Ahoj!
Volám sa Jack. Mám 4 roky a som kríženec jack russel teriéra. 8. novembra ma zrazilo auto.
Trošku Vám to priblížim:
„Je 8. november, 16hod. od rána už prešlo okolo mňa veľa ľudí, ale nikto si ma ani nevšimne, ako keby som ani nebol. Asi to bude tým, že som len pes. Ale aj ja trpím a potrebujem pomoc. Nevládzem už ani kňučkať, strácam nádej. Ležím na lavičke zástavky, je mi strašná zima a všetko ma bolí. Prichádzajú ku mne mladí ľudia, ktorým veľmi pekne ďakujem za pomoc. Počujem ako sa o mne rozprávajú, berú do ruky mobil a volajú útulok. O chvíľku dôjde mladé dievča, ktoré ma pohladí po hlávke a hneď obvoláva ďalších ľudí. Za pár minút ma naložia do auta a niekam ma vezú. Zrazu sa ocitnem v teplučku na stole a prezerá si ma akýsi pán veterinár. Tam zisťujem, že sa neviem postaviť. Zadné nôžky mi to nedovolia. Prečo? Čo sa deje? Ľudia sa okolo mňa rozprávajú, hovoria čosi o zrazení autom a rôzne iné veci. Veľmi ich nevnímam, stále rozmýšľam čo sa mi vlastne stalo? Z akého dôvodu neviem vstať? Kto ma zrazil? Prečo mi to urobil? Ja som nevedel, že idem po ceste a že tam nesmiem. Nikto ma to nenaučil. Možno to bola moja chyba, ale prečo mi pán vodič nepomohol, ale nechal ma napospas osudu? Je mi smutno.“
UF, stačilo spomienok. Boli to strašné chvíle plné neistoty a strachu. Nikto nevedel, čo bude ďalej.Dňa 17. novembra som podstúpil u iného veterinára ďalšie vyšetrenia. Nezistilo sa poškodenie miechy, to nám dávalo nádej. Pán veterinár z mojich RTG zistil zlomenie lopatky, hneď som podstúpil operáciu lopatky, dostal som platničku. Avšak zlomená lopatka nerieši môj problém so zadnými labkami. Postupne to bolo s mojimi zadnými labkami lepšie a lepšie. Teraz už môžem chodiť! Každý deň vítam s úsmevom a som šťastný, že som tu. Nemusel som zomrieť a moje nožičky ma začali počúvať. Je to ten najkrajší darček. Ale viete čo? Niečo Vám prezradím: na Vianoce aj na Nový rok som mal jedno tajné želanie - chcel by som nového pánička, ktorý ma bude ľúbiť. Hovoria o mne, že som veľmi zlatulinký, milý, rád sa hrám, ale som aj temperamentný. Som vhodný do bytu, doma pokojne spinkám. Budem rád aj v spoločnosti psej dámy, ale so psíkmi je to horšie, tých rád nemám. Urobím radosť osamelým ľuďom ale aj každému, kto by chcel psieho kamaráta.
Môj celý príbeh si môžete dopodrobna prečítať na www.psiadusa.szm.sk
Bližšie informácie - 0918 144 044 alebo psiadusa@zoznam.sk
Volám sa Jack. Mám 4 roky a som kríženec jack russel teriéra. 8. novembra ma zrazilo auto.
Trošku Vám to priblížim:
„Je 8. november, 16hod. od rána už prešlo okolo mňa veľa ľudí, ale nikto si ma ani nevšimne, ako keby som ani nebol. Asi to bude tým, že som len pes. Ale aj ja trpím a potrebujem pomoc. Nevládzem už ani kňučkať, strácam nádej. Ležím na lavičke zástavky, je mi strašná zima a všetko ma bolí. Prichádzajú ku mne mladí ľudia, ktorým veľmi pekne ďakujem za pomoc. Počujem ako sa o mne rozprávajú, berú do ruky mobil a volajú útulok. O chvíľku dôjde mladé dievča, ktoré ma pohladí po hlávke a hneď obvoláva ďalších ľudí. Za pár minút ma naložia do auta a niekam ma vezú. Zrazu sa ocitnem v teplučku na stole a prezerá si ma akýsi pán veterinár. Tam zisťujem, že sa neviem postaviť. Zadné nôžky mi to nedovolia. Prečo? Čo sa deje? Ľudia sa okolo mňa rozprávajú, hovoria čosi o zrazení autom a rôzne iné veci. Veľmi ich nevnímam, stále rozmýšľam čo sa mi vlastne stalo? Z akého dôvodu neviem vstať? Kto ma zrazil? Prečo mi to urobil? Ja som nevedel, že idem po ceste a že tam nesmiem. Nikto ma to nenaučil. Možno to bola moja chyba, ale prečo mi pán vodič nepomohol, ale nechal ma napospas osudu? Je mi smutno.“
UF, stačilo spomienok. Boli to strašné chvíle plné neistoty a strachu. Nikto nevedel, čo bude ďalej.Dňa 17. novembra som podstúpil u iného veterinára ďalšie vyšetrenia. Nezistilo sa poškodenie miechy, to nám dávalo nádej. Pán veterinár z mojich RTG zistil zlomenie lopatky, hneď som podstúpil operáciu lopatky, dostal som platničku. Avšak zlomená lopatka nerieši môj problém so zadnými labkami. Postupne to bolo s mojimi zadnými labkami lepšie a lepšie. Teraz už môžem chodiť! Každý deň vítam s úsmevom a som šťastný, že som tu. Nemusel som zomrieť a moje nožičky ma začali počúvať. Je to ten najkrajší darček. Ale viete čo? Niečo Vám prezradím: na Vianoce aj na Nový rok som mal jedno tajné želanie - chcel by som nového pánička, ktorý ma bude ľúbiť. Hovoria o mne, že som veľmi zlatulinký, milý, rád sa hrám, ale som aj temperamentný. Som vhodný do bytu, doma pokojne spinkám. Budem rád aj v spoločnosti psej dámy, ale so psíkmi je to horšie, tých rád nemám. Urobím radosť osamelým ľuďom ale aj každému, kto by chcel psieho kamaráta.
Môj celý príbeh si môžete dopodrobna prečítať na www.psiadusa.szm.sk
Bližšie informácie - 0918 144 044 alebo psiadusa@zoznam.sk