Zbierka de Lamanche (Natali de Lamanche / Rosse) Oxford Ďakujeme milá škola, že nás učíš zas a znova. Budeme spolu ešte dlhý čas, dúfam, že na tebe objavím ešte veľa krás. Želám všetko čo sa dá, veď, ktorá škola toľko rokov má? Nech si ešte dlho s nami, lebo čo sa naučíme samy? Ako ten čas uteká, už nepomôže žiadna útecha. Roky plynú a čas nik nezastaví, teba si pamätajú ešte naše starú mamy. Víla Lili Víla Lili chudinka, zomrela jej maminka. No zostal jej ocinko, čo ju neľúbi malinko. Má ju rád viac ako celý svet, s radosťou jej za uško zastrčí kvet. Raz z Rokfortu list dostala, neviete si predstaviť ako sa radovala. Išla vlakom do Rokvilli, tam stretla svoju kamarátku milú. Pozvala ju na zmrzlinu, no ona radšej obdivovala svoju mačku Katarínu. Mobil Mobil má skoro každý z nás, objavili sme na ňom už mnoho krás. No aj kritické veci sa tam nájdu, ktovie, možno majú pravdu. Sú malé, veľké, hranaté, úzke, tučné, ploskaté. Čísel je tam veľmi veľa, treba na ne bádateľa. Tlačidlo tu, tlačidlo tam, tých tlačidiel tu priveľa mám. Veľký display a v ňom vety, niekedy sa mi tam objavia i zvláštne kvety. Pes Najlepší priateľ človeka, keď sa blíži zlodej vždy zabrechá. Je členom rodiny a často aj náš priateľ jediný. Máme ho radi a on nás tiež, keď sme s ním, nevyľaká nás ani jež. Dávame mu odmeny za to, že nás chráni a za to, že aj náš dom pred zlodejmi bráni. Nemá rád mačky, to je známa vec. No ani nafukovacie kačky, tie neznáša tiež. Mama Každý človek mamu má, ľúbi ju a rád ju má. Vždy keď udrieš si kolienko, pofúka ho jemnulinko. Jej pohladenie je ako oblak, čo zostúpil na zem a pohladil pri tom trávu. Presne tak sa cítim, keď objímam mamu. Je krásna, najkrajšia na svete, krajšiu od nej isto na celom svete nenájdete. Mama je proste mama. Nikdy nedovolí, aby si bola sama. Ľúbi Ťa s celej svojej duše a to je jasné ako strela z kuše. Zem Zem je naša planéta. Každý vie, že okolo Slnka oblieta. Je tretia v poradí, no nikomu to nevadí. Je v obrovskej galaxií, snažíme sa ju spoznávať, čo nám stačia sily. Zem - jediná planéta, kde existuje život, o ktorý sa musíme byť, život, ktorý nám ponúka žiť. Dýchame, rastieme a robíme ďalšie veci. No niektorí len šíria hlúpe keci. My musíme byť však iný. Musíme zbaviť národy tejto viny. Život Človek sa narodí a svoj život žije. No len ten, čo stretol lásku ho naozaj miluje. Život sa konči, no i začína. Po chvíli spoznáme čo je to rodina. Stojí pri nás, chráni a svoje miesto v našom živote bráni. No jedného dňa smrť príde a zmarí všetko krásne, život nám prestane písať nádherné básne. Už nebudeme mať nič, len spomienky na život a na ľudský hukot. Nebudeme mať možnosť vrátiť sa viac, nikdy už neuvidíme prekrásny mesiac. Príroda Príroda je krásna, jej budúcnosť je však jasná. Ak ju chrániť prestaneme, úplne na ňu zabudneme. Tak ju začnime chrániť viac, aby ostala aj do budúcich čias. Inak sa nám úplne stratí a nám sa čas začne krátiť. Veď príroda je život, ktorý žijeme. Ak zanikne všetci pomrieme. Zem bude ako skala bez duše a zmätok sa rozletí ako strela z kuše. Zem už nebude posiata zelenou krajinou, ale stane sa zastavanou plošinou. Vyrúbete krásne stromy a namiesto nich tam postavíte veľké domy. Tomuto však zabrániť môžeme, keď na prírodu pozor dávať budeme. Tak ju ochraňujme zas, aby bola vždy plná krás. Oči sú ako dve studničky na našej tvári, nimi ľuďom dávame dary. V nich sa ako v zrkadle duše vždy odrazí, čo nás trápi a čo nám zas deň pokazí. Môžeme sa nimi smiať, zabávať a druhým lásku a radosť rozdávať. Oči sú krásne, modré či zelené. Vždy sú pekne sfarbené. Darujme pohľad osobe ľúbenej, veď krásny pohľad je ako vôňa ruže červenej. Máme ich nato, aby sme videli krásny svet okolo nás, tak buďme radi, že Boh obdaril očami aj nás. Jar Krásne biele krídla máva, vždy mi nimi zamáva. Potom vzlietne ako vták a skryje sa za oblak. Tam na mňa pozor dáva a pri tom pozoruje ako rastie tráva. Keď sa mi niečo stane, iba svojou rukou mávne. Všetko sa hneď zmení a problém je vyriešený. Ja som plná radosti, že mám vyriešené všetky starosti.Oči
Princeznička Jar,
má pre nás veľký dar.
Roztápa sneh
a na zeleno namaľuje breh.
Snežienku zobudí pod snehom
a zončeku prikáže: Zvoň!
Vždy pohladí Ťa po líčku
a v skrýši zobudí myšičku.
Pozrie hore na oblak.
Vedľa neho kĺže mrak.
Zazrie naňho: Tak už dosť!
Vari chceš aby zmrzli na kosť.
Veď slniečko vždy zahreje tam,
odkiaľ prichádza vtáčí spev k nám.
Ja radujem sa z toho zas,
že svet je vždy plný krás.
Strážny anjel