslovil jediného českého herca judaistu ktorého som platonicky-virtuálne poznal - Achaba Haidlera a on mi prečítal niečo zo zaslaných fotografií macév. Ďakujem Ti Achab.
Tak prvá:
Podľa Achaba sem uložili: ( ponechám pôvodné znenie) "váženou a spořádanou ženu, ženu ušlechtilou, která rozdávala milodary po všecken čas, paní Slavu, dceru váženého pana Cvi (za*l). Skonala 12. elul 5655 (tanceva)" elul - september.
Meno "Cvi" som si overil a že vraj znamená "Jeleň" To v zátvorke som si vyložil ako "nech odpočíva v pokoji".
Tá "Tanceva" je výraz pre spodnú časť macevy, hlavne čo sa týka tohto cintorína a je to skratka (TNCBH) odvodená z výroku 1. knihy Samuelovej 25:29 - "Nech je jeho/jej duša zviazaná vo zväzku večného života."
Ďalej sa Achab rozplýva nad nádhernou a dobre zachovalou pieskovcovou macebou, ktorá je v svojej korune dekorovaná motívom svietnika, alebo svietnikov, ktoré symbolizujú šabatové svetlá a ten trojramenný svietnik v strede je možno voľná parafráza na tri micvot ženy. Micvot sú prikázania.
Epitaf sa týka klasických narážok na Knihu prísloví 31:10 - 31 ods., teda na pasáže textu Ešet chail. (Kto nájde statočnú ženu? Je cennejšia ako perly ....)
Táto maceva má podľa Achaba len základné dáta, ale čo ho zaujalo, je priezvisko Salomonovič a tiež lokalita *Lostemer. Hneď sme si ujasnili že ide o obec Lastomír blízko Michaloviec.
Pani Kejla zomiera v šesťdesiatke 12. Mája 1913. A dátum jej úmrtia je v hebrejskom epitafe ukrytý do chronogramu *taarog (dychtí) a takto mimovoľne tvorí celkom určitú narážku na žalm 42 - Ako jeleň dychtí po tekutých vodách, tak naša duša dychtí po Panovníkovi .... Prečo si smutná moja duša, vyčkaj na Panovníka a jeho hojného spasenia ....
Toto je jednoduchá maceva. Už aj ja som sa naučil, že tie dve písmenka v hornej časti znamenajú "tu leží " (po nikbar). Jednoducho je to skratka P.N. Peénku to pripomína čiste náhodne ...
No nechajme hovoriť majstra Achaba: " Sem uložili váženou a spořádanou paní Frimet, dceru pana Menachema. Svou dlaň otvírala pro všechny chudé a její nohy pilně chvátaly naplnit Pokyny nebes. Své dny obětovala svým dcerám, až se povznesla na Výsosti a opustila tak svého muže. Ale dobro jejích skutků jí bude předcházet. (identifikační data jsou kryta sutí)"
Epitaf je v tomto prípade kompotovaný pre potreby kryptogramu, jeho prvé znaky v každom riadku tvoria meno zosnulej - Frimet. Odkaz na otvorenú dlaň je priama parafráza textu Ešet chajil, a naopak ponáhľajúce sa nohy sú zas voľnou parafrázou Avot. Je tu pekná slovná hračka so slovesom azav (odpustiť/oddať sa) - dobré skutky ktoré predchádzajú každého z nás, sa potom u Súdu za nás prihovárajú.
Toto je viacmenej klasický epitaf so základnými údajmi, ale má nás zaujať titulatúra cajra le-jamin (mladička v rokoch), hoci pani Gnendel (z nem. Gnade - požehnanie, milosť) umiera v 40 rokoch, dňa 17. Apríľa 1907.
Achab poznamenáva, že " pozoruhodné až signifikantní pro tento hřbitov je skutečnost, že ještě i na rozbřesku 20. století se místní židé stále uchylují k víceméně klasickým macejvám, moderní židovskou pýchu (leštěnou žulu, emancipační obelisky) minimálně na souboru fotografií nevidět ..."
A toto bude posledný preklad. Údajne "zatiaľ", ako Achab sľúbil.
Tu uložili váženú a poriadnu ženu, pani Jodit, dcéru rav (rabín) Mordechaja a manželku pána Lejba Davida Warschaera. Odišla do svojho sveta dňa 24. ijar 5677 (18. Marca 1917). A celkom dole "tanceva" - "Nech je jej duša zviazaná vo zväzku večného života."
Jediný nápis ktorý som videl písaný latinkou. Žeby meno Friedman?
Na tejto maceve okrem dvoch zrejme holubíc bije do očí ešte aj rastlinný motív. Ono rastlinné motívy všeobecne vyjadrujú nádej na budúce skutočnosti (t´chijat ha-matim = vskriesenie z mŕtvych) a zároveň pominuteľnosť ľudského bytia.
Najznámejší žalm v tomto zmysle je Žalm 72, kde sa hovorí o kvitnutí a kvete na niekoľkých miestach , ďalej Príslovia 11:28 - "Kto dúfa vo svoje talenty , potkne sa a spadne, ale spravodliví ako ratolesť rozkvitnú."
Vtáky, v tomto prípade holubice môžu súvisieť s menom zomrelého, ale zaujímavé je aj iné vysvetlenie. Totiž dvojnosť môže značiť aj dvoch anjelov, ktorých má človek vždy pri sebe. (uvádza sa, že pred sebou, ale iní hovoria že za sebou, za chrbtom). Jeden je anjel Súdu, druhý Milosrdenstva.
Na tomto náhrobnom kameni sa ako vidno už podpísal čas a fyzika zvetrávania pieskovca, ale ešte vždy možno vidieť dve ruky, čo sú žehnajúce ruky Kohenov. Koheni sú to dediční kňazi, ktorí odvodzujú svoj pôvod od Mojžišovho brata Árona. Ich právomoci sa v histórii menili, ale zvyk požehnávať prítomných im viac-menej zostal doteraz. Pri požehnávaní musí byť ukazovák s prostredníkom spolu, medzera, a potom prstenník s malíčkom spolu.
Žehnajúce ruky Kohenov môžu mať aj podobu polkruhu z oboch bokov macevy.
Aj toto je príklad žehnajúcich rúk Kohenov. Ide o jednoduchú macevu, zrejme príbuzní neboli bohatí.
No predsa Achab má názor, že cintorín je "skutečně skvostný a hodně stylově navázaný na polsko a ukrajinu - zkratká na haličské židy."
Židia nenosia na hroby svojich blízkych kvety, ale kamene. Tak ja, ako "Kamenský" som bol dúfam veľkou kyticou, keď som sa sprítomnil na mieste cintorína. Kameň, ktorý má určite dlhšiu životnosť ako kvet, súvisí so symbolikou kontinuity života aj po smrti, mal by byť spojivom s duchovným svetom, ale len ak je tam zámer, ak je tam myšlienka aby sa tak stalo.
V hornej časti je dosť štylizovaná smutná vŕba, ktorej význam hádam netreba pripomínať. No pôvodne je to Alon bachut - Dub plaču. Ako je napísané v biblickom texte (1 Sam 31:13). Debora, dojka Rebeky, bola pochovaná pod stromom ktorý Jákob nazval "Dubom plaču".
Sĺpiky, alebo nejaké orámovanie je pre macevy typické a tieto stĺpiky na fotografii možno sú symbolom Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme.
Smutná vŕba či Alon Bachut zblízka. Som len sám ktorý vidí v tejto štylizovanej vŕbe orla? Je to určite len náhoda, ale dub, i orol sú ezoterickými symbolmi Marsu, čiže Samaela - anjela smrti.
Keď som prišiel domov a vyzliekol si tričko, manželka spozorujúc môj chrbát zjojkla: "a to ťa kto bičoval???" Áno, mal som dilemu, že či fotiť, alebo nie ... Totiž raz som mal od komárov na nohách strašné fialové vyrážky, ktoré pôsobili ozaj nebezpečne. Vtedy komáre hrýzli aj cez nohavice a tieto na cintoríne "len" cez tričko. Každé jedno nastavovanie foťaka a nasmerovanie záberu znamenalo vlastne rozhodnutie sa, či na chvíľu bude moje telo patriť sosákom komárov, alebo nie. A keďže sa bolo treba veľa hrbiť, najviac si to odniesol môj chrbát. Ale priznám sa, neboli následky, ak nemyslíme na vizuálne znehodnotenie môjho chrbta.
Toto je pohľad od cintorína smerom na východ dnes ráno v deň Cyrila a Metoda.
Mesiac oproti ...
Ranné Michalovce
Napadlo mi, že som ešte nevysvetlil symboliku sviece a táto fotografia hore mi to dosť nástojčivo napovedá.
"Sviečka mojím nohám je tvoje Slovo" (Žalm 119/105) Príslovia - 20.27) - kto činí neprávosť, zhasne ako sviečka. Je to symbolika ľudského života a Tóry.
Cyril a Metod priniesli Evanjelium ktoré sa začínalo takto: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.
zdroje: Achab Haidler
http://www.chewra.com/keshetnew/kweb/kategorie.aspx?kid=2
fotografie okrem 3. od vrchu - autor.
Fotografia Baloty čiernej: http://www.flickr.com/photos/dandelion-and-burdock/4735478696/
