Dalton v skratke
Dalton vznikol už v 19. storočí ako výsledok riešenia organizačného problému s vyučovaním žiakov v málotriednej škole. Tento spôsob neskôr jeho autorka - Helen Parkhurstová - prepracovala do systému veľmi jednoduchých ale účinných pravidiel, ktorými sa daltonské vyučovanie riadi.
- Zodpovedná sloboda - dieťa si volí z rôznych činností v predmete ale aj spôsobe jeho spracovania. Škola mu pre to vytvorí podmienky a súčasne stanoví zásady práce. Dieťa si musí neustále uvedomovať, že je za svoju prácu zodpovedné.
- Samostatnosť - dieťa sa nespolieha len na učiteľa, ale učí sa samé a učiteľ je len jeho poradcom.
- Spolupráca - dieťa nepracuje pod vedením učiteľa, ale pri svojom vzdelávaní spolupracuje aj so spolužiakmi. Učí sa tímovej práci, ktorá ho čaká v profesijnom živote.
Tieto základné princípy podporujú žiaka, aby sa vyučovania aktívne zúčastnil. Učiteľ poskytne dieťaťu dostatok slobody pre prácu, učí ho zodpovednosti, umožní mu, aby pracovalo svojim vlastným tempom a vo vlastnom časovom rozvrhu. Veľké množstvo rozličných aktivít, ktoré môžu prebiehať súčasne, vytvorí dostatočne stimulujúce prostredie, rešpektujúce individuálne potreby detí. Učiteľ sa tak môže venovať žiakom slabším i šikovnejším, bez toho aby niekoho ochudobnil.
Inými slovami - a s patričnou dávkou pedagogického optimizmu - kto prešiel daltonským vzdelávaním, je osobnosť, ktorá vie odpovedať na výzvy súčasnej doby.
Spracovala PaedDr. Martina Chalachánová podľa Lukáša Bajera.