Kafka z PKO, geroj zo Šancovej
Objaví sa vynovená, namaľovaná a opravená fasáda? Je viac ako pravdepodobné, že sa na nej veľmi rýchlo objavia aj kliky-haky, ktorým niekto hovorí tagy (podpisy), niekto grafiti a niekto jednoducho čmáranice.
Legálne grafiti, objednané majiteľom steny či múru, bývajú často umelecké diela, ale ich „kúpení“ autori v grafiťáckej komunite veľkú úctu nepožívajú. O to viac si cení tých, ktorí bez dovolenia v lepšom prípade zmysluplne maľujú, v horšom si len „označkujú svoj roh“, prípadne okrem podpisu zanechajú na stenách domov nejaký spoločenský odkaz. V každom prípade však poškodia niečo, čo im nepatrí.
Bratislavská polícia nedávno oznámila, že v noci z 2. na 3. októbra na Šancovej ulici chytila pri čine jedného z „pouličných maliarov“. Obvinila ho z poškodzovania cudzej veci, za čo mu hrozí až ročný pobyt za mrežami. Nahnevaní ľudia, ktorým – celkom pochopiteľne – prekážajú počarbané fasády po celom meste vrátane centra, volajú po exemplárnom treste. V nádeji, že sa konečne sprejerov (writerov, grafiťákov) podarí odradiť od prejavov ich umelecko-rebelského pudenia.
Počiny pouličných umelcov však nemusia byť vždy iba nezmyselnými čarbanicami. Ich vyjadrenia k dianiu v spoločnosti či v meste mávajú charakter karikatúry, verejne prejaveného názoru, obrázkového komentára. Sama komunita by však mala vo svojich radoch „vzdelávať“, čo je iba ničenie bežnej fasády, ani nehovoriac o pamiatkach, a v čom spočíva rozdiel, ak svoj pohľad na veci verejné či osobné nastriekajú na roky chátrajúci dom či na nezmyselne búraný objekt. Ako pred dvomi rokmi na zbúranej stene PKO...
Či je pre sprejerov hrozba väzenia dostatočne odstrašujúca, to sa dá iba ťažko odhadnúť. Asi ako vo všetkom: ako pre koho. Stálo by za to sa skôr zamyslieť nad možnosťou, či by financiám i vzhľadu mesta viac ako mreže nepomohli verejnoprospešné práce na odstraňovaní grafiti – s dôrazom najmä na slove verejné. Teda vykonávané za bieleho dňa, pred zrakmi verejnosti.
