Tá najlepšia hotelová služba
Do frasa, zase služobka, povedala si Aneta, keď jej šéf oznámil, že musí nevyhnutne okamžite odcestovať do londýnskej centrály kvôli finančným uzávierkam. Keď nastupovala do renomovanej zahraničnej firmy, tešila sa z nových zážitkov a skúseností, no deň odo dňa jej entuziazmus opadal. Cesty do Londýna sa stávali čoraz nudnejšími a trasu z letiska do starého hotela v centre poznala už takmer spamäti. Potom celodenné rokovanie v materskej firme a večer unavená ako pes hajde na prvý let smerom domov.
S nechuťou sa vliekla do svojej kancelárie, aby dokončila najnutnejšie úlohy. Cestou okolo recepcie takmer za pochodu zavrčala na sekretárku: „Silvia, potrebujem ubytko... Veď vieš, ako obvykle" .
Ešte za ňou poriadne ani nezacvakli dvere, keď zazvonil telefón. „Moja, hrozne ma to mrzí... Ale ten hotel je úplne obsadený, lebo tam majú práve nejakú konferenciu či stretnutie zberateľov starých mincí a...," spustila firemná klepna Silvia tonu nepodstatných informácií. „STOP!" vykríkla nervózne Aneta. „Toto ma vážne nezaujíma. Jednoducho rezervuj iný hotel a daj mi adresu. Nebudem predsa spať na lavičke v Hyde parku," tresla telefónom.
O štyri hodiny na to už sedela v letiskovej hale a ruke žmolila adresu ubytovania. Meno hotela jej nič nehovorilo, no našťastie bol v štvrti, ktorú už poznala celkom dobre a podľa mapy tiež blízko do materskej firmy. „Aspoň niečo..." povzdychla si.
Keď dorazila na Nothing Hill, prvý dojem bol viac ako príjemný. Síce starý, no krásne zrekonštruovaný 4 poschodový dom a bielou fasádou a portierom pri vchode, ako vystrihnutý z Olivera Twista dával tušiť, že Silvia mala šťastie v nešťastí a vybrala náhradné ubytovanie skutočne starostlivo.
Len čo vstúpila do haly, bolo jej jasné, že sa ocitla v celkom inom svete.
„Dobrý deň, nech sa páči váš kľúč... Budete si želať nejaké občerstvenie?" pýtala sa mladá usmievavá recepčná. „Hm... áno, dala by som si kávu s mliekom, možno nejaký džús a sendvič," vyjachtala Aneta, ktorá na podobný servis zo starého ošumelého hotela, v ktorom pravidelne bývala, jednoducho nebola zvyknutá. „Samozrejme, zariadim to... Jimmy vám to prinesie na izbu," dodala recepčná.
„Jimmy... Hm, určite nejaký fagan, čo si privyrába cez prázdniny. Bude pomalý ako svet, na tvári bude mať jednu vyrážku vedľa druhej, krivé zuby a najmenej 4-ky dioptrie," pomyslela si Aneta a v duchu sa musela smiať nad karikatúrou chlapčenského indivídua, ktorú si sama vytvorila.
Vybaľovať nebolo veľmi čo. Veď na takúto rýchlovku bola už dávno zvyknutá a obvykle cestovala len s malou taškou s najzákladnejšími potrebami. Tú mala viac menej pripravenú stále a úprimne povedané sa niekedy cítili ako ženská pred pôrodom, pripravená kedykoľvek vyraziť do boja... ehm, pardon, do pôrodnice. Minúty pomaly ubiehali a Aneta už na Jimmyho a objednané občerstvenie takmer zabudla.
Zobliekla si šaty, starostlivo ich povesila do skrine a hupla do sprchy, aby sa po ceste osviežila a dala do hromady.
Klop klop klop...
„Uff.... To je zákon schválnosti. Jimmy si vážne nemohol so sendvičom vybrať lepšiu chvíľku," hundrala popod nos, kým sa omotávala do osušky. „No čo už.... Nejaký Jimmy ma nerozhodí. Pubertiak jeden," poskakovala bosá a celá mokrá po kúpeľni.
Klop klop klop... Klopanie bolo čoraz naliehavejšie.
„Yeeees... Just a moment!" zakričala, kým do umývadla žmýkala svoje mokré vlasy.
Prehodila cez hlavu uterák a siahla po kľučke. Vždy robila niekoľko vecí naraz a bez stresu už takmer nevedela žiť. Teraz tam stála vo dverách s hlavou prikrytou uterákom, omotaná v osuške. Jednou rukou drhla vlasy a druhou ukazovala neznámemu pikolíkovi, kam položiť tácku s občerstvením. „Madam, pripravil som vám sendvič s lososom. Dúfam, že vám bude chutiť," ozval sa zrazu Jimmy. Oj, to nebude stredoškolský brigádnik, prebleslo Anete hlavou, keď začula jeho hlboký hlas. Bol mimoriadne príjemný a Anetu napadlo, že by sa určite uplatnil skôr v dabingu, než ako pomocná sila do kuchyne. Do frasa, veď mu musím dať predsa prepitné, spamätala sa Aneta. Jednou rukou siahla po kabelke a druhou prudko stiahla z hlavy uterák.
Jimmy práve kládol podnos na malý stolík. Zozadu vôbec nevyzeral ako anglický suchár. Mal krátke rozstrapatené čierne vlasy a biela košeľa nádherne kontrastovala s jeho opáleným telom. Hoci mu nevidela do tváre, bolo jej jasné, že je to kus chlapa. Jeho vypracovaný zadok ju priam lákal, aby ho stisla. Tých pár sekúnd sa Anete zdalo ako celá večnosť. Konečne sa otočil. Nebol to klam. Jimmy bol chrumkavý od hlavy až po päty. Jasne modré oči, perfektný tvar pier a hruď, na ktorú jednoducho túžite oprieť svoju hlavu. Pristihla sa, ako na neho zíza takmer s otvorenými ústami. Zľahka sa pousmial. V tej chvíli sa spamätala a začala nervózne šmátrať v kabelke po peňaženke.
„Nechajte to tak... Nechcem vaše peniaze," povedal takmer okamžite a podišiel k nej bližšie. Cítila jeho prítomnosť a po celom tele jej naskočila zimomriavky od vzrušenia. Zľahka prešiel jedným prstom po jej odhalenom krku a ramene. Zotrel pár kvapiek vody, ktoré sa stále ligotali na jej tele. Aneta k nemu dvihla oči. Pevne ju k sebe pritisol a žiadostivo sa prisal na jej pery.
Bol to nekonečný bozk. Ani si popri tom nevšimla, ako ľahko stiahol osušku a že stojí pred ním celkom nahá. Na chvíľu ju odtiahol, aby sa pokochal pohľadom tým pohľadom. Každý centimeter jej tela hovoril jasnou rečou... „Chcem ťa!"
Sklonil sa, aby pobozkal jej rameno. Plynule sa presúval stále nižšie, až kým necítila, ako jeho jazyk a pery láskajú jej zdurené bradavky. Zavzdychala a zaborila ruky do jeho strapatých vlasov. Nenechal sa obiť a pokračoval, stále nástojčivejšie. Keď rukami hladil jej stehná, nebolo už návratu. Rukou pomaly prechádzal po vnútornej strane, až hore k jej mušličke. Keď niekoľkokrát prešiel po nej rukou, myslela si, že sa zblázni. Len žiadne zdržiavanie, pomyslela si v duchu Aneta.
Jimmy, ako keby čítal jej myšlienky. Jediným pohybom ju pritisol k stene a súčasne zhodil ľahké letné nohavice. Okamžite do nej vnikol. Rýchlo a prudko. Aneta strhla jeho bielu košeľu a zaryla nechty do jeho chrbta.
Bolo to také živočíšne až sa bála, že sa preboria do vedľajšej izby. Odstrčila ho a obaja sa zvalili na posteľ. Stále prirážal, stále prudšie a vášnivejšie. Anetine vzdychy sa niesli celou izbou. Musela si hrýzť do pier, aby celkom nekričala. V krátkej prestávke ho na chvíľu odstrčila. Otočila sa a ponúkla mu výhľad na svoj zadok i jaskynku. Vôbec neváhal a zmocnil sa jej zozadu. Cítila, ako ju celú obostiera slastný pocit. Keď dosiahla orgazmus, nevydržala a vykríkla.
Bolo to po prvý raz, čo zažila vyvrcholenie spolu s partnerom a nikdy by neverila, aké je to úžasné. Obaja ležali na posteli a prudko dýchali. Bez slov. Po chvíli sa Jimmy dvihol, obliekol a pobozkal jej ruku. „Madam, vychladne vám káva," povedal, keď za sebou zatváral dvere.
Káva bolo to posledné, čo Anetu v danej chvíli zaujímalo. Užívala si slastný pocit uspokojenej milenky. Túžila len po tom, aby sa rokovanie vo firme skončilo čo najskôr a aby nemusela myslieť na nič iné len na ten skvelý sex, ktorý práve pred malou chvíľou zažila na vlastnej koži.
Samozrejme si po návrate do firmy Silvia neodpustila otázku: „Bolo to v pohode?"... Keby si ty vedela, zamyslela sa Aneta. „Ale áno... Celkom to ušlo," povedala so záhadným úsmevom na tvári. „Je to blízko firmy, pokojne ma tam môžeš ubytovať aj nabudúce..."