Jedlo, posteľ a MHD
Čo je to ten integrovaný dopravný systém, o ktorom sa teraz v súvislosti so zľavami v MHD toľko hovorí? V skratke ide o verejnú hromadnú dopravu na území Bratislavského kraja, zahŕňajúcu viac druhov dopravy a rôznych dopravcov (Dopravný podnik Bratislava, Slovak Lines, Železničná spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky), v ktorých platia spoločné prepravné a tarifné podmienky.
A práve pre začleňovanie bratislavskej mestskej hromadnej dopravy do tohto systému sa pre niektoré skupiny obyvateľstva mení (prispôsobuje sa ostatným dopravcom, sic!) systém zľavneného cestovania. Informácia na webovej stránke mesta i dopravného podniku je stručná a jasná. Zdravotne ťažko postihnutí ľudia nebudú môcť cestovať v MHD bezplatne. Poslanci a poslankyne mestského zastupiteľstva túto dlhoročnú výnimku v cestovných tarifách opäť neschválili.
Dopravný podnik mesta Bratislavy upozornil dotknutú skupinu cestujúcich, že si môže uplatniť zľavu vo výške až 90 percent z cestovného, ale platí to iba pri kúpe električenky, ktorej vybavenie mimochodom znamená ďalšie výdaje. Pri jednorazových lístkoch je zľava už iba 50-percentná. A bonusom pre ľudí s príjmom okolo 250 eur mesačne je, že zľavnené cestovanie sa týka iba tých, ktorí majú v Bratislave trvalý pobyt.
Kto nežije s tými, ktorí „vďaka“ svojmu hendikepu živoria z nedôstojných žobračeniek od štátu, a nedostáva sa mu ani daru empatie, netuší, v akých náročných podmienkach fungujú zariadenia, ktoré sa o zdravotne znevýhodnených ľudí starajú, a ich rodiny, tak veľkohubo glorifikované ústavou.
Nevidiaci ľudia predstavujú samostatnú kapitolu tohto dopravného thrilleru. Pre nich dopravný podnik ešte nemá prichystané automaty, zato platiť na drevo budú musieť aj oni. Ako si majú kupovať lístky, ako si ich majú označovať a ako kontrolovať ich platnosť? Žeby to celé vymysleli mestskí radní, aby podporili vzájomnú komunikáciu obyvateľstva? Nie je to iba prenášanie vlastnej zodpovednosti na druhých?
„Všetci naši klient majú malé vreckové a teraz im namiesto kávičky a zákusku v cukrárni, čo tak neskutočne milujú, peniaze minieme na dopravu. Nedávno sme boli loďou v Danubiane, v stredu ich berieme do „mačacej“ kaviarne; keď majú canis terapiu, nech skúsia aj mačičky. Na budúci týždeň chceme stihnúť nejakú galériu, nech si ešte užijú mesto. Keď si budú musieť kupovať cestovné lístky, budeme sa musieť obmedziť hlavne na prechádzky po parku a pozorovanie električiek a áut.“ Aj toto je realita, milé zastupiteľstvo; život, to nie je len jedlo a posteľ.
Je nepochopiteľné, prečo majú zdravotne znevýhodní ľudia doplácať na inak zmysluplné novinky dopravného systému. Žeby práve oni vytrhli z biedy spoločnosť, u ktorej audit zistil – ako tvrdí magistrát – manažérske pochybenia, predražené úvery a služby, nevýhodné zmluvy a miliónové straty (alebo inak povedané rozkrádanie)?
Aby sa Slovensko naozaj stalo krajinou pre všetkých, stačilo by aspoň neklamať a nekradnúť. A nenechať tých najzraniteľnejších platiť cudzie účty.
