Keby som šla...
Čierny anjel naťahuje za mnou svoj temný závoj
Do spoločenstva svojho chcel by ma viesť
Do rúk mi kladie svoju možnosť nádeje – chladný náboj
SVETLO ponúklo mi šancu rozhodnúť sa. SVETLO rozdvojených ciest
Oslepená žiarou na kolená klesám
anjel v diaľke zmizol, zo zeme nepohnem sa
Hanba a tiež pokora v srdci pulzuje
Slza za slzou cez tvár putuje
Poprepletaná sloboda – nádej a cesta v teple dlaní
V sile nekonečnej ponáram sa do sveta chvál a prianí.
Nik ma netrestá že som takmer s cesty zišla
Svetlo čo zachránilo ma, sa raduje že som späť prišla
Svieti ešte jasnejšie a slzy končia svoju púť
V tichu i nádhernej hudbe srdca, dokázali vyschnúť.
Na temného anjela sa snažím zabudnúť...