Pezinský rudný obvod, Ferdinand-Karol
Mineralizácia metamorfovaná pyritová, pôvodne exhalačno-sedimentárna
- kryštalinikum, grafitické fylity a bridlice
História ložiska
Začiatky exploatácie pyritových rúd siahajú do konca 18. st., úplne sa rozvinula až v druhej polovici 19. st., čo súviselo s výrobou kyseliny sírovej v miestnej továrni, prvej svojho druhu v bývalom Rakúsko-Uhorsku. V období rozkvetu ťažby v rokoch 1850-1896 bolo z celej oblasti Pezinka a Peneka spracovaných 144-118 tis, t kyzových rúd s obsahom okolo 20% S. Ťažba v dôsledku konkurencie zahraničných a Smolníckych kyzov zanikla v roku 1896.
Geológia a mineralógia
Akumulácie rúd sa väčšinou viažu na mocnejšie polohy grafitických bridlíc a grafitických fylitov, vystupujúcich v zónach aktinolitických bridlíc uprostred amfibolitov spodnopalozoického veku, ležia v tzv. produktívnej zóne pezinsko-perneckého kryštalinika.
Ložisko leží v I. produktívnej zóne, úzko zpäté so súvislým amfibolitovým pruhom medzi Starými horami (Altenberg) a Kolárskym vrchom.
Ložisko je tvorené dvoma (štyrmi?) do 2-3 m mocnými paralelnými polohami so sklonom 60-90° na Z aj V situovanými v sericiticko-grafitických fylitoch uprostred aktinolitických bridlic. Ložisko do hĺbky i smerne vykliňuje. Bolo vyťažené koncom 19. st., tvorené bolo kvalitnými kompaktnými sulfidicko-kremennými a hlavne impregnačnými rudami v amfibolitoch.
Mineralizácia je jednoduchá, monotónna, tvorená hlavne pyritom a v silnejšie metamorfovaných polohách i pyrhotinom, akcesoricky sa vyskytuje chalkopyrit a sfalerit. Intenzita metamorfózy spôsobená okrajom granitoidného modranského masívu slabne od JV na SZ. Na ložisku je zastúpených niekoľko typov rúd.
Najvýznamnejšie sú grafitovo-kremenno-sulfidické väčšinou bez obsahu pyrhotinu, kremenno-sulfidické so zvýšeným obsahom pyrhotinu, amfibolicko-sulfidické s rozličným pomerným zastúpením sulfidov a amfibolov, všetky tieto typy rúd majú ekonomický význam. Ďaľšie menej významné typy rúd sú zrudnené amfibolity vo forme výskytu akcesorických pyritov súvisiace s magmatogénnym procesom amfibolitov; ďalej sedimentárne a čiastočne biochemické zrudnenie tmavých bridlíc až rúl pyritom a pyrhotinom; ďalej hydrotermálne alebo metamorfne premigrované zrudnenie sulfidov vystupujúce v podobe žiliek a zhlukov v iných rudách i v horninách. Miestami majú rudy páskovanú textúru, ktorá sa v plyvom metamorfózy stráca.
Zrudnenie bolo v minulosti považované za hydrotermálne, zpäté s postvulkanickou činnosťou granitovej magmy hercýskeho a prípadne i neoidného veku; za likvačné; likvačno-magmaticko-pneumatolytické; pneumatolyticko-hydrotermálna. Podľa najnovších výzkumov je zrudnenie submarinno-exhalačné, submarinno-exhalačno-sedimentárne, vulkanogénno-sedimentárne, syngeneticko-sedimentárne, syngenetické submarinno-exhalačné, exhalačno-sedimentárne a stratiformné; zrudnenie v grafitických bridliciach aj syngenetické a biogénne. Hlavná masa mineralizácie je viazaná geneticky na bázický (ofiolitový) vulkanizmus staropaleozoického vekum na výsledný charakter mineralizácie vplývala varíska metamorfóza a alpínska kontaktná a regionálna metamorfóza.
Zloženie rúd 10-33% S, v sprievodných aktinolitických bridliciach 2-5% S.
- primárne rudné minerály
pyrit (sírnik Fe)
- vyskytuje sa ako podstatná zložka rudných telies, ktoré predstavujú prakticky monominerálne rudy. V ložiskách sa nachádza vo forme maximálne 0,5-
a tiež rozptýlený v rozličných typoch hornín (amfibolity, grafitické bridlice, metamorfity s grafitovou prímesou). Starší pyrit je syngenetický. Obsah Au sa pohybuje od 0,003 do 0,085g/t, v kremenno-sulfidických rudách je až 10 násobne vyšší ako v grafitových rudách, obsah Au v hydrotermálnom pyrite je najvyšší.
pyrhotin (sírnik Fe)
- hojný minerál rúd spolu s pyritom, vzniká metamorfnou premenou z pyritu, alebo účinkom postvulkanických hydrotermálnych roztokov a exhalácií. Vyskytuje sa v okrajových častiach pyritových polôh a tvorí samostatné polohy v ich úklonnom alebo smernom pokračovaní. Tvorí celistivé až jemnozrnné agregáty tombakovohnedej farby s veľkosťou zŕn do
markazit (sírnik Fe)
- vyskytuje sa vo vrtoch pri nemocnici, v blízkosti ložiska Ferdinand-Karolína.
pentlandit
- tvorí ojedinelé mikroinklúzie v pyrhotine.
chalkopyrit (sírnik Cu a Fe)
- tvorí ojedinelú súčasť rúd, miestami zatláča pyrhotin.
sfalerit (sírnik Zn)
- zriedkavý, ojedinele tvorí v rudách až
magnetit (kysličník Fe)
- akcesorický.
- primárne žilné minerály
kremeň (kysličník Si v modif. alfa)
- jeho obsah značne kolíše. Vyskytuje sa ako zložka rúd, hlavne kremenno-sulfidických a grafitovo-kremenno-sulfidických. Od pohlteného grafitu má tmavé zfarbenie.
karbonáty (bližšie neurčené)
- vyskytujú sa miestami hojne v okolitých horninách a v rudách.
kalcit (uhličitan Ca)
- bez ďaľšej zmienky.
grafit (prvok, C)
- častý, vyskytuje sa ako súčasť grafitických bridlíc, a vo forme šupiniek v rudách, hlavne v grafitovo-kremenno-sulfidických.
- sekundárne minerály
limonit (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe)
- hojný produkt zvetrávania pyritových rúd, miestami tvorí i väčšie akumulácie. V starých banských dielach tvorí náteky a kvaple.
sírany (bližšie neujrčené)
- vznikajú zvetrávaním pyritu.
Mineralizácia hydrotermálna Sb
Slabé Sb zrudnenie vystupuje vo forme impregnácií v grafitických fylitoch, aktinolitických bridliciach a hydrotermálne premenených granitoidoch. Na ložiska sa uplatnila hlavne I. prínosová perioda, z minerálov prevládajú pyrit, arzenopyrit, lollingit (tvorí ojedinelé hniezda).
jamesonit
- v štôlni Ferdinand sa vyskytuje v kryštalických agregátoch spolu s kalcitom.
kalcit (uhličitan Ca)
- v štôlni Ferdinand sa vyskytuje v oforme pekných klencovitých kryštálikov cez 1 cm veľkých, spolu s drázami kryštálov jamesonitu a antimonitu.