Ložisko bauxitu, Mojtín
(Mojtín)
výskyt v širšej oblasti Nad Lopušnou; v Borovej severne od Mojtína
Stratigrafia a geológia
Bauxity vystupujú v triasových wetternsteinských vápencoch a dolomitoch hronika, v ktorých vypĺňajú nerovnosti reliéfu - krasové zárvty, kapsy, dutiny, rozšírené pukliny a malé depresie. V nadloží bauxitov vystupujú bazálne zlepence a brekcie paleogénu (eocén). Bauxity patria báze eocénu, tvoria buď tmel hornín (predeocénnych), okruhliaky, nespojité a nepravidelné hniezda a šošovky a polohy max. dĺžky 20 m, šírky do 8 m, mocnosti 2-4 m, do hĺbky prstovito vykliňujú. Na niektorých miestach, najmä pri dne, okrajoch a povrchu, obsahujú hojné úlomky okolitých hornín a majú brekciovitý vzhľad. Na styku s podložím býva vyvinutý tenký povlaky zlúčenín Mn.
Otázky veku a genézy bauxitov nie sú zatiaľ uspokojivo objasnené. Ich vznik sa kladie na periféru kontinentálneho tropického lateritického zvetrávania vynorených oblastí medzi triasom, strednou-vrchnou kriedou a spodným až stredným eocénom, považované sú za vrchnokriedové (senón). Považujú sa tiež za sedimenty terrarossa, ktoré vznikli zvetrávaním vápencov. Za východiskový materiál sú považované rezídua ílovitých a slienitých hornín, ktoré pôvodne vystupovali v nadloží triasu, alebo za produkty zvetrávania vzdialenejších, prevažne bázických (melafýry) a kyslých hornín. Vznik na karbonátovom substráte je výsledkom priameho usadzovania lateritického materiálu v krasových fenoménoch v teplých sladkovodných panvách (jazerá, močiare).
Bauxity patria k dvom fáciám:
- primárne, tvoria pôvodné hniezda hnedých bauxitov na mieste svojho vzniku vo vápencch, s pizolitickou štruktúrou, s obsahom 15-20% Fe2O3 a 10-15% SiO2, chudobnejšie na Al (50-55% Al2O3).
- sekundárne, vypĺňajú kapsy v dolomitoch, sú prevažne celistivé, svetložltej až bielej farby, obsah Fe2O3 1-10%, SiO2 5-10%, sú bohaté na Al (70-73% Al2O3).
Iné skutočnosti zasa nasvedčujú vznik svetlých bauxitov v prvej fáze a tmavých bauxitov v druhej fáze, tmavé bauxity vypĺňajú pukliny a voľné priestory vo svetlých bauxitoch.
Časť bauxitov bola postihnutá aróziou a odnosom ešte pred morskou transgresiou v eocéne, čoho dôkazom sú aj bauxitické zlepence bez zjavného vzťahu k okolitým horninám.
Celkove je farba bauxitov rôzna, hnedá, červernohnedá, okrová, žltá až biela. Štruktúra je celistivá, zriedkavejšie pizolitická, čiastočne zbridličnatená. Základná hmota je amorfná, jemnozrnná, pizolity sú do 1 cm veľké, bohatšie na Fe, niektoré bauxity obsahujú sférické útvary podobné konkréciám až 1 cm veľké, a 1 mm dutinky vyplnené hlavne kaolinitom.
Na zložené bauxitov sa podieľajú hlinité, železité a silikátové minerály s prímesou klastických minerálov. Boli určené ako bauxity hydrargilitovo-bohmitového a bauxity bohmitového typu. Chemické zloženie je premenlivé: Al2O3 do 73%, SiO2 3-20%, TiO2 1,5-5%, Fe2O3 0,-30%, MnO 0,1-0,5%, P2O5 0,7%, MgO 0,09-0,18%, CaO 0,05-0,28%, K2O 0,2%, Na2O 0,05%.
Výskyty bauxitov boli objavené v roku 1936, geologicky boli preskúmané v 30.-40. rokoch, posledné pokusy nájsť priemyselne významné ložisko neboli úspešné. Zásoby sú malé, majú nepriaznivé technologické vlastnosti. Perspektívne sú okrajové časti.
Mineralogia
diaspor
- predpokladaný ako hlavná zložka žltých bauxitov v množstve cez 57%.
hydrargylot (syn. gibsit)
- hlavná zložka bauxitov, vyskytuje sa v tmavých (hnedočervených) pizolitických bauxitoch v mnosžve až 35%.
bohmit
- spolu s hydrargyliom hlavná zložka bauxitov v množstve 15-20%. Tvorí disperzie najmä vo svetlých varietách (žlté, biele) bauxitov.
kaolinit
- spolu s halloyzitom tvorí podstatnú zložku ílovitého tmelu (25-30%). Vyskytuje sa v základnej hmote hlavne hnedých bauxitov, tvorí zložku drobných konkrecionálnych útvarov, tiež lištovité a červíkovité agregáty v dutinách pizolitov.
halloyzit
- spolu s kaolinitom tvorí prímes v bauxitoch
illit
- tvorí súčasť ílovitého tmeku bauxitov, ako nepravidelné roztrúsené úlomky v základnej hmote bauxitov.
alofán
- vyskytuje sa hlavne v hnedých pizolitických bauxitoch, vo veľkom množstve ako nositeľ SiO2
goethit
- nositeľ Fe v bauxitoch.
hematit
- zastúpený v objeme 2-3%, vo forme pigmentu a kryštálikov v základnej hmote bauxitu, tvorí tiež povlaky na puklinách, podieľa sa na zložení pizolitov, čiastočne má klastický pôvod.
limonit
- tvorí koloidnú zložku až 18% hmoty najmä v celistivých hnedočervených a svetlookrových bauxitoch.
opál
- tvorí drobné guľôčky (0,03 mm) v základnej hmote bauxitov.
kalcit
- tvorí jemne až hrubokryštalický sinter, tmel okruhliakov bauxitických zlepencov, tmelí samotné bauxity, vápence i dolomity, tiež tvorí drobné hniezda a žilky bielej farby v bauxitoch sekundárnej fácie.
turmalín
- ojedinelý, miestami hojnejší. Tvorí do 0,05 mm veľké izolované zrná a tenké ihličkovité až krátkostĺpčekovité kryštáliky, tiež radiálne lúčovité a sférolitické agregáty až 7 mm veľké, tiež konkrécie. Je považovaný za autigénny minerál bauxitov, ale problém genézy nie je doriešený.
kremeň
- pravdepodobne klastického pôvodu´, ojedinelé, no miestami hojnejší, tvorí 0,07 mm veľké zrnká v bauxitoch, 1-3 mm veľké číre až biele obliačiky v bauxititkých zlepencoch.
muskovit
- tvorí submikroskopické lupienky v zrnách kremeňa.
ilmenit
- tvorí ojedinelé úlomky pravdepodobne klastického pôvodu.
leukoxen
- tvorí idiomorfné kryštáliky a úlomky klastického pôvodu v bauxitoch.
magnetit
- tvorí ojedinelé úlomky v bauxitoch, pravdepodobne klastického plôvodu.
rutil
- tvorí idiomorfné kryštáliky a úlomky klastického pôvodu v bauxitoch.
zirkon
- tvorí zrnká do 0,05 mm veľké, kryštáliky klastického pôvodu v bauxitoch.