V súčasnosti obsahuje len čeľaď slonovité, ktorá dnes zahŕňa 3 druhy: slona afrického, slona pralesného (donedávna považovaný za poddruh slona afrického) a slona ázijského. V dobe ľadovej existovalo viac druhov, mezi nimi napríklad slonovi podobný mamut, ďalej napríklad rody Mammut , Mastodon, Platybelodon či Amebelodon.
Recentné chobotnatce sú najväčšie žijúce suchozemské živočíchy, sú bylinožravé. Charakterizované sú prítomnosťou dlhého chobota (vznikol predĺžením a spojením hornej gamby a nosa; pozostáva z tisícov párových svalov), predĺženými zubmi - klami, veľkými ušami a širokou hlavou. Výška po plece je 2-4 m, hmotnosť 2-7 ton.
Dnes žijú na púšti, savane, polopúšti a svetlom lese v južnej a juhovýchodnej Ázii a v subsaharskej Afrike. Pralesný slon žije prevažne v dažďových lesoch.
Chobot je čuchový, hmatový, nasávací a chytavý orgán. Kly sú pri koreni duté a neprestajne rastú (u samca sú dlhšie, u samice kratšie). Nohy sú stĺpovité, konce prstov sú obalené malými nechtovitými kopytami. Na konci chvosta je strapec silných štetín. Telo je pokryté veľmi riedkou srsťou, koža je hrubá, jemne vrásčitá. Mozog je malý, ale výkonný, preto sú pomerne inteligentní. Veľké vejárovité usá popretkávané cievami sú v neustálom pohybe a pomáhajú pri ochladzovaní tela.
Obyčajne žijú v čriedach, ktoré sú dobre organizované. Samice tvoria zoskupenia tvorené vedúcou samicou, ďalšími samicami a ich mláďatami (pri obrane alebo ak je dosť potravy, spájajú sa tieto skupiny do väčších stád). Mladé samce tvoria tzv. pánske skupiny, ale staré samce žijú samotársky. V čase sexuálnej vnímavosti samíc sa samce dočasne pridružujú k samičím skupinám.
Slony denne zjedia až 500 kg potravy a značie pritom ničia porasty. Vodu pijú, ale použivajú ju aj na chladenie tela a očistu.
Doživajú sa 60 rokov, čiže sú druhými najdlhšie žijúcimi cicavcami po človeku.
A PRETO SLONY =)