Životné prostredie- vydru riečna plaché, opetrné a samotársky žijúce zviera, je aktívna prevážne v noci. Najčastejšie loví v otvorených oblastiach s početnými vodnými tokmi. Ak sa musí vydať za potravou inam, trpezlivo putuje od jedného vodného toku k druhému. Jej stopy najčastejšie nájdeme na bahnitých brehoch potokov a riek. Tu je najviac zraniteľná a často sa chytí do pasce, ktorá bola pôvodne nastražená na iné zviera. Samotárska povaha vydry riečnej je spôsobená tým, že potrebuje pomerne veľký lovecký revír. Podniká veľké kontrolné obchôdzky jeho hraníc a na mnohých miestách si ich značkuje trusom. Samica s mláďatami obsadzuje menší revír vo vnútri veľkáho územia, ktoré patrí jej samcovi.

Potrava a spôsob lovu- vydrariečná sa živí prevážne rybami. Pri rybačke nie je preberčivá. Uloví spravidla tú korisť, ulovenie ktorej ju stojí najmenej námahy. Najobľubenejšou  pochúťkou pre každú vydru sú však úhory. okrem úhorov sa vydra živí akoukoľvek inou dostupnou potravou, napríklad rakmi, vodným hmyzom, žabami či vodnými vtákmi a neraz uloví dokonca aj mladého králika. Vydry žijúce v blízkosti morského pobrežia chodia loviť kraby, hviezdice a ďalsie morské živočíchy. Vydra pod hladinou vyniká svojou obratnosťou a vytrvalosťou pri prenasledovaní rýb. Korisť si po ulovení odnesie niekam do ústrania na husto zarastené miesto. Až tu ulovené zviera usmrtí stlačením čeľusťami vybavenými ostrými zubami. Mláďata sa učia plávať až v 12 týzdňoch, keď im naraste prvá srsť odolná voči premočeniu.

Rozmnožovanie- vydry nemajú pene stanovené obdobie pytačiek. Na veľkom území patriacom jednému samcovi žijú spravidla dve samice  ( niekedy však aj viac ), a keď sú pripravené na párenie , samec ich v niekoľkodňových intervaloch striedavo  navštevuje  v ich domovoch a pári sa s nimi. Samica vydry riečnej rodí vo svojej nore. Noru si vyhrábáva  napríklad pod koreňmi stromov, ktoré obnažil prúd rieky. Niekedy použije aj opustenú noru králika divého. V jednom vrhu vydry bývajú v§čšinou dve až tri mláďatá, ale vzácne ich môže byť aj šesť. Prvých šesť týždňov sú mláďatá úplne bezmocné. Prežívajú a rastú len vďaka materskému mlieku. Samec sa na výchove a kŕmení potomstva nepodieľa. Vo veku okolo ôsmich až deviatich mesiacov sa mladé vydry odvážia poprvýkrát vzdialiť od matky. Jednoročné jedince sú už úplne sebestačné.

Vydra riečná a človek-  vydra riecná bola v minulosti často lovená pre svoju hustú kožušinu, a okrem toho ju často zabíjali aj rybári pre ktorých bola konkurentom. Napriek všetkým týmto príkoriam sa početné stavy populácii riečných vidier po celé stáročia udržiavali na nezmenenej úrovní. Od 50 rokov tohto storočia však začalo hrozivo narastať znečistenie vôd najrôznejšími pesticidmi.  Tieto jedy, pôvodne namierené proti hmyzu, sa hromadili v telách rýb a výsledkom bolo, že vydry sa svojou potraou otrávili.  Hoci u nás už v roku 1948 vyšiel zákon chrániací vydru riečnú, doteraz sa nedá povedať, že by sa jej početné stavy začali významnejšie zvyšovať. Vážným nebezpečenstvom pre populáciu vydier  je aj cestná premávka. Ohrozené sú najmä samce, ktoré v noci pri svojich obchôdzkach revíru často prechádzajú cez cesty.

- dlehé a pevné chlpy vydrieho kožúcha sú d§kladne premastené, a preto odpudzujú vodu.

- srsť vydry je natoľko účinnou ochranou pred vodou, že koža vydry sa nikdy nenamočí.

- vydra dokáže pod vodou preplávať až 400 metrov bez toho, aby sa musela nadychnúť, na krátke  vzdialenosti pritom dosahuje rýchlosť od 12 -16km/hod.

- až 70% objavených mŕtvých vydier sa stalo obeťami dopravy, väčšinou týchto zvierat tvoria samce, ktorých lovecké revíre pretína niekoľko ciest.

- dospelá vydra potrebuje denne skonzumovať až 2,5 kg rýb, čo predstavuje okolo 20 % jej celodennej hmotnosti.

- samec vydry potrebuje také veľké územie, aby v ňom bolo aspoň šestnásť kilometrov čistých a nenarušených riečných tokov.

- práve narodené mláďa vydry je slepé a neosrstené, meria 12 cm a váži 60 gramov.

Výskyt: vyskytuje sa sporadicky, v Európe hlavne na Britských ostrovoch v Škandinávii a na severe Ruska.

Ochrana druhu: bezohľadný lov spolu s otravovaním a ničením ich životného prostredia spôsobili, že vydra riečná sa v súčastnosti stala najohrozenejším cicavcom strednej Európy. Ochrancovia prírody sa pokúšajú zabrániť jej vyhubeniu umelým odchovom a projektmi na jej opätovné vypúšťanie do prírody.

Dĺžka- 62 - 83 cm

Výška- 30 cm

Hmotnosť- 6 - 15 kg

Pohlavná dospelosť- samec v 18 mesiacov, samica v 2 roku

Obdobie párenia- kedykoľvek, samica môže byť znovu oplodnená 12 mesiacov po poslednom pôrode

Dĺžka gravidity- 61 - 74 dní

Počet mláďat- 1 - 6 v priemere 2 - 3

Správanie- samotárske

Potrava- predvšetkým ryby

Hlas- hvízdanie

Dĺžka života- 9 - 10 rokov

Príbuzné druhy- rod je rozšírený po celom svete, má 15 druhov, sú to vždy vodné, rybožravé šelmy. Ďalšími príbuznými druhmi sú vydry rodov Amblonyx a Aonyx, ktorým chýbajú pazúry, a vydra morská

RAD- mäsožravce

ČEĽAĎ- lasicovité

ROD a DRUH- Lutra lutra