Boli sme v Tatrách,tak sme si vymysleli s manželkou,že skočíme pozrieť na hrozy koncentračného tabora do polského Oswienčimu. Z Košíc je to asi 300 km,po Slovensku cesty v pohode,v Polsku hrozné,dva krat sme zle odbočili,ako to majú Poliaci zle značené( asi mi ježiš na vianoce donesie navigáciu:-))).No skrátka okolo desiatej dopoludnia sme sa dostali na parkovisko,ktoré patrí k táboru.Tam už organizácia fungovala na 110%, už z cesty nas navigovali zamestnanci presne na parkovacie miesto,na parkovisku su čisté toalety a reštaurácia,no proste na úrovni.
Z parkoviska je to uz len pár metrov pred brany kampu smrti. Mali sme sťastie,že bol krásny horúci ,slnečný den,takže to tam nevyzeralo až take depresívne,ale v takom novembri by som to tam vidiet nechcel.Cele oblasť je rozdelena na 4 tabory,dva hlavné, pracovny tabor oswiecim a likvidačný tábor birkenau.
Oswiecim nas privítal notoricky známym heslom na ráne,že práca oslobodzuje a potom už dalej boli len baráaky,ktore v minulosti slúžili roznym, nie príjemnym účelom
.V súčastnosti ma každá krajina,ktorej obyvatelia sa dostali do tábora smrti na starosť niektoré z budov,vacsinu spravujú Izrael a Polsko,ale su tam budovy aj pod správou Talianska,Holandska,Francuzska, ale najviac ma prekvapil náš spoločný Slovensko - český pavilon, naozaj bol spravený na úrovni,asi jeden z najlepsích.
Uplne na koniec sme sa dostali do budovy,kde celé miestnosti boli zapratané ženskými vlasami, balmi látok,ktorá sa vyrábala z tých vlasov, potom tam bolo porozhadzovaných snád milion parov topanok,hrebenov,kufrov, až pri tom všetko si človek uvedomi tu neskutočnu obludáren, co sa tam diala...
No ešte pár dní sa mi v nose premaval jemný pach vlasov a zatuchliny. Myslim,ze aj nazi vyrastkovia v školách by to mali mať ako povinnu exkurziu, asi by ich hned presiel smiech a nadsenie...
Z parkoviska je to uz len pár metrov pred brany kampu smrti. Mali sme sťastie,že bol krásny horúci ,slnečný den,takže to tam nevyzeralo až take depresívne,ale v takom novembri by som to tam vidiet nechcel.Cele oblasť je rozdelena na 4 tabory,dva hlavné, pracovny tabor oswiecim a likvidačný tábor birkenau.
Oswiecim nas privítal notoricky známym heslom na ráne,že práca oslobodzuje a potom už dalej boli len baráaky,ktore v minulosti slúžili roznym, nie príjemnym účelom
.V súčastnosti ma každá krajina,ktorej obyvatelia sa dostali do tábora smrti na starosť niektoré z budov,vacsinu spravujú Izrael a Polsko,ale su tam budovy aj pod správou Talianska,Holandska,Francuzska, ale najviac ma prekvapil náš spoločný Slovensko - český pavilon, naozaj bol spravený na úrovni,asi jeden z najlepsích.
Uplne na koniec sme sa dostali do budovy,kde celé miestnosti boli zapratané ženskými vlasami, balmi látok,ktorá sa vyrábala z tých vlasov, potom tam bolo porozhadzovaných snád milion parov topanok,hrebenov,kufrov, až pri tom všetko si človek uvedomi tu neskutočnu obludáren, co sa tam diala...
No ešte pár dní sa mi v nose premaval jemný pach vlasov a zatuchliny. Myslim,ze aj nazi vyrastkovia v školách by to mali mať ako povinnu exkurziu, asi by ich hned presiel smiech a nadsenie...
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář