ABORTION/ IDIOTS PARADE toureport
“NO SLEEP TILL KOPPENHAGEN
ABORTION/ IDIOTS PARADE tour
report
Takže s nápadom , navštíviť Dánsko, sa nám už motal v hlave dávnejšie. Dôvodom toho bol fakt, že 2/3 ABORTION tam žijú, takže to bola len otázka času. Gitarista Libor aj s bubeníkom Charliem, tam nazbierali pár kontaktov a nakoniec sa zoznámili s jedným organizátorom menom Alex, ktorý nakoniec zohnal 3 akcie. Takže pribalili sme si ešte IDIOTS PARADE s ktorými nám práve vyšlo split LP a poď ho na cesty. Po všetkých peripetiách sme sa na koniec rozhodli, že použijeme auto z požičovne, lebo nikto z nás nemal až tak prehnanú dôveru k vlastnému autu, aby sa rozhodol vydať sa na 3500km púť. Takže v utorok v noci už pri mojom baráku stoja IDIOTS PARADE s mierne novým Seatom Alhambra a naložíme veci zo skúšobne a zisťujeme, že máme strašne málo miesta. Šlo by to, keby sme mali po ruke nášho dvorného architekta a aranžéra batožinového priestoru Libora. Nevadí. Štartujeme do náručia osudu a už po 12 km nám telefonuje moja segra, že sme nejakú tašku zabudli, uprostred ulice, to keď sme sa nakladali. Na nešťastie je to taška, plná jedla, ktorú posiela matka, jedného v Kodani žijúceho Slováka, aby sme mu to odovzdali. Takže otočka. V tescu nás oslovujú dvaja chlapi, že naše pneumatiky sú mäkké. Takže na pumpe zisťujeme, že je to tak a ako sa neskôr ukázalo, pneumatiky nás ešte raz zradia. Takže hor sa na diaľnicu a otvára sa fľaša rumu, pre istotu, až by nás premohla nuda, a kecáme, kecáme a ideme celú noc. Ráno nás zastihne v Nemecku a už sa blížia hranice a trajekt do Dánska. Únava si začína vyberať daň a tak sa už začíname podobať na karikatúry seba samých, ale Petra za volantom odoláva statočne. Geniálna otázka padá, pri kúpe lístka na trajekt: „Do you speak english?“. Chlapík za okienkom sa dobre že neprevráti na stoličke od smiechu, no s tvárou profíka spustí takú angličtinu, že nestíhame. Každopádne sme o 60 eur ľahší. Konečne spoznávame život morských vlkov. Fotíme ako japonský turisti a začíname si zvykať, že to hádže sem a tam. Trajekt je malé mestečko. Dole miesto pre autá, prvé a druhé poschodie plné obchodov, kaviarní, reštaurácií, čiže nič pre nás. Mi stojíme vonku a chlapci sa predbiehajú, kto vyfajčí viac cigariet za minútu. (V aute bolo zakázané fajčiť). Konečne Dánsko, čaká nás ešte asi 150km do Kodane, kde sídlia junáci. Za sebou máme asi 13 hodín jazdy v aute a stále je ťažšie udržať oči otvorené, už nepomáha ani splitko Lycanthrophy/ Say why. A to už je čo povedať. Takže konečne Kodaň a naše GPS nás navedie rovno pred dom junákov. Ináč zvláštny tvor, toto GPS. Robilo a ukazovalo si to, čo sa mu zachcelo, vodilo nás to všade možne až nakoniec sme sem dorazili vlastne podľa mapy. Nie je nič lepšie, ako naraz vyslovený názor 5 ľudí v aute, kde sa má vlastne odbočiť. Hehe. Po 15 hodinách sme na mieste, klasické zvítanie, vypakovať, otvoriť prvé pivo a začína sa bujará zábava. V podkroví rodinného domu, ktorý slúži aj zároveň ako autobazár, našli svoje útočisko 4 ľudia. Charlie (bicie ABORTION) a jeho priateľka Evka, kamoš Miki a známa postava z Maďarska (ex-vokalista Din-Addict) Zama. A sem sa napakovalo ešte 5 ľudí. Pôvodný plán bolo, že sa rozdelíme a prespíme po dvoch ľudí u iných, ale tento plán padol už vtedy, keď padla prvá prepravka piva a prvá fľaša šnapsu a odpadol prvý človek (Petra). Na utorok si spomínam hmlisto, lebo únava a alkohol si vybrali svoje a okolo večera zalomí každý, kde sa práve nachádza. Ráno mám divný pocit. A ten pocit je ten , že nemám žiadne poopičné stavy. Všetko funguje v pohode, čo vážne nechápem. Celý štvrtok strávime v Kodani, behaním po meste, tematickou návštevou „najzaujímavejšou“ atrakciou Kodane a tou je jednoznačne, hippisácka štvrť „Christiania“. Vykričaná štvrť plná rôznych „Umelcov“ ,dílerov, povaľačov, proste, máte sa tu na čo pozerať a štatút tejto štvrti, je tak kultový, že si tu nedokážu škrtnúť ani len úrady a nehovoriac o nejakých útokoch náckov, ktorý vraj toto obchádzajú oblúkom.
Úrady sa chystajú túto štvrť zrušiť, ale len roky rokúce sa chystajú, lebo keď tu zavreli pár squatov, tak sme si mohli vo večerných správach pozrieť, čo narobili s Kodaňou punx. No a tak si predstavte, že by zavreli celú štvrť. Najlepšie to okomentoval Pišta. Vraj to by Kodaň horela minimálne 3 týždne a to si pravdaže nikto už nechce zobrať na zodpovednosť.
Polovica výpravy, si pravdaže nenechá ujsť príležitosť, kúpiť si kvalitný hash a mi, čo sme smrdeli grošom, tak sme len postávali a srkali z tretinového piva (ktoré je špeciálne vyrábané, len pre Christianiu a nikde inde ho nedostať) a tu oslovuje Maťa nejaký černoch a strká mu do ruky kocku hashu, len tak, že mu je vraj sympatický. Srali sme na celého Andresona a jeho malú morskú vílu, tuto to bolo zaujímavejšie. Ešte sme si pozreli vojenskú námornú základňu , len tak voľne dostupnú (Ďalšia utópia u nás).Moc toho ináč, nie je čo tu pozerať, lebo celá Kodaň vyzerá skôr ako prerastená dedina. Žiadne monumenty, megalománie, všetko skromné a útulné. Dávame si večeru v Tureckej reštaurácii, kde sa naládujeme až do stavu, že sa vám chce vracať. Hold syndróm Slováka, keď je zadarmo, ber a keď nevládzeš, ber ešte viac, hehehe. Večer zase len klasická ožieračka, spojená s verejnou skúškou Abortion (nevideli sme sa od Obscenu) a do kvartíru sa ešte nasáčkujú Pišta (Slovák pracujúci tu v Kodani) a známa postava Českého undergroundu Zbyňa „Cestovateľ“.
ABORTION , IDIOTS PARADE, DOUBLE SPACE 14.11.08 Arhus, squat Huset
Konečne Piatok a náš prvý koncert. Vyrážame okolo obeda, na pumpe si dávame stretávku s Alexom a jej priateľkou Ranou. Chlapci sa rozhodli, že pôjdeme trajektom, lebo nám to ušetrí čas a z dukátmi by nám to vyšlo asi narovnako. Zase nasadáme na trajekt ale v tomto prípade sa už plavíme, niečo cez 2 hodiny. Čas si krátime pozeraním klasiky, ako Beverly Hills, Baywach a gitarová sekcia Idiots Parade (hlavne basák Maťo) sa ukázali ako pravý experti na podobné veci. Večer 6 hodín a sme na mieste. Vzniklo menšie nedorozumenie, my sme si totiž mysleli, že dnešný koncert bude v meste Aaalborg (čo je ďalších asi 200km) ale Alex nás uisťuje, že dnes hráme v Arhuse. OK. Prichádzame k klasickému squatu, vnútri to vrie životom, ale dobrú polovicu ľudí tvoria klasické emo deti, ktoré sa úderom prvého tónu aj tak vytratia. Huset je poschodový barák, ktorý obsadili miestny punx a používajú ju na koncerty a akcie organizácie Food Not Bombs. Na mieste nás víta vodca smečky H.P. (Hans Peterson) ale ja som ho prekrstil na Helvet Packarda. K dispozícii máme štyri prepravky piva, plno skvelého jedla. Trocha nás zarazí správa, že možno nás napadnú fašisti, lebo majú v meste nejakú akciu, ale pri pohľade na osadenstvo squatu, som sa ale vôbec neobával. Tu som pochopil, ako mohli vyzerať vikingovia. Do riti, to by som bol nerád , keby napadli moje mesto, hehehe .Konečne som videl ľudí, čo punkom žijú a nie ním prežívajú! Fakt akčný punx, pri vchodových dverách veľký kôš s dlažobnými kockami (pre každý prípad), vnútri kuchyňa, bar, second hand. Petra (Idiots Parade) sa tu cítila, ako ryba vo vode. Pomaly začíname nosiť veci dnu a už sa pripravujú miestny DOUBLE SPACE. Už podľa názvu asi tušíme, o čo ide a aj sa mi to potvrdzuje, doom, drone ako sviňa, ešte so štipkou povedzme Mastodonu. Vážne si ich vychutnávam. Chlapci už majú svoj vek (okolo 35-40) a na konte žiadnu nahrávku, že vraj na čo? (Dobrý prístup nie?). Po nich to rozbalia IDIOTS PARADE a spôsobujú svojim terorom mierny šok u ľudí. Majú úspech. Po nich to rozbaľujeme aj mi s ABORTION a tiež je to super, fakt si to užívam, až na vokál, keďže nie sú odposluchy, tak sa moc nepočujem, čo má na následok, že si vždy , odpálim hlas. Nebolo tomu ináč ani dnes, po koncerte mám hlas v riti. Dokonca ešte pridávame, teda musíme. Po koncerte sa začína bujará zábava a spoznávame plno ľudí. Kecám s mojím menovcom Tonym, ktorý má vypálené na nohe A-čko s pájkovačkou a daruje mi jednu dlažobnú kocku s podpisom „From Tony To Tony“ .Potom sa mi to už začína pliesť a pamätám si akurát na strašné indivíduá, ktoré sa po polnoci začali vynárať z tmy ako zombies. V hlave mi utkvel jeden Rus menom Viktor, ktorý mi vysvetľoval s ešte hroznejšou angličtinou, ako je moja, že prečo je Rusko fajn. Potom sa mi tu mihá nejaký Talian s výzorom miestneho kata Cosa Nostry a ešte nejaký Eskimák na mopede, ktorý čakal, kedy dopijem pivo, aby mi mohol zobrať fľašku (vraj sa tu živia tým). Spať ideme k H.P. domov, čo je dvojizbový , slušný byt, kde ešte sa snažíme o nejaké to popíjanie, no postupne odpadávame, jeden za druhým. Ja sa nájdem ráno ako spím na zemi (už druhý deň za sebou). H.P. nám ešte stihne urobiť raňajky
A medzi mnou a ním prebehne nasledujúci rozhovor. Lepra: „Ideš ráno do práce? Nezdržiavame ťa?“. H.P.: „Kde???“, Lepra: „Do práce!“, H.P.: „A prečo by som mal ísť do práce?“ Lepra: „ty nepracuješ?“ , H.P.: „nie prečo?“, Lepra: „Za čo si vyučený? Alebo si študent?“, H.P.: „Som vyučený, ako divadelný kulisár, ale u nás divadlo nie je“ Stop koniec, tu som ich pochopil, hehehe. Takže H.P. nám urobí raňajky, rozlúči sa snami a ide si po svojom. Necháva nás v byte samých s tým, aby sme potom zabuchli dvere. Hmmm, máme ešte dve hodinky času, ktoré využijeme na prechádzku mestom, nakoniec skončíme v 50 metrov vzdialenom nákupnom stredisku. No a poďme hor sa na cesty.
ABORTION, IDIOTS PARADE 15.11.08 Aalborg, klub 1000fryd
Cesta ubieha docela nudne, vlastne tu nemáte čo pozerať, lebo všetko je rovina , kde sa občas niečo pasie (jeden druh zvieraťa sme nedokázali identifikovať). V aute vyčerpávame všetky zásoby metalu a ide sa na experimenty a zverstvo typu Michael Jackson, Tichý Bordel atď...
Na mieste sme zase len pred stmievaním a poviem vám na rovinu, takto by mal vyzerať aspoň jeden klub u nás a bolo by to super. Aj 1000Fryd štartovali ako squat a neskôr sa to zlegalizovalo. Dole útulný klub asi tak pre 100 ľudí s barom a kuchyňou, hore sprchy, WC a spálňa asi pre 30 ľudí, čisto, útulne. Sympatická šéfova nám pripravuje super večeru, otvoríme si fľašku vína a popíjame. Pri pohľade na prestretú posteľ sa nezdržím, a normálne si do nej ľahnem a za minútku som už u Vakantanku vo večných ľovištiach a preháňam bizónov po nekonečných prériách. Zobúdzam sa akurát včas, je večer asi 21,00h a mohlo by sa už začať aj hrať, no nie je kam sa ponáhľať a ľudí je dnes fakt poskromne, okolo 20 platiacich. Rozkladám distro a ako spustia prvé tóny IDIOTS PARADE už sa aj hrnú k distru ľudia a split LP sa kupuje o radosť. Ináč som si všimol, že CD tu moc nikoho nezaujímajú, skôr tu boli všetci zaťažený na vinil. Po Idiots nastupujeme mi ako ABORTION a podávame trocha slabší výkon, aj vďaka môjmu hlasu, ktorý sa od včera ešte moc nespamätal aj vďaka faktu, že som bol viac rozospatý ako prebudený. Ale bolo to v pohode. Po koncerte zvukár, nesmelo pustil zlaté hity 80,70 rokov, na čo sme sa hneď chytili a nezastavili až do rána bieleho. Vážne to bolo o hubu, keď v klube niekedy bolo okolo 50 tancujúcich Turbonegro maniakov. Barman na mňa už pri prvom pohľade pôsobil ako gay (čo sa mi aj potvrdilo) a zvukár , tak z neho sa klinec vykľul až neskôr, keď v kuse tancoval okolo Maťa, ktorý teda dával bohom poriadne zabrať a Jacksona mal nacvičeného ako nikto iný a v kuse bol na neho nalepený. Maťo bol hviezdou večera, aj keď mal narodeniny, pilo sa ako o život a až niekedy ráno sme to ukončili, keď prišiel zvukárov brat, ktorý sa tým neotáľal a rovno vbehol na parket, len v slipách. Do postele sa nikomu nechcelo, špeciálne Petre, ktorú pol hodinu prehováram, aby sa uložila späť, lebo zajtra šoféruje 500km, ale miesto toho mi vynadá , že sa správam ako jej otec. Hmmm, nad tým som sa zamyslel. Ja si ešte hodím poriadnu sprchu a konečne spím v čistej prestretej posteli, waw! Dvaja posledný akčný hrdinovia (Maťo a Libor) neodolávajú vábeniu, keď ich volajú do neďalekého disco clubu, ale sú už tak vymletý, že nevedia trafiť von a nedokážu sa vlastne ani len dohodnúť.
ABORTION, IDIOTS PARADE 16.11.08 Kodaň,squat Spektakel 14
Takže vstávame okolo 10h, zase nás zobúdza Petra (takto nás ničila celý týždeň). Maťa nachádzam spať na drevenej bedni rozmerov 1,5mx 1,5m , čo pôsobí docela komicky pri pohľade na miestnosť plnú postelí. Hodíme super veganské raňajky, konečne som ochutnal ich verziu cícerovej nátierky. Rozlúčime sa, porobíme fotky a hor sa na 500km púť naprieč celým Dánskom. Pôvodne sme mali ísť zase trajektom, ale v nedeľu jazdí len raz za deň a to už nestíhame. Cesta zase nudná, ale oživuje nám ju prejazd najdlhším mostom (asi v Európe?), ktorý má 22km a platí sa zaň mýto. Po prechode mostom zisťujeme, že máme defekt. Naťahujeme sa tam, nevieme vybrať rezervu a nakoniec zisťujeme, že nemáme žiadny defekt, len nám povolil ventil a jednoducho nám unikol vzduch a po dofúkaní jednoducho pokračujeme ďalej. Vonku je ináč, pre nás extrémna kosa kombinovaná s arktickým vetrom a nechápavo pozeráme na vikingov čo tu chodia na pumpe okolo áut len v tričku. Na mieste sme okolo 18,00h a squat Spektakel 14 je pomerne nový squat, ktorý im vyčlenilo mesto, za starší zrušený squat (Ďalšia utópia?). Keďže nám tu absentujú domáce kapely, tak si ani nejaké nádeje nerobíme, ohľadne návštevnosti , ktorá sa nakoniec ustálila na slabých 40 ľudí (z toho dobrá polovica boli Slováci). Pôvodne nám mali robiť predkapelu ešte miestny Dead Instrument, no ich vyjadrenie, prečo tomu tak nie je, ma totálne položilo. Kapela, čo existuje 2 roky , si proste potrebuje odpočinúť, lebo vraj toho majú už dosť!!!! Na toto fakt neviem čo odpovedať. Je nedeľa, ale domov sa nikto neponáhľa, veď nikto z nich ani nepracuje. Prvý to klasicky rozbaľujú IDIOTS PARADE a o zvuk sa dnes večer staral Libor, lebo miesta punx, čo by to mala mať na starosti, dokázala akurát tak naťahať káble a nič viac. Prvý raz vidím sa pomýliť Idiots, čo nechápem, preto že kapela, čo skúša trikrát do týždňa, hmmmm. Za to mi s ABORTION to jebeme ešte horšie než oni. Zlatý klinec programu nastáva, keď Libor chce zoskočiť z asi 40cm pódia a vyvrtne si koleno. No do boha. Ja to nepostrehnem, len vidím, ako leží Libor pred pódiom, čo ma napadá, že si musím aj ja ľahnúť a hrať tak, po ležiačky. Ľudia sú solidárny a ľahnú si tiež, hehehehehehe. Neskôr mi došlo, že čo sa stalo ale Libor to zvláda heroicky a odpadnúť sa chystá až po koncerte. Po vystúpení riešime problém čo s Liborom. Ráno musí nastúpiť do práce, ale to jednoducho neide a týchto zamestnávateľov to nejako ani netrápi. Nezaplatia a hotovo. Pobalíme veci a ládujeme do seba jedno pivo za druhým. Ranu sa snažím presvedčiť, že by sme už nemali piť, na čo mi ukáže asi 3 prepravky s pivom, že to musíme zlikvidovať, lebo oni nás tak strašne radi vidia ožratých. Tak čo už, pustili sme sa do toho. Kecáme so Slovákmi aj s Dánmi a hlavne zase chľastáme a chľastáme pre to, lebo vieme, že ráno nám nič nebude. Neviem, je to asi kvalitnejším alkoholom, kombinovaným s iným podnebím, ale každopádne, je to dobrý pocit nemať ráno poopičný stav. No a keď bar zatvára asi štýlom, že rozdajú ľuďom pivá, čo im ostali (zase utópia?) a porobíme spoločné fotky, rozlúčime sa a ideme smer Charlieho príbytok. Petru zase len nevieme odtiaľto dostať, lebo sa tu zase cíti ako ryba vo vode. U Charlieho nás už víta vysmiaty Miki, ktorý už teraz vie, že zase sa nevyspí! Takže ešte pár drinkov a ideme spať. Ráno sa lúčime a Evka by najradšej nasadla a išla s nami, teda toto som si prečítal na výraze jej tváre. Čaká nás 1500km super cesty. Na trajekte premrhávame posledné dukáty (zase len za alkohol) a začíname zase piť, teda aby cesta bola zaujímavejšia. Jediná, komu to asi vadí, je Petra (šofér). Niekde pri Berlíne zaspávam (ako GPS) a zobúdzam sa na Poľskej diaľnici (neviem, prečo tú znôžku dier a výmoľov nazývajú diaľnicou?). Do riti čo robíme v Poľsku? Zabudli odbočiť na Prahu, hmm skvelé. Domov prichádzam okolo 5 hodiny ráno a som strašne roztrasený a hlavne vyčerpaný až tak, že nedokážem zaspať. No keď zaspím, tak spím celý deň. Ešte raz díky Liborovi a Charliemu, Alexovi, Rane a a všetkým, čo nám tam spríjemňovali pobyt. Díky!
-Lepra-