Mnohí ľudia holdujú loveckému športu preto, lebo si obľúbiáli jazdu v prírode. Odporocovia poľovačiek na zvieratá sa radšej venujú "stopárskemu lovu". Na takom love sa vyznačí pachom trasa a lovci i psi potom podľa pachu stopujú.
Hon na líšku: V Británii sa organizované hony konali od dobytia krajiny Normanmi, ich korene siahajú k la vénerie francaise, keď bol tradičnou korisťou jeleň, medveď a neskôr zajac. Na líšku sa začalo v Anglicku poľovať až koncom 17. storočia. Hony boli spočiatku malé, psov šľachtili hlavne kvôli schopnosti "vystaviť" zver a zachytiť stopu. Bolo tu málo príležitostí na skákanie. Koncom 18. storočia sa však veľa zmenilo. Krajinu začali prehradzovať plotmi a psov i kone šľachtili stále viac na rýchlosť. Prejavovalo sa to hlavne na tých koňoch, u ktorých začal prevládať vplyv plnokrvníka. Za zlatý vek honov na líšku sa všeobecne považuje obdobie od roku 1820 do roku 1890. Veľké statky boli stále nedotknuté. Neboli autá a vidiecku krajinu nepretínali žiadne cesty. Výfukové plyny nenarúšali stopu a umelé hnojivá boli ešte neznáme.