U detí v období puberty narastá túžba po samostatnosti a sebauplatnení, zvyšuje sa ich sebavedomie, ktoré tak trochu stojí na vratkých nohách, pretože im chýbajú potrebné skúsenosti a schopnosť objektívne a nestranne hodnotiť veci a situácie.

Výrazne u nich tiež vzrastá kritickosť a samostatné vyberanie novej autority, ktorá by nahradila tú rodičovskú. Súčasťou pubertálnej revolty je aj hľadanie nových vzťahov, predovšetkým kamarátskych medzi rovesníkmi, ktorými potom tak trochu provokujú rodičov.

Predpubertálne obdobie

Už v predpubertálnom období, od 9. do 12. roku, deti vo zvýšenej miere potrebujú citové porozumenie, duševnú oporu a osobu, ktorej môžu dôverovať. Keď toto očakávanie podľa ich predstáv nesplnia rodičia či aspoň jeden z nich, začnú sa od nich odpútavať, pričom autorita rodičov slabne. Rodičia by preto mali brať na zreteľ, že rast sebavedomia ich detí v tomto období je prirodzený proces, podobne ako ich túžba po väčšej samostatnosti. Pre dieťa má zrazu väčšiu hodnotu kamarátstvo, opierajúce sa o spoločné záujmy, koníčky, spoločnú túžbu po dobrodružstve, o úsilie rozlúštiť nepoznané tajomstvá života.

Medzi svojimi kamarátmi sa dokážu vyjadrovať otvorene, smelo prezentujú svoje názory, city. Najvyššou hodnotou tohto priateľstva je vernosť, odzrkadľujúca sa v solidarite pod heslom „kamarát kamaráta nepodrazí a nezradí“. V predpubertálnom období sa zrazu deti necítia byť deťmi a tak podvedome odmietajú rodičom dovtedajšiu slepú poslušnosť a prejavujú nespokojnosť, ak sa nimi zaobchádza ako s „malými“. Keďže začínajú objavovať samy seba ako samostatné osobnosti, vzrastá nielen ich sebavedomie, ale aj uplatňovanie vlastnej vôle, podľa ktorej sa aj riadia. Dochádza u nich k prvým pokusom kritického posudzovania konania a správania rodičov či učiteľov. Pokiaľ rodičia neregistrujú tieto zmeny predpubertálneho vývoja a chcú stoj čo stoj vychovávať deti tvrdou rukou, nevyhnutne musí dôjsť k prvým stretom názorov a konfliktom. Na každý zákaz a príkaz dieťa reaguje neposlušnosťou a vzdorom. Stáva sa citlivejším a emocionálne ľahšie zraniteľnejším.

Priateľskejší prístup okreše vzdor dieťaťa, oslabí konfliktné správanie, pričom neutrpí ani rodičovská autorita,Vo výchove detí v tomto období je možno každá rada drahá, ale niečo by sa našlo. Zárukou dobrých vzťahov medzi rodičmi a deťmi pred pubertou je vecná, pokojná a priateľská komunikácia, ktorou rodičia dajú najavo svoju dôveru a vážnosť voči svojim potomkom.

ktorú by sa malo dieťa naučiť rešpektovať na základe správne podchytenej výchovy ešte pred vypuknutím „hlavnej“ etapy dospievania dieťaťa.

Pubertálne priateľstvá

Ide o závažné obdobie medzi 12. a 17. rokom života každého dieťaťa. Prechod medzi detstvom a dospelosťou. Sprevádzajú ho najdynamickejšie zmeny, dochádza k fyziologickému pohlavnému dozrievaniu, druhému obdobiu vzdoru a ďalšej kríze rodičovskej autority. Na tzv. spoločenské dospievanie majú dôležitý vplyv skupiny vrstovníkov, ktorých názory majú často prednosť pred „zastaranými“ názormi rodičov. Skrátka, rozhodujú pravidlá skupiny kamarátov, s čím tiež súvisí veľmi silná potreba mať niekoho blízkeho, komu sa dieťa môže zdôveriť a komu môže bezvýhradne veriť.Dospievajúcemu dieťaťu pomáha priateľstvo prekonávať problémy a sú pre neho dôležité práve rôzne debaty a rozhovory s rovesníkmi, u ktorých nachádza pochopenie. V priateľskom vzťahu sa dospievajúci učí chápať názory a city iných, prejaviť svoje vlastné, dohodnúť sa. Podľa psychológov, pravé a skutočné priateľstvo môže oslabiť črty sebectva, márnomyseľnosti, závisti a ďalších negatívnych vlastností.

Priateľské vzťahy s rovesníkmi obvykle bývajú pomerne silné a v partii kamarátov s podobnými záujmami má jednotlivec pocit istoty, ktorý je preňho veľmi dôležitý. V očiach dospievajúce pubertiaka zrazu rodičia a rodina strácajú na význame a prvú priečku hodnôt jednoznačne obsadia kamaráti, partie a prvé intímne vzťahy. Na začiatku záujmu o opačné pohlavie ešte nadväzovaniu vzťahov bráni hanblivosť, neskúsenosť i emocionálna nezrelosť. Tieto tzv. hravé kontakty sú spočiatku platonické a podporené skôr fantazírovaním ako skutočnými činmi.

Hoci, aj toto oťukávanie v období puberty postupne pominie, až napokon dôjde k prvej sexuálnej skúsenosti.

Rodičia na druhej koľaji?

Nejeden rodič sa už zamyslel nad otázkou, prečo sú pre jeho dospievajúce dieťa dôležitejší kamaráti ako istota a zázemie v rodine. Deti v puberte si vo svojom v novom, poznávacom období ani neuvedomujú, že rodičia boli, sú a budú pre nich tými najdôležitejšími osobami v živote.

Dospievajúce deti prekonávajú ďalšiu vývinovú etapu, počas ktorej sa snažia vymaniť z „detinského“ područia svojich „stvoriteľov“ a unikajú do azylu ku kamarátom, bez ktorých akoby nič nefungovalo. A robia tak všetci tínedžeri bez rozdielu, či už majú prísnych alebo kamarátskych rodičov. Puberta so sebou prináša potrebu mať aj iné vzťahy, nielen ten základný rodičia – deti, a tak sú načas kamaráti dôležitejší a rodičia chtiac nechtiac odsunutí na vedľajšiu koľaj.