inf

35. Rozloženie prieduchov na listoch

- EPISTOMATICKÉ – na vrchnej strane – adaxiálnej  (vodné rastliny)

- HYPOSTOMATICKÉ – na spodnej strane – abaxiálnej

- AMFISTOMATICKÉ – na oboch stranách

36. Čo vyjadruje produktivita transpirácie

- vyjadruje počet gramov sušiny vytvorených na liter spotrebovanej vody, dosahuje hodnoty 1-8, je opačnou hodnotou transpiračného koeficientu

37. Charakterizujte vodnú bilanciu

- je určená pomerom medzi príjmom a výdajom vody

Typy

: - pozitívna (aktívna) príjem > výdaj

- negatívna (pasívna) príjem < výdaj

- optimálna príjem = výdaj

38. Ako sa prejavuje pozitívna (aktívna) vodná bilancia

- je to stav, kedy má rastlina dostatok fyziologicky prístupnej vody a vonkajšie podmienky jej umožňujú dosýtiť vodou a znížiť hodnotu vodného sýtost. deficitu na najnižšiu mieru.

39. Ako sa prejavuje negatívna (pasívna) vodná bilancia

- dochádza k nízkym hodnotám vodného sýtostného deficitu a k poruche v hospodárení s vodou. Rastlina vysychá a odumiera. Vždy sa prejavuje najprv na listoch.

40. Optimálna vodná bilancia

- je vtedy, keď rastlina netrpí nedostatkom, ale ani nadbytkom vody, keď sú koreňový vztlak a transpirácia maximálne. Pri porušení rovnováhy rastliny strácajú turgor a vädnú.

41. Vodný sýtostný deficit

- množstvo vody, ktoré chýba rastline do úplného nasýtenia. Je to rozdiel medzi obsahom vody v danom okamžiku a obsahom vody pri maximálnej nasýtenosti(turgescencie). Vyjadruje sa v % maximálneho obsahu vody v rastline.

Vonkajší prejav vodného deficitu – vädnutie rastlín (dočasné alebo trvalé), vysušovanie listov, úhyn rastliny a zmršťovanie membrán

42. Vodné deficity.

Kritický vodný deficit (0 – 20%) – množstvo vody v %, ktoré chýba rastline do úplného nasýtenia a po opätovnom nasýtení je rastlina schopná obnoviť turgescenciu bez poškodenia.

Subletálny vodný deficit (21 – 50%) – množstvo vody v %, ktoré chýba rastline do úplného nasýtenia, avšak nastávajú prvé príznaky poškodenia. Po nasýtení vodou je rastlina schopná obnoviť turgescenciu, ale dochádza k 5-10% poškodeniu plochy listov.

Letálny vodný deficit (nad 51%) - množstvo vody v %, ktoré chýba rastline do úplného nasýtenia, ktoré zapríčiní smrť. Rastlina po tom nie je schopná obnoviť život ani po nasýtení.

(Je charakterizovaný odumretím celej rastliny. Ide o stav, pri ktorom došlo k takému poškodeniu procesov a štruktúr v organizme, ktoré vedie k odumretiu)

43. Vymenujte vnútorné faktory vplývajúce na výdaj vody

- gutácia, transpirácia, potenciálna evaporácia

44. Čo vyjadruje transpiračná krivka a ktoré fázy výdaja vody môžeme na nej určiť

- vyjadruje priebeh transpirácie v závislosti na čase a hmotnosti rastliny. Z toho môžeme vypočítať rýchlosť stomatárnej transpirácie – udáva veľkosť prieduchovej štrbiny v závislosti od denného obdobia – počet jednotiek vody na jednotku sušiny

45. Typy vädnutia

Počiatočné vädnutie – prejavuje sa pri rastlinách v období sparných dní, kedy koreňová sústava nestačí zásobovať nadzemné časti takým množstvom vody, aké sa vytranspiruje následkom vysokej teploty vzduchu. V noci pri znížení teploty vzduchu si rastlina nahradí stratenú vodu, ráno je nasýtená vodou a javí sa čerstvou – turgescentnou.

Trvalé vädnutie – pri nedostatku prístupnej vody v pôde dochádza obvykle po počiatočnom a prechodnom vädnutí až k nenávratnému vädnutiu, ktoré sa prejavuje poškodením rastlín. Prieduchy sa otvoria, čo urýchľuje výdaj vody a hynutie rastlín vysychaním.

46. Definícia procesov:

EVAPORÁCIA – výdaj vody (vyparovanie) z povrchu pôdy, vodných tokov a jazier priamo do atmosféry

GUTÁCIA - výdaj vody v kvapalnom stave, ktorý je realizovaný hydatódami a trichómami.

47. Hnacou silou objemového toku je

- gradient vodného potenciálu

48. Za akých podmienok prebieha gutácia

- vysoký obsah vody v transportnom systéme

- vysoký obsah vody v pôde

- vysoký obsah vody v atmosfére

- teplá noc a studené ráno

49. Aký je rozdiel medzi gutačnou vodou a rosou

- gutačná voda je slabo koncentrovaný roztok anorganických solí – na rozdiel od rosy

50. Uveďte 2 najdôležitejšie funkcie prieduchových buniek

- transpirácia (výdaj vody z rastlín v podobe pary)

- difúzia (príjem CO2 potrebného pre fotosyntézu)

51. Uveďte možnosti regulácie otvárania a zatvárania prieduchov

- hydratácia – hydroaktívna reakcia (zatváranie prieduchov v poludňajších hodinách vplyvom zníženia obsahu vody v listoch), hydropasívna reakcia (zatváranie prieduchov vplyvom zvýšeného obsahu vody v listoch tlakom epidermálnych buniek)

- CO2 – zvýšená spotreba CO2 v intercelulárnom procese a prieduchových bunkách pri intenzite slnečného žiarenia

- svetlo – fotoaktívne otváranie, uskutočňuje sa v ranných hodinách prechodom rastlín z tmy do svetla

- fotosyntéza – z krycích pletív sú schopné fotosyntézy iba prieduchové bunky

52. Vymenujte ukazovatele transpirácie

- rýchlosť transpirácie – vyjadruje množstvo vody, ktoré rastlina vytranspiruje za časovú jednotku v prepočte na listovú plochu (1g sušiny) 

g.(H2O).m^-2 (LA).hod.^-1 /  g.(H2O).g^-1(sušiny).hod.^-1

- transpiračný koeficient – množstvo vody (kg) potrebné na vytvorenie 1 kg čerstvej hmoty alebo sušiny (g na g , kg na kg)   TK: C3>C4>CAM

- produktivita transpirácie – udáva počet gramov sušiny vytvorených na liter spotrebovanej vody

- relatívna transpirácia – vyjadruje pomer medzi transpiráciou a výparom vody z voľnej vodnej hladiny za rovnakú časovú jednotku a z rovnakej plochy

- evapotranspirácia - súčet odparov z povrchu pôdy (evaporácia) a z rastlín v poraste (transpirácia), ktorá závisí od vegetačného obdobia a vývinových fáz rastlín

Na jar evaporácia > transpirácia

V lete evaporácia < transpirácia

53. Čo vyjadruje WUE (efektívnosť využitia vody)

- skutočná spotreba vody rastlinou na základe zistenia odchýliek od normálneho stavu, metódy stanovenia závlah: -založené na kritickom období, - založené na vädnutí, - založené na fyziologických ukazovateľoch

54. Uveďte typy dýchania

- udržiavacie (denné) – zabezpečuje existenciu rastlín materských

- rastové (nočné) – zásobuje energiou rast a diferenciáciu membránových systémov, tvorba biomasy

55. V ktorých procesoch sa využíva energia dýchania

- na delenie buniek od vývinu až po dospelú autotrofnú rastlinu, - na predlžovací rast, - na diferenciáciu, - na udržiavanie štruktúr, - na membránový transport, energia vylúčená vo forme tepla na udržiavanie optimálneho tepla rastliny

56. Warburgov prístroj sa používa na stanovenie rýchlosti

- dýchania (využíva sa na sledovanie zmien obsahu kyslíka v rastlinách)

57. Kyselina oxáloctová je

- počiatočná kyselina Krebsovho cyklu

58. Vysoká rýchlosť dýchania je charakteristická pre

- predlžovaciu fázu

59. Aké hodnoty má Q₁₀ pre dýchanie

- zvýšením teploty o 10 °C sa zvýši rýchlosť dýchania 2,5 krát

60. Koľko molekúl ATP sa uvoľní pri rozklade 1 mol glukózy cestou glykolýzy a Krebsovho cyklu

- 8 molekúl ATP

61. Uveďte rozdiel medzi substrátovou a oxidatívnou fosforyláciou

- pri substrátovej fosforylácii vzniká ATP pri prenose makroenergickej väzby

- pri oxidatívnej fosforylácii sa tvorí ATP pri prenose elektrónov z NADH alebo FADH2 na kyslík v dýchacom reťazci

62. Ktoré z uvedených princípov môžeme využiť na stanovenie rýchlosti respirácie

- príjem O2 – intenzita dýchania je daná spotrebou kyslíka a produkciou CO2

63. Koľko molekúl ATP sa vytvorí v Krebsovom cykle

- 38 molekúl ATP

64. V akom vzťahu je teplota a dýchanie, čo vyjadruje Q₁₀

- zvyšovaním teploty sa zvyšuje aj dýchanie, platí len pri určitom rozmedzí teplôt, hranice teplôt 0-45°C. Q₁₀ – ak sa zvýši teplota o 10°C, zvýši sa rýchlosť respirácie 2,5 krát

65. Vymenujte princípy stanovenia dýchania (R_D)

- gazometricky (zmeny obsahu CO2,O2 v prostredí)

- gravimetricky (stanovenie úbytku sušiny orgánov)

66. Metódy merania rýchlosti fotosyntézy:

-  gazometrická a gravimetrická metóda

67. Ktorý typ dýchania je výhodnejší pre bunku a prečo

- Krebsov cyklus – je výhodnejší, lebo bunka získa viac energie – 36 molekúl ATP

- kvasenie – iba 2 molekuly ATP

68. Čo vyjadruje respiračný kvocient (RQ)

- vyjadruje pomer medzi vylúčením CO2 a prijatím O2. Má hodnotu 1. RQ= CO2

                                  O2

69. Ktoré pigmenty sa nachádzajú v chloroplastoch

- chlorofyly (a,b) a karotenoidy (karotény a xantofyly)

70. Ktorý z uvedených vzorcov patrí chlorofyl a, a ktorý xantofylu

- chlorofyl a – C55H72O5N4Mg     xantofyl  - C40H56O2    

71. Výsledkom cyklickej fotofosforylácie je

- vznik 2 molekúl ATP na redukciu CO2

72. Akou vlnovou dĺžkou je ohraničená FAR

- 380 – 720 nm

73. Z ktorých prvkov sa skladá molekula chlorofylu

- C,H,N,O,Mg

74. Uveďte podmienky pre tvorbu chlorofylu

- zelené farbivo, - primárnym zdrojom je svetelná energia, - protochlorofyl, Fe

75. Napíšte sumárny vzorec

- chlorofyl b – C55H70O6N4Mg   xantofyl  - C40H56O2      

76. Doplňte charakteristiky medzi rastlinami s C3 a C4 typom fixácie CO2

C3 – Calvinov cyklus

A/ primárny akceptor CO2 – ribulóza-1,5-bisfosfát

B/ prvotný produkt –2 mol. 3 uhlíkatá zlúčenina, kys. fosfoglycerová

C/ bod svetelného nasýtenia – v chloroplastoch mezofylových buniek - nižší

D/ fotorespirácia –  vysoká intenzita

E/ čistý výkon fotosyntézy – 1 mol fosfoglyceraldehyd

F/ zástupcovia – pšenica, jačmeň

C4 – Hatch-Slackov cyklus

A/ primárny akceptor CO2 – fosfoenolpyruvát PEP

B/ prvotný produkt – 4 uhlíkatá zlúčenina, C4 oxalacetát

C/ bod svetelného nasýtenia – v zákl. cytoplazme mezofylových buniek - vyšší

D/ fotorespirácia – čo najnižšia intenzita (malá)

E/ čistý výkon fotosyntézy –

F/ zástupcovia – kukurica, proso, cukr. trstina

77. Svetelná krivka fotosyntézy vyjadruje

- vzťah medzi príkonom žiarenia a príjmom CO2

Popíšte: podstatou fotosyntézy je premena atmosferického oxidu uhličitého na glukózu, sprevádzaná uvoľňovaním kyslíka využitím svetelnej energie a asimilačných farbív.

78. Pre fotosynteticky aktívnu radiáciu uveďte

- rozsah vlnovej dĺžky: 380 – 720

- v akých jednotkách sa udáva príkon žiarenia: nm (nanometer)

79. V čom spočíva fyziologický význam fotorespirácie

- látková premena, - vznik kys. glycerovej, - ochrana proti fotodeštrukcii

80. Aké sú priemerné hodnoty využívania FAR

- 25 – 27 %

81. Čo vyjadruje kompenzačný bod CO2 pre fotosyntézu

- intenzita svetla, pri ktorom rastlina viaže toľko CO2, koľko ho vylúči pri dýchaní

82. Čo je LAI a aké sú jeho optimálne hodnoty

- LAI znamená (veľkosť) index listovej pokryvnosti a jeho optimálne hodnoty sú: na 1 m2 pôdy sa nachádza 4 m2 listovej plochy

83. Vymenujte rozhodujúce vnútorné faktory fotosyntézy

- fyziologický stav rastliny a rozličné metabolické procesy

- množstvo a kvalita chlorofylu

- nahromadenie asimilátov, vek listov a celej rastliny, postavenie listov

84. Aká bude hodnota CGR, ak NAR je 4g.m^-2.d^-1 a LAI priemerné sa rovná 4

- CGR:NARxLAI CGR  4x4  16g.m².d

85. Pre necyklickú fotofosforyláciu je charakteristické

- tvorba redukčných ekvivalentov