Mnohovesmír

"V prvom rade nebuď zbabelec. Viem, že sa mi to dobre hovorí. Nemal som nikoho, koho by som mohol ohroziť, nemal som ženu, nemal som rodinu a mal som ochranu mocných, ktorí si robili zadné dvierka pre prípad, že by predsa niečo zo mňa mohli získať. Niečo som už predsa aj dokázal. Nevynoril som sa náhle z tmy, ale som bol pod trvalým dohľadom spoločnosti, novinárov, oponentov a možno aj tichých obdivovateľov, alebo závistlivcov. Viem že ty náhle nemôžeš pristáť pred Bielym domom ako UFO a odovzdať tam posolstvo národom. Asi by si skončil vo väzení, alebo v blázinci.

Okrem toho sme len na začiatku dlhej cesty. Žiadna liečba šokom sa nekoná! Jasné? Zatiaľ sme načrtli iba iný pohľad na zásadné veci. Jasný obraz potrebuje ešte mnoho práce, ktorá sa musí prelínať cez všetky odbory ľudského a vedeckého skúmania javov a musia sa do nej zapojiť další špecialisti. Musíme nájsť oporu v medicíne, ale hoci aj v ezoterike alebo v mytológii. Treba prelúskať kozmológiu, geológiu, biológiu, no proste treba zabŕdnuť všade, kde by sa dali nájsť záchytné body. Ak naraz úspešne nahlodáme všetky falošné stĺpy, potom ten pád, ktorý bude nasledovať už nič neobnoví! Nesmieme diktovať, nesmieme sa vnucovať, ale musíme byť pripravení pomôcť s riešením vždy a všade. Staviame veľký antivírový program, ktorý musí byť citlivý a bez náznakov zákernosti. Chceme ľuďom pomôcť. Nechceme novú ideológiu, nechceme novú totalitu. Chceme len návrat do histórie. Návrat k tušeniu súvislostí našich predkov. Stačí nám, keď zatiaľ budeme aspoň rešpektovanou alternatívou. Aspoň na úrovni známej teórie stringov. O čo sme horší?

STAČÍ, KEĎ SA TÝM BUDE NIEKTO OBČAS ASPOŇ ZAOBERAŤ. Stačí, keď sa objavia prvé protiargumenty. Nezabudni, pokiaľ naša snaha prejde totálnym mlčaním, sme v koncoch. Ale keď prihrmí búrka a ochrancovia viery nás začnú bombardovať, potom je všetko na dobrej ceste.

Stúpili sme niekomu asi na otlak? Tak nech aspoň zasyčí od bolesti, nech dá svetu vedieť, že prinajmenšom sme nepríjemní lepšími riešeniami problémov. A neboj sa, že si sám. Za tebou stoja tí, ktorých zahrabali pod najčernejšiu zem a na pomníky im napísali falošné nápisy: "Toto sú vyznávači našej viery, toto sú géniovia svojej doby, piliere našich teórií!" Máš za sebou pána Faradaya, Maxwella, Thomsona, Currieho, Fressnella, Carnota, Herza, Boltzmanna, Younga, Torricelliho a Huygensa a časom objavíš aj iných... Máš za sebou aj mňa a od prvej chvíle si mal za sebou môjho syna, ktorý ti veril a nesmieš dopustiť, aby si ho sklamal..."

Mlčky sme nasadli do elektrovozíka a počas celej cesty sme mlčali a ja som sa bál pozrieť tomuto skvelému človeku rovno do očí. Díval som sa uprene do zeme a premietal o tom, či je toto práve to, po čom som celý život túžil. Mám svoje skúsenosti s negatívnym druhom energie, ktorú vyvoláva zloba a nenávisť druhých. A táto energia vzniká žiaľ bez ohľadu na to, či je indukovaná pravdou a morálkou, alebo nie. Ak má skupina ľudí pocit, že ich niekto existenčne ohrozuje, nezáleží im na tom, či ich ciele sú humánne. Ani božia moc nevyšle žiadny filter! Negatívne emócie zasiahnu citlivého človeka a skrútia mu vnútornosti tak, že sa nemôže najesť, nemôže dýchať, nemôže spať a všade vidí duchov a prenasledovateľov. Sú silní jedinci, ktorí sa vedia dokonale obrniť, niekedy stačí ocitnúť sa v skupine spolutrpiteľov, ale ak ste sám a ste na vibrácie citliví, skončíte s vredmi v žalúdku alebo si vás ukrojí rakovina, tá nezdolateľná forma akejsi organickej antihmoty, ktorú zdolá jedine vaša pozitívna energia a žiadny lekársky zásah vám viac šancí nedá. Teda ak neskončíte ako Maxwell, môžete nedajbože skončiť ako Boltzmann. Sú ľudia v zúfalstve schopní si siahnuť aj na život v okamihu náhleho skratu a neodvrátiteľnej koncentrácie zloby. Až tam na šťastie sa nemám tendenciu dostať...

"Pôjdeme sa najesť, alebo ideme ku mne?", opýtal sa pán Nikola a povzbudivo sa usmial.

"Ideme k vám. Som trochu nesvoj a vôbec nechcem jesť!"

"Dobre dám doniesť aspoň ovocné a zeleninové šťavy. Pol života sa nimi kŕmim a aj teraz mi chýbajú ku šťastiu."

Pán Nikola akoby vybadal moje rozpoloženie, náhle zmenil tému a snažil sa ma dostať do diskusie predpokladajúc, že prídem na iné myšlienky:

"Vieš čo ti ma predvčerom napadlo Nalim? Pozerám ti takto ilustrácie z Novej ríše faraónov a čo nevidím, momentík, tu to niekde bude, pozri sa toto je Amenhotep IV, slávny kacírsky faraón, ktorý vraj kdesi objavil a pravdepodobne z časti rozlúštil odkazy svojich predkov a po nástupe na trón spôsobil obrovský otras prechodom k monoteizmu. Za jediného boha označil Atona a predstavoval ho ako nebeský slnečný kotúč, dávajúci Zemi a jej obyvateľom život. Svoj nebeský pôvod dal zvýrazniť aj umelcom ktorí z nejakého dobre premysleného dôvodu zvýrazňovali u neho, jeho slávnej manželky a detí charakteristické črty, známe aj u juhoamerických indiánov. Vidíš napríklad táto mimozemsky vajcovitá, pretiahnutá lebka. Ale nie o tom som chcel...Toto je reliéf z jeho chrámu v El Amarne. Pozri sa, čo tu vidíš?"

"No, je tu slnko, teda zrejme boh slnka, vysiela životodarné lúče má viac rúk a tu v jednej drží nílsky kríž. Ale drží ho opačne?"

"Práve že nie, pozri sa tu v starších zobrazeniach egyptskej histórie je tiež takto a boh s vtáčou hlavou ním mieri na faraóna kruhovým prstencom kríža, akoby mu posielal život. Celé dynastie ankh z nejakej pradávnej tradície používali, ale akosi naopak. Akoby zabudli, čo znázorňuje?"

"Teda! A vy viete čo znázorňuje?"

"Aj ty vieš, iba sa musíš lepšie pozrieť. Vráťme sa na reliéf z chrámu Atona. Boh slnko drží v ruke znak chirálnej energie presne v okamihu, keď sa z neho tvorí hmota, život, životná sila."

"Dobre, ale to potom možno v každom kríži, bez ohľadu na náboženstvo, alebo kultúru, ktorá ho používa sa skrýva tajomstvo chirality z dávnej minulosti ľudstva. Akurát sa zabudlo na prapôvodný význam toho všetkého."

"Možné je všetko. Ale to je len taká perlička. Možno nič neznamená, možno má racionálne jadro. Ktovie. Veď samotný pôvod civilizovaného ľudstva je viac než záhadný. Nevieme nič o veku pyramíd, nevieme nič o ich skutočných staviteľoch. Mne sa niekedy zdá, akoby sme zanedbali aj prirodzené snobstvo vládcov a ich zmýšľanie. Domnievam sa, že veľké pyramídy boli v Gíze už od nepamäti. Niektorí vládcovia sa síce pokúšali ich napodobniť a výsledkom ich snahy boli iba nepodarky typu Džoserovej pyramídy. Je mi smiešne, že práve túto označili odborníci za najstaršiu.
Teraz si predstav, že ako bohatý faraón, po takejto skúsenosti tvojich predkov so stavbou vlastných pyramíd a pri každodennom pohľade na monument veľkých pyramíd si povieš, že by nebolo od veci ich dať opraviť a urobiť z nich večný symbol tvojej vlády. Zavoláš si majstrov a povieš im: "Ja veľký faraón chcem, aby sa povrch veľkých pyramíd pokryl vápencovým obložením, vyhladil a vyfarbil. Majstri sa poradia a o nedlho sa začne s opravou. Len samotná oprava bude trvať desaťročia a pri vtedajšej strednej dobe života sa ďalšia generácia robotníkov ani nepamätá, ako to všetko vôbec začalo. Keby si sa ich opýtal, hrdo by ti povedali, že ich otec pracoval na stavbe Chufevovej pyramídy a aj oni na nej pracujú. A ty by si sa odstránením všetkých stôp z minulosti snažil o to, aby mali pravdu.
Žiaľ nádherné obloženie pyramíd, napriek obrovskému úsiliu a kvalite práce sa zosype za pár storočí a s plynie s prachom púšte a možno poslúži ako stavebný materiál pre generácie obyvateľov oblasti v Gíze. Ale pyramídy v podobe, akú mali pred opravou tu stoja stále a stoja dodnes a budú takto stáť večne. Akurát na tej strednej, ako tu môžeš vidieť sa zachovali zbytky vápencového obloženia, ktoré svedčí o inak úspešnej snahe veľkého Chufeva, alebo Chafreva, alebo kto to vlastne spískal, o večnú slávu na cudzí účet..."

"Nie je to zlé! Ako jedna z možností vysvetlenia protichodných názorov na skutočný vek pyramíd to celkom obstojí. Ale mrzí ma pritom, že história je obrovská kopa lží a prekrúcania faktov."

"Ty si nikdy o pôvode pyramíd len tak, filozoficky, neuvažoval?"

"Ani nie pán Nikola, ja som si vždy myslel, že aspoň historici sú odborníci, ktorí si nevymýšľajú a pokiaľ si nie sú istí, tak radšej povedia, bla,bla, bla, skutočný pôvod týchto pamiatok nepoznáme a uviedli sme iba domnienky?"

"Nebuď naivný, názor na históriu sa usmerňuje aj silou lakťov, potom vstupujú geopolitické a iné záujmy a často aj otázky viery. A nielen teologickej. Aj vedeckej, aby ti bolo jasné."

"To je hrôza. Keď s takýmto názorom, ktorý mimochodom sprevádza moje virtuálne turné celý týždeň, by sme oboznámili ľudí, obvinili by nás, že bezhlavo rúcame všetky istoty a fakty, na ktorých stojí veda, vzdelávanie , publicistika, školstvo, televízia, noviny, časopisy, knihy a tak ďalej ? nemyslím si že je to až také strašné!"

"Nie je, ale ako pre koho. Ak si v spoločenskej triede ´konzument´ potrebuješ pre šťastie, aby si mal všetko, včítane informácií a názorov v tvare polotovaru, teda trocha predvarené a predžuté. Kde siahneš, tam nájdeš v konzumnej spoločnosti vždy všetko, čo potrebuješ: od hamburgerov, Mc Donaldov, až po zábavné centrá, kasína, kiná, herne a čo ja viem po čom ešte túžiš. Pre teba, konzumenta je dôležité aby si informácie mohol zhltnúť v letu, lebo na iné ani nemáš čas. A preto si veľmi vďačný objekt. Konzumná spoločnosť si ťa bude hýčkať a vychovávať a pestovať tvoju závislosť. Nie si problémový typ. Vzorne míňaš nahonobené peniaze a vraciaš ich tam, skade vyšli a kde si to oni predstavujú: na budovanie svojej závislosti. Vzorne denne prehĺtaš tabletky mediálnych dezinformácií, veď si vzorný občan a na samostatné premýšľanie nemáš čas.

Potom je tu skupina vydedencov a bezdomovcov. Sami sa dobrovoľne vyselektovali zo spoločnosti a nič od nej nechcú, ani jej nič nedávajú. Taktiež nie sú problémovým typom pre mocných. Vadia iba konzumentom, lebo smrdia, kazia imidž a hrabú sa im v odpadkoch. No sú slobodní a slobodní zomierajú.

Ďalšou skupinou je skupina prevažne mladých radikálov. Kašlú na lákadlá konzumnej spoločnosti a chcú slobodu a nezávislosť. Žiaľ sú nejednotní a delia sa na stovky frakcií, často až anarchistických a polofašistických. Celý svoj funkčný priestor venujú hľadaniu nepriateľa, ktorý ´za to môže´. Nikdy ho však nenájdu, lebo tam, kde ho oni vidia nikdy nie je. Striedavo podľa nálady prispievajú raz na konto strojcov konzumentizmu, raz mafiám raz distribútorom drog. Niektoré frakcie sú naladené humánne, niektoré ekologicky, niektoré protitechnicky. Sú medzi nimi aj našťastie aj veľmi progresívne smery. Ale nemajú odhad. Tak ako som ho nemal ani ja. Podcenil som mocných tohto sveta a stálo ma to všetko! V poslednej dobe som vybadal, že aj zo širokej skupiny konzumentov sa postupne odtrháva mnoho hľadačov večnej pravdy. Hlásajú mier, lásku, skromnosť, nenásilie, návrat k harmónii a k súzvuku so silami prírody. Je to všetko pekné, ale musia si uvedomiť, že návrat k prírode je spojený so všetkými dôsledkami, teda aj s plnou závislosťou na prírode. Rád by som bol, aby každý guru prilietajúci z krajiny pôvodu lietadlom, prichádzajúci taxíkom, bývajúci v hoteli, hovoriaci v médiách a kupujúci si obilné klíčky v sumermarkete pochopil, že svet nás všetkých v stave zmierenia neuživí a bez výdobytkov civilizácie svoje myšlienky k Američanom prahnúcim po novom poznaní nedostanú, ak nebudú vkusným polotovarom! Aj bohovia lietali na vimanoch a vyrábali nebeskú mannu, keď bolo treba nasýtiť hladujúcich. No terajší mocní vás zadarmo kŕmiť nebudú. To si vyhoďte z hlavy. A oni o lásku, mier, harmóniu, skromnosť a nenásilie nemajú záujem..."

"Nechajme to pán Nikola, ja na rozdiel od vás do toho blázinca musím späť. Nechcem si teda kaziť vopred náladu. Ak budem nenápadná bezvýznamná nula, verím, že mi nič nehrozí. Ak však mám vystúpiť do konfrontácie, musím si to dobre premyslieť!"

"Pomôžeme ti! A konfrontácii sa vyhýbaj. Aspoň kým nezískaš vplyvných stúpencov. To sa uvidí. A teraz dosť. Poď, ukážem ti čo som sľúbil! Uvidíš praktickú výrobu pravekých megalitov!"

Ak som očakával špeciálnu kamenársku dielňu, hoci aj s ultramodernými nástrojmi, veľmi som sa mýlil! Vošli sme do obyčajného, aj keď trocha väčšieho laboratória, v ktorom bol dominantný kamenný múr prechádzajúci jeho stredom, postavený z mnohotonových kvádrov, ale dokonale hladkého povrchu a maximálnej presnosti vyhotovenia, súdiac podľa fakticky neexistujúcich spojovacích dutín. Na povrchu niektorých boli komplikované plastické ornamenty veľmi jemnej štruktúry.

"Tak hovor Nalim, ako sme tento múr podľa teba vyrobili?"

"Zdá sa, že vzhľadom na presnosť a povrchovú výzdobu plasticky vystupujúcu z povrchu, ide o odliatok podobný betónu..."

"Tu je obrázok mikroštruktúry tohto materiálu a tu je výbrus betónovej vrstvy a toto je žula. Čo na to hovoríš?"

"Jednoznačne je táto štruktúra na nerozoznanie od mikroštruktúry žuly. Betón to sú kúsky štrku a cementové pojivo. Žiadna kryštalografia...

Potom ste to museli zrejme rezať laserom, alebo tlakovou vodou, alebo nejako ináč..."

"Tak sa dívaj! Použili sme technológiu z doby kamennej. Aspoň podľa záverov vedcov by mali pravekí ľudia ju poznať a používať. Vidíš, toto je obyčajná mikrovlnka. Hovorím to preto, aby si si nemyslel, že používame niečo nepozemské. Použijeme ju na pokus. Vložíme do nej andenzitový valček a zapneme na plný výkon. Pozri sa, valček v spodnej štvrtine praskol! Aby sme nepoškodili mikrovlnku, radšej ju vypneme. Sleduj Nalim, z praskliny vyteká magma, ako zo sopky a pomaly tuhne. No, čo povieš teraz, čo ťa napadá?"

"Napadá ma kardinálna blbosť, že praľudia poznali technológiu tavenia kameňa mikrovlnami. To skôr uverím, že megality sú pozostatkom nejakej predchádzajúcej civilizácie. To by bolo menej excentrické. Ako ste na to prišli?"

"Pokiaľ myslíš na samotnú mikrovlnnú technológiu, tá je dostatočne známa. Ak chceš vedieť niečo bližšie zožeň si informácie o asociácii AMPERE z Cambridge. Existuje od roku 1993. Čudujem sa že nevieš, že napríklad v Prahe vyvinuli svetovo uznávanú metódu tavenia skla mikrovlnkou. Škoda že pri hľadaní aplikácií uniká výskumníkom podstata problému a dogmaticky zotrvávajú na názore, že mikrovlny rozkmitávajú molekuly materiálu a trenie v nich vyvoláva vznik tepla. Len na vysvetlenie javu, prečo sa ´trú´ smerom od vnútra je kopec ťažko stráviteľných teórií, pričom by celkom stačila jedna, tá skutočná. Nechajme sa ich trápiť ďalej a poďme k praktickej ukážke!"

K "megalitickému" múru prišli dvaja montéri a na vrch múru posadili manipulátorom formu, ktorá svojimi odstupmi z vonkajšej a vnútornej strany presne sadla na vrch medzi dvojicu kvádrov, tak ako sa viažu napríklad tehly. Po zameraní do vodováhy sa forma pneumaticky dotiahla na jestvujúci múr a montéri boli za pár sekúnd hotoví. Zo zadnej časti laboratória došiel vysokozdvižný vozík a vysypal obsah svojho zásobníka zhora do formy. Bola to žulová drť, alebo niečo také. Otočil sa viac krát, teda do formy muselo vojsť pekných pár ton. Potom prišiel manipulátor s nejakou krabicou a tú položil zhora na formu. Pár minút sa nič zjavné nedialo, iba vzduch sa presýtil zápachom v ktorom bolo cítiť nepatrné množstvo síry. Potom manipulátor sňal z formy zariadenie, druhý uchopil a odblokoval formu a vytiahol ju smerom hore. Pred našimi zrakmi sa objavil nádherný žulový kváder, z ktorého sálala horúčava. Na jeho čelnej strane sa skvel vystupujúci reliéf ornamentmi zdobeného nápisu. Bola to nádherná a precízna práca. Povrch bol jemný a hladký, akoby leštený. Celý blok mohol mať aj desiatku ton, neviem, nechcel som sa pýtať, ale zdvihnúť ho v celku by bola riadna fuška aj pre veľký žeriav.
Neuveriteľná možnosť, ako v budúcnosti stavať čokoľvek, čo má pretrvať veky. Ale, že niečo také používali v ďalekej minulosti, je nepredstaviteľné a nereálne. Povedal som si , že názor na túto záležitosť si nechám pre seba a prejavil som pánovi Teslovi uznanie za toto zariadenie, ktoré údajne iba kopíruje procesy odohrávajúce sa vo vnútri Zeme, ktorej magma je tak presýtená energiou, že je v trvalom stave tekutej horniny.
Údajne je zemské jadro blokované jeho aktívnymi sférami a je zdrojom mikrovlnného žiarenia, ktoré spôsobuje fakt, že studené superhusté jadro smerom k vonkajšej kôre zdvíha teplotu hornín vplyvom mohutného stojatého vlnenia, ktoré našťastie nepresahuje na povrch, ale stabilizuje energetickú výmenu medzi Zemou a solárnou sústavou. Ďalšia teória hodná zamyslenia. Za ten týždeň ich padlo toľko, že nemá význam sa k nim stavať s profesionálnym náhľadom. Chce to čas a hlavne oponentúru z vonku. K tomu ma vedie aj pán Nikola. Moji priatelia z 19. storočia nemusia mať vôbec pravdu, ale kým to niekto nevyvráti, platí prezumpcia neviny. Teda zatiaľ pravdu majú a ja som plne na ich strane. Nesúhlasím, že neexistencia éteru bola dokázaná. Éter bol iba dočasne zaživa pochovaný a teraz vystrkuje rožky v teóriách aktívneho vákua.

Naviac, ja som sa ho za tých pár dní naučil vidieť a cítiť a už nie je šanca, aby ma niekto presvedčil , že je to blud a že neexistuje. Cítim ho vo vode, keď mi tečie pomedzi prsty, cítim ho vo vetre keď mi chladí, alebo hreje tvár. Vidím ho ako jemnulinkú hmlu okolo hmotných predmetov, vidím ho v diali na oblohe, ako hru tmavých vírov na modrej matrici neba. Vidím ho a cítim v žiari slnka, v obrovských morských prúdoch, nesúcich terawatty energie od kontinentu ku kontinentu. Je to energia dokonalej súhry protikladov, je to vyjadrenie dokonalosti a rozporuplnosti zároveň. Spojenie nesmiernej sily do zdanlivej rovnováhy, v ktorej sa skrýva bezhraničná sila, ale aj krása zároveň. Vidím a viem ako a prečo sa delia bunky v každom živom organizme, čo ich núti si udržiavať životaschopnosť, čo im dáva energiu, ako komunikujú a v rytme harmonických vĺn si odovzdávajú informácie. Chirálny smer izolovanej energie dáva zmysel prevažne jednotnému točeniu sa špirál DNK ale aj galaxií a chirálnych chemických zlúčenín, ako ich pomenoval môj priateľ lord Kelvin v roku 1893, pri popise izomérnych zlúčenín, ktoré sa majú k sebe ako pravá a ľavá ruka a vykazujú celkom protikladné vlastnosti, často na úrovni: jed-liek. Mnohé enantioméry vyrába príroda bežne, kým ich chirálne enantioméry vyrobila až veda 20. a 21. storočia umelo.
To, že príroda uprednostňuje jeden chirálny typ nie je náhoda. Je to dôsledok asymetrie ktorej vďačíme za to že vôbec sme. A že sme v tomto zdanlivo obrovskom vesmíre nejako prepojení a kmitáme na nosnej vlne energie vesmíru, bez ohľadu na to či, sme živou, alebo neživou hmotou. Všetci a všetko čerpá túto energiu a vracia ju späť obohatenú o informáciu. Vesmír ju uchováva a dáva k dispozícii každému a kedykoľvek. Kto to nechce chápať a pritom sa modlí k bohu je neveriacim. Pretože o tom to je. Rovnako, ako nám naše podvedomie samo dáva informáciu o tom, čo je a čo nie je pekné, ktorá hudba je nádherná a ktorá je kakofóniou, ktorý človek vyžaruje fluidum, alebo je prázdny, rovnako nám vesmír dáva informácie o všetkom čo sa v ňom doposiaľ odohrávalo. Ibaže týmto informáciám vôbec nerozumieme. Napriek tomu, že mnohí nerozumieme hudbe, skutočne nádherná hudba nás vždy dojme k slzám. Toto poznanie o vibráciách posielaných do diaľav vesmíru, ktoré sa vracajú zosilené o nebeské akordy je podstatou všetkých náboženstiev.

Keď sme sa vrátili do sedmičky, opýtal som sa pána Nikolu na jeho názor v tejto veci a povedal mi k tomu iba toľko:

"Vieš Nalim u mňa to bolo tak, že som sa s otázkami o veciach, ktoré som riešil vždy radil s celým vesmírom. Odtiaľ prichádzali nápady, návody i riešenia, ale nie tak, ako si myslíš, že mi bolo povedané toto urob tak, toto tak, to teda nie! Nerozumiem reči vesmíru. Ešte ani dnes nie. Ale počujem jeho súhlasné, alebo nesúhlasné súzvuky. Proste, keď sa chceš opýtať na nejaké riešenie, musíš sám navrhnúť alternatívu, ktorú pošleš hore. Ak tvoje riešenie narazí na tvrdú prekážku a cítiš, že nechce sa od teba odpútať, toto riešenie je zlé. Ak cítiš, ako vzlietne ku hviezdam a keď ti nebo dá ešte aj znamenie (napríklad náhle padá hviezda), potom si postúpil o krok správnym smerom. Budeš sa diviť, ale takéto pocity mal aj Alva Edison. V prvý rok spolupráce sme často sedeli pod hviezdnou oblohou a boli sme si veľmi blízki, pretože aj on používal túto metódu a spoločne sme úspešne zachytávali súzvuky. Je to škoda, že je to za nami! Boli to krásne chvíle.

Myseľ vybičovaná na maximum dvadsaťhodinovým tvorivým maratónom a hlboká noc, nerušená vibráciami ostatných ľudí snívajúcich pod perinami, dávala ideálne možnosti vzlietnuť do šíreho vesmíru. Kto si to neskúsil, nevie o čo prichádza! Zbytočný je alkohol, zbytočné sú drogy, šamanské halucinogény a rozkmitanie mysle v tranze. Tieto pocity sú niečo viac. Je to pocit tvorivého súzvuku, pocit naplnenia podstaty bytia v nekonečnej harmónii. Nemôžeš sa toho vzdať. Tvoj biorežim sa prepne do horúčkovitého stavu, keď nevieš čo je hlad, smäd a potreba spánku. Nechýbajú ti ľudia, nechýba ti spoločnosť a už vôbec ženy a sex. Si plný síl a energie. Bez nej by si skončil ako troska. Ku šťastiu ti chýba už len maličkosť. Pochopenie tých, pre ktorých to robíš. Aspoň občas, keď sa vynoríš z toho mora by si potreboval vedieť kade plávaš. A to najhoršie, čo ťa môže postretnúť, je nedôvera a nepochopenie! Tak rád by si všetkým povedal, že vieš komunikovať s vesmírom a ten ťa poveril úlohou dať ľuďom niečo, čo ako šancu na lepší život dostávajú všetky civilizácie, dať ľuďom voľnú energie a tým aj nekonečné možnosti?

Že naša civilizácia to nechce, je smutné. Potom sám seba ospravedlňuješ, že asi nie sú na to ľudia ešte dosť zrelí. Chceš zabrániť vojne, nedá sa. Chceš informačný pokrok, nedá sa. Nie je záujem. No nevzdávam sa. A verím, že moje posolstvo bude využité a ocenené. Aj keď by mi to malo byť už vlastne úplne jedno. A predsa nie je. A nebude. Môj syn a ty mi dávate nádej a môj duch tvorí ďalej. Keď sa vrátiš do reálneho sveta Nalim, maj oči otvorené a počúvaj! Budeš mať o skúsenosť viac. Budeš mať citlivejšie senzory. Tak ako dobrý muzikant aj v burácaní mora počuje novú symfóniu, tak ty budeš počuť ten správny tón. Dobre si ho zapamätaj, keď budeš modulovať svoju otázku, aby si ho poslal na správnu vlnu. Vlnu poznania a zmyslu bytia."

Nechcel som mu v tejto chvíli kaziť túto zvláštnu atmosféru spojenú s odovzdávaním posolstva tým, že mu budem tvrdiť, že to, čo popisuje už poznám. Nebolo by to vhodné, ale ani sám neviem, či to, čo som zažíval bolo ono. Každopádne budem o krok skúsenejší. Je to ako pocity po prvom vynáleze. Zdá sa vám, že ste na vrchole opojenia a v duchu vidíte tu slávu, ktorá vás čaká, naviac opeprenú trochou peňazí, ktoré čakajú iba na vás. Po prvom sklamaní, keď vaše nadšenie je schladené kopou problémov s podávaním a realizáciou patentu sa na svet dívate s roztrpčením a nedôverou. Potom prídu ďalšie nápady a tvorivá eufória je presne taká podmanivá, ako predtým, ale pri fáze podania a realizácie ste viac pri zemi a menej vás neúspech bolí. Ak však nápady prichádzajú ďalej, budete vyliečení z choroby neúspešnej fázy, idete na vec pragmaticky a stačí vám aj ten nedefinovateľný pocit zvierajúci dušu každého objaviteľa, akýsi objaviteľský orgazmus. Nedá sa popísať, ale je to úžasný pocit. Potom už začnete tvoriť len pre tento pocit. Ten vám dáva všetko a kašlete na patenty a boj proti veterným mlynom. Mám doma niekoľko vecí hodných patentovania, ale som rád, že som si ich vyrobil a že mi spoľahlivo slúžia. Keď sa na ne pozriem, opájajú ma spomienkami na pocity tvorivej eufórie. To mi úplne stačí. Udržiavať patentovú ochranu za niečo, z čoho vám neplynú tantiémy je nezmysel a je to príšerne drahé. A nie všetko dobré konzumný svet potrebuje. Množstvo úžasných, nikdy v praxi nerealizovaných patentov, ktoré nájdete v patentových knižniciach, vás rýchle vylieči z pocitu krivdy. Je to proste tak.

Chvíľku zamyslenia prerušil pán Nikola pohľadom na hodinky a presunuli sme sa do malej kongresovej sály, kde už boli moji priatelia a Ambosam v plnom prúde tvorivých diskusií.

Okolo sály boli vo vitrínach vystavené staré laboratórne prístroje, ktoré podľa popisu pochádzali dokonca z požiarom zničeného New Yorského laboratória. Tento svet nostalgie si pán Nikola mohol dovoliť len vďaka virtuálnej realite. Boli to parádne kúsky a každý z nich bol hotovým umeleckým dielom vyrobeným na zakázku. Pán Nikola pobadal záujem o tieto artefakty a ku každému z nich uviedol pôsobivý popis plný osobného nadšenia, vyplývajúci zo spomienok na tvorivé momenty s týmito predmetmi spojené.

"Môžem na chvíľku?", prepadol ma náhle Ambosam a ťahal ma na chodbu, kde bolo relatívne ticho.

"No čo, ako ste sa s otcom dohodli?", opýtal sa a dychtivo a priam mi visel na perách.

"Netvár sa že nevieš! Kto mi robil translátor?"

"Omyl, to je Samova úloha. A nevykrúcaj sa! Chcem počuť, ako ste sa dohodli!"

"Čo, ako sme sa dohodli? Vôbec nič konkrétne ti neviem povedať. Azda toľko, že nemám ísť do priamej konfrontácie. Musím sa s vami okamžite spojiť, musím sa pokúsiť o vrátenie svojich spomienok, alebo ich prepašovanie do reality. Potom mám svoje spomienky hľadať na internete a poskytnúť ich každému, kto o ne prejaví záujem. Zároveň mám pracovať výrobe nejakého zariadenia na lokálne získavanie energie. A mám myslieť po novom. Chirálne. A to je všetko..."

"Aha, poradím ti. Možno sa to v tvojom podvedomí udrží. My uložíme tvoje spomienky na takej internetovej stránke, kde sa grupujú exkomunikovaní z vedy, kde sú autori vyhlasovaní za pavedcov a fantastov. Ale nebude to bulvár, ani primitivizmus. Keď budeš hľadať svoje spomienky určite sa vyberieš týmto smerom. Samozrejme budeš v prvom rade hľadať doma. Teda v slovenských, alebo v českých stránkach. Nám to tiež vyhovuje, pretože vďaka rečovej bariére budú tvoje spomienky relatívne bezpečné. Názov stránky si nezapamätáš, preto je zbytočné to teraz rozvádzať. Ale podvedomie ťa bude priťahovať k rôznym pojmom, ktoré podstatu evokujú. Predovšetkým skús na vyhľadávačoch pátrať po pojme ´voľná energia´. Rozumel si?

Dobre. Ešte ti to dnes a zajtra niekoľkokrát pripomeniem. Teraz si odskočíme poslať správu vonku. Vrátime sa pokecať na recepciu. Nechcel by som tu chýbať, pretože spomienky môjho otca a jeho rozprávačský talent stoja za to. To mi ver!"

Zdroj: ee.dunres.sk