Spolusediaca 1.časť
11. 5. 2009
Zo Siminho pohľadu
Bežala som po chodníku,kabelka mi poskakovala v ruke a od srdca som nadávala.Prvý školský deň a už idem neskoro.Vďaka bohu,že som si nedala sukňu.Prebehla som cez hlavnú školskú bránu a vybehla som po schodoch.Vletela som dnu a skoro som vletela do náručia vrátničky.
„Ehm,pardon.Prosím vás,kde je tu prvá B?“Opýtala som sa zadychčane.
„Touto chodbou doprava a štvrté dvere vpravo.Ideš neskoro!“Obvinila ma.
„Ja viem...vďaka!“A už som klusala chodbou a obzerala tabuľky na dverách.Tak to je prosím pekne gymnázium.Blé.Aj tak som sem nechcela ísť.Našla som 1.B,zaklopala som a vošla.Za katedrou sedela pomerne mladá,príjemne vyzerajúca profesorka.
„Prepáčte,že meškám ale zaspala som.“Povedala som si,že s úprimnosť bude najlepšia.Usmiala sa na mňa.
„Meno?“
„Ehm...Kryštofovičová.“Profesorka si pritiahla zoznam žiakov a nahliadla doňho.
„Simona?“
„Ano.“
„Ja som Ľubica Bieliková,budem tvoja triedna profesorka.Dúfam,že ti nevadí,keď ti tykám.“
„Nie, vôbec nie.“To vykanie mi liezlo na nervy.
„Tam vzadu by ešte malo byť voľné miesto.Môžeš si sadnúť tam.“Ukázala v rade od dverí poslednú lavicu,kde už niekto sedel.Preplichtila som sa tam a sadla som si,nevšímajúc si novú spolusediacu.Profesorka začala čítať školský poriadok a ja som automaticky vypla.Po očku som sa pozrela na babu sediacu vedľa mňa a prebehlo mnou zdesenie.Moja susedka mala čierne vlasy,dokonale zastrihnutú ofinu ktorá jej zakrývala ľavú časť čela a zčasti ľavé oko.V pravom obočí pírsing,tak isto na ľavej strane nosa a rovnako aj v pupku.Pravé oko mala hnedé a prevdepodobne aj to ľavé ale to som poriadne nevidela.Čierne tričko,čierne rifle,čierne tenisky.Na zápestí náramok s čierno-bielymi cvokmi a na pravej ruke prsteň,ktorý sa mi k nej vôbec nehodil.Očividne si všimla,že sa na ňu pozerám a spýtavo naklonila hlavu.Rýchlo som tou svojou pokrútila a odvrátila som pohľad.Ten mi padol na môjho suseda cez uličku a takmer som odpadla.Bol to ten najkrajší chalan akeho som do teraz videla.Vysoký,svalnatý,čiernovlasý fešák.Skoro som začala slintať.Zachránilo ma zvonenie.Počkala som,kým profesorka vyšla na chodbu a vyletela som za ňou.Na chodbe som sa oprela o parapet a čakala na svoju bývalu spolužiačku a kamošku,ktorá bola vo vedľajšej triede.Po krátkje chvíli sa otvorili dvere,za nimi profesorka a za ňou Mirka.
„Nazdar, Simi!“Veselo na mňa zamavala a pribehla ku mne. „Tak ako?“
„Hrozne!Zaspala som a ešte tá moja spolusediaca...No hrôza!“
„Je nejaká protivná?“
„To neviem ale vyzerá strašne!Ako pojazdné železirstvo a chodiaca mrtvola dokopy.“Zhrnula som to do jednej definície.
„Hehe!A nejakých fešákov tam nemáte?“Spomenula som si na krásavca vedľa mňa.
„Nejakí by sa našli.“
„Rozprávaj a preháňaj!“Zasmiala som sa.Nadychovala som saže jej ho opíšem no zrazu sa vynoril z triedy a rozprával sa....s Manekínou z domu hrôzy.Hoci som ju nepoznala,vedela som,že ju nebudem mať rada.Uškŕňala sa živo s ním o niečom diskutovala.
„To je on?“Spytovala sa Mirka.
„Ano.A to je ONA!“Zasyčala som.
„Čo proti nej máš?!Ani ju nepoznáš a už ti vadí.Odsudzuješ ju len kvôli tomu ako vyzerá!“Podráždene na mňa zazrela.Vzdychla som si.Asi mala pravdu ale nemohla som si pomôcť.Jednoducho sa mi nepáčila.
„Kašli na to!“Zahundrala som. „Zatiaľ sa maj!“Pobrala som sa späť do triedy a zvalila som sa na svoje miesto.Po chvíli sa vrátila moja spolusediaca.
„Nevieš,prosím ťa,koľko je hodín?“Prekvapilo ma to a zmätene som pozrela na mobil.
„08:58“Ohlásila som.
„Vďaka.Ty si Sima,že?Ja som Nika.“Podala mi ruku.Ešte zmätenejšie som jej ňou potriasla.
„Teší ma!“Odtiahla som ruku a vzápetí mi zavibroval mobil vo vrecku.
„Pardon.“Ospravedlnila som sa a prijala som hovor.Na drôte bola moja mama,ktorá mi oznámila,že nebude doma a obed mám v chladničke.Zrazu vošla profesorka do triedy,oznámila,že zajtra sa už učíme a rozdala nám rozvrhy.Strčila som ho do kabelky a vybehla von.Na školskom dvore ma už čakala Mirka.Vo chvíli,keď sme sa začali dohadovať,kam pôjdeme,vynorila sa z dverí Nikola a zamierila si to k chalanovi stojacemu pri bráne.Rovnaký EMO ako ona,len jemu narozdiel od nej nepadali vlasy do oka.Bol starší,tipla som mu tak 17.Chvíľu sa oblizovali a potom sa ruka v ruke pobrali kade ľahšie.
„Tak kam teda pôjdeme?“
„Poďme na pizzu!“Vyhlásila som a ťahala som ju preč.(pokračovanie nabudúce)
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář