Zmysli
Nevidím ťa.
A moje pery necítia tvoju jemnosť.
Oči nevidia tvoje rysi.
Necítim už ani tvoju vôňu,
zostala mi len spomienka na lásku a priateľstvo, podobné láske.
Niesom kráska.
No ty si ma miloval, nemal si strach...
V mysli vynárajú sa mi spomienky na našu prvú spoločnú noc.
Boli sme len deti. Netúžili sme cítiť svoje telá a zžiť sa v jedno.
Po lete to všetko zhaslo- mojou vinou.
Nemala som veľa možností.
Možno klamať dvoch, bo byť verná jednému.
Teraz túžiš po mne – úprimnosť ti je známa
nie ako vtedy... dávno zrána,
keď vynorila som sa skôr, ako si čakal a ja som sama sebe neverila,
že si zatial mohol inú mať
a na mňa zabúdať...