Legenda o vzniku Ving Tsun Kung-Fu
Čínske bojové umenie, predávané z jednej generácie žiakov a učiteľov na ďalšiu, má svoje legendy o vzniku a vývoji tej ktorej školy, toho ktorého štýlu. Pravdivosť týchto príbehov možno zaručiť len veľmi ťažko. Legendy, predávané veľakrát iba v ústnom podaní, mohli byť nedorozumením pozmenené, úmyselne prikrášlené, či celkom vymyslené. Je preto nezmyselné nad nasledujúcim príbehom rôzne špekulovať a autorizovať ho, skôr nad ním na malú chvíľu zabudnite na súčasný, príliš uponáhľaný a materialisticky založený svet a ponorte sa do neho ako do románu Karla Maya.
Len máloktorý štýl čínskeho bojového umenia nemá svoje /byť vzdialené/ korene v kláštore Shaolin, v kláštore, v ktorom Bodhidharma šíril Buddhizmus. Toto miesto je v súčasnosti považované za kolísku čínskeho Kung-Fu a Bodhidharma za jeho otca.
Traduje sa, že pred viac, než 250 rokmi bol tento svetoznámy a starý kláštor prepadnutý vojakmi vládnucej Mandžuskej dynastie Chin a celkom vyplienený a vypálený. Niekoľko mníchov - zradcov im pri tom umožnilo vstup za brány kláštora. V kruhoch čínskej tajnej spoločnosti TRIÁDA sa dokonca predáva informácia, že kláštor zapálil jeden z týchto mníchov menom Ma Ning Yee.
Veľký požiar prežilo len veľmi málo mníchov. Väčšina osadenstva kláštora uhorela. Významné osobnosti, ktoré nešťastie prežili, patrili k tzv. piatim starším:
- Buddhistická majsterka Ng Mui
- majster Chi Shin
- majster Pak Mei
- majster Fung To Tak
- majster Miu Hin
Pretože všetci títo majstri boli veľkými odporcami vládnucich a prenasledujúcich Manchov, museli sa rôzne skrývať a meniť svoju identitu. Cestovali naprieč zemou a obohacovali čínske legendy o rôzne dobrodružstvá.
Buddhistická majsterka Ng Mui sa usadila v kláštore Bieleho Žeriava na hore Tai Leung na hranici provincií Szechwan a Yunnan. Tu sa plne venovala meditáciám a bojovému umeniu. Ako žena však nemala dostatok sily k praktikovaniu tvrdého shaolinského Kung-Fu /kde aspekt sily hral dôležitú rolu/ a preto vyvíjala vlastný štýl, pravý opak štýlov starých, u ktorých vyhrával ťažší a silnejší. Jej nový štýl bol poddajný hrubej sile, obsahoval iba techniky potrebné v boji a postrádal hlboké postoje starých štýlov. Zostavoval sa z troch Kuenov bez zbraní a jedného Kuenu na drevenom panákovi. V tejto dobe sa do blízkosti hory prisťahoval Yim Lee s dcérou Yim Ving Tsun a zriadil si malý obchod. Z Yim Ving Tsun vyrástla časom veľmi krásna dievčina a aj keď mala mnoho možností byť dobre vydatá, otec tak neučinil, pretože ju už ako dieťa zasľúbil mladíkovi Leung Bok Chanovi. V okolí sa však vyskytoval istý notorický bitkár menom Wong, ktorý bol vždy pripravený zúčastniť sa akejkoľvek neplechy. Obyvatelia dediny proti nemu nemohli nič podniknúť, keďže bol expert v Kung-Fu a naviac člen tajného spolku. Keď sa dozvedel o krásnej Yim Ving Tsun, zaslal jej návrh k sobášu s vyhrážkou, že použije násilie, keď bude ako ostatní nápadníci odmietnutý. To činilo starému Yim Leemu a jeho dcére veľké starosti a boli veľmi nešťastní. Nikto im nemohol pomôcť. Ale do dediny vždy raz za mesiac prichádzala majsterka Ng Mui nakúpiť potreby v obchode Yim Leea, a keď videla obrovskú zmenu v jeho chovaní i v chovaní jeho dcéry, spýtala sa na príčinu. Keď si vypočula celý príbeh, bola veľmi rozhorčená. Bola odhodlaná dievčaťu i jej otcovi pomôcť, avšak na druhej strane nechcela prezradiť svoju pravú identitu a nakoniec - boj medzi ňou, slávnou majsterkou z kláštora Shaolin a bezvýznamným dedinským bitkárom by pre ňu bol naprosto nevhodný. Preto to chcela vyriešiť tak, že mladú Yim Ving Tsun naučí bojovať.
Vzala ju ako svoju žiačku do kláštora Bieleho Žeriava. Asi po troch rokoch výučby nového štýlu Ng Mui sa Yim Ving Tsun vrátila späť k otcovi, už ako majsterka Kung-Fu. Akonáhle sa Wong opäť dopočul o prítomnosti dievčaťa v dedine, začal ju neznesiteľne obťažovať a vyhrážať sa. Tento krát však nemusela už Yim Ving Tsun nikam utekať. Naopak, vyzvala násilníka, aby s ňou bojoval. Násilník Wong sa veľmi tešil, ako boj vyhrá a odvedie si dievča domov. Keď ho Yim Ving Tsun zrazila tvrdo k zemi, kde zostal ležať, bolo mu jasné, že skutočnosť nieje v súlade s jeho plánmi.
Po tomto víťazoslávnom boji pokračovala Yim Ving Tsun s cvičením u svojej majsterky Ng Mui. Tá však bola už znudená jednotvárnym životom v kláštore a po nejakej dobe sa rozhodla pokračovať vo svojich cestách. Svojej žiačke odkázala, že nemá nový štýl vyučovať verejne, ale si má nájsť vhodného nasledovníka. Keď sa Yim Ving Tsun vydala za Leung Bok Chana, často s ním o Kung-Fu debatovala. Jej muž ju však nepočúval. Sám bol bojovník Kung-Fu a myslel si, že jeho slabá žena nemôže rozumieť umeniu viac, než on. Keď však dostal možnosť porovnať svoje umenie s umením svojej ženy, bol šokovaný. Koľkokrát s ňou bojoval, toľkokrát bol porazený. Umenie svojej ženy obdivoval a začal s ňou pravidelne cvičiť. Z úcty k nej nazval neskôr "nový štýl", ktorý bol doposiaľ nepomenovaný, po svojej žene: VING TSUN KUNG-FU.
Leung Bok Chan ďalej predal Ving Tsun Kung-Fu prírodnému lekárovi menom Leung Lan Kwai. Ten starostlivo tajil svoje znalosti Kung-Fu a ani jeho najbližší priatelia nevedeli, že je majstrom Ving Tsun Kung-Fu. Až po verejnom boji so skupinou bitkárov vošla táto skutočnosť vo všeobecnú vážnosť. Leung Lan Kwai potom vzal ako svojho žiaka herca z divadelnej spoločnosti z "červenej džunky" Wong Wah Boa. Bolo to vtedy obvyklé, že každý člen divadelného spolku rozumel aspoň niečomu z Kung-Fu. Na "červených džunkách", ako sa vtedy hovorilo divadelným spoločnostiam podľa lodí, na ktorých sa prepravovali z miesta na miesto, sa ukrývalo mnoho priaznivcov a prežijúcich mníchov zo Shaolinu. Tí samozrejme svoje znalosti Kung-Fu nijak neskrývali - a ťažko mohli, keď tým boli preslávení. Na červenej džunke sa tiež nejakú dobu skrýval i majster Chi Shin / jeden z piatich starších Shaolinského kláštora /, ktorý sa stal veľmi populárny vďaka dokonalému ovládaniu Kung-Fu a obzvlášť techník dlhej tyče. Mal i niekoľko žiakov. Medzi nimi bol Leung Yee, ktorý poháňal loď odpichovaním s dlhým bidlom a preto ho najviac na umení majstra Chi Shina zaujala technika dlhej tyče, ktorú potom dokonale zvládol.
Keď Wong Wah Bo poznal, že jeho druh na lodi ovláda techniku dlhej tyče, nechal si ju od Leung Yee Teia demonštrovať a na výmenu mu ukázal svoj štýl, Ving Tsun Kuen. Oba potom obdivovali techniku druhého, až všetko dopadlo tak, že sa navzájom svoje štýly naučili. Ving Tsun Kung-Fu sa tak stalo bohatšie o techniku s dlhou tyčou. Behom výučby obaja zistili, že sa techniky s dlhou tyčou dajú zlepšiť použitím princípov Ving Tsun Kung-Fu a tréningovej metódy Chi Sao (Lepiace sa ruky). Vyvinuli preto Chi Kwun, metódu veľmi podobnú Chi Sao. Mimo iného taktiež zmenili držanie tyče a prevzali techniku kroku Ving Tsun, čím pôvodnú techniku dlhej tyče majstra Chi Shina trošku pozmenili a urobili účinnejšiu v boji.
Ako veľmi starý muž vzal Leung Yee Tei žiaka presláveného lekára z mesta Fatshanu, Leung Jana. Leung Jan bol veľmi dobrý a obľúbený lekár a mal vlastnú lekáreň, kam si chodilo kupovať svoje lieky mnoho občanov Fatshanu, jedného zo štyroch najznámejších miest v provincii Kwantung. Vo svojom voľnom čase sa venoval literatúre a bojovým umeniam. Nemohol však stále nájsť taký štýl, ktorý by mu po všetkých stránkach vyhovoval. Po dlhých rokoch hľadania toho pravého štýlu sa stretol s Leung Yee Teiom, ktorý ho naučil celý Ving Tsun Kuen.
Sláva o jeho umení a schopnostiach v boji sa veľmi skoro rozšírila po celom ďalekom území a priniesla so sebou i mnoho výziev k boji. Leung Jan sa bojovať nebál a tak si vyslúžil prezývku "Kung-Fu Kráľ Ving Tsun Kuen". Pretože bol zámožný muž, nemusel prijímať žiadnych žiakov, aby si výučbou Kung-Fu zarobil na živobytie, ale potreboval niekoho, s kým by mohol cvičiť sám. Preto mal veľmi málo žiakov a medzi nimi i svojich synov Leung Tsuna a Leung Bika. Kung-Fu praktikoval každý deň, keď zavrel svoju lekáreň. Priamo vedľa jeho lekárne mal stanovisko menič peňazí, Chan Wah Shun. Veľmi sa mu páčilo Kung-Fu a chcel sa stať žiakom majstra Leung Jana, ktorého umenie obdivoval. Jeho spoločenské postavenie mu však nedovoľovalo priamo osloviť zámožného a všetkými uznávaného majstra a tak tajne pozoroval jeho cvičenie a pokúšal sa ho napodobňovať, avšak s malým úspechom. Ving Tsun Kung-Fu sa totiž nikto nemôže naučiť púhym odkukávaním. Len pod vedením skúseného učiteľa je možné vniknúť do tajomstiev tohoto umenia. Preto jedného dňa zobral Chan Wah Shun svoju všetku odvahu a majstra Leung Jana oslovil a požiadal o výučbu. Bol ale priateľskými slovami odmietnutý. Chan Wah Shun sa však nevzdával. Ďalej tajne pozoroval majstra pri cvičení, ktorého obdivoval a zoznámil sa i s jedným s jeho žiakov, ktorému hovorili "Drevený Wah", pretože trénoval tak tvrdo, že často urazil svojimi pažami silné "ruky" na drevenom panákovi. Po nejakej dobe ho Chan Wah Shun prehovoril, aby ho tajne, bez vedomia majstra, naučil niektoré pohyby Ving Tsun Kung-Fu. Keď potom jedného večera nebol majster Leung Jan prítomný pri cvičení, priviedol so sebou Chan Wah Shuna medzi ostatných žiakov. Keď sa ostatní dozvedeli, akým spôsobom sa už dlhšiu dobu učí Ving Tsun, vyzval ho žiak Leung Tsun k testovaciemu boju. Leung Tsun však nikdy netrénoval so všetkým nasadením a naviac bol zrejme presvedčený, že ako majstrov syn musí byť samozrejme lepší, než ostatní. Behom boja ho Chan Wah Shun silno udrel dlaňou a Leung Tsun upadol na majstrovu obľúbenú stoličku, na ktorej sedel vždy behom výučby a ulomil jednu nohu. Všetci sa veľmi zľakli a nohu neumele pripevnili a zamaskovali. Keď sa ešte toho večera majster posadil na svoju stoličku, aby povečeral…
Neskôr sa o návšteve Chan Wah Shuna dozvedel a poslal "Dreveného Waha", aby návštevníka ihneď priviedol. Jeho samého ihneď dôrazne poučil, že je zlé a odsúdeniahodné, aby žiak bez povolenia svojho majstra niekoho ďalšieho učil. "Drevený Wah" si myslel, že majster chce Chan Wah Shuna potrestať a preto miesto, aby ho priviedol, doporučil mu radšej pred hnevom Leung Jana opustiť mesto. Neskôr však zistil, že majster chcel iba vedieť, koľko sa toho Chan Wah Shun naučil a tak ho opäť vyhľadal a priviedol. Potom, čo ho Leung Jan preskúšal, bol Chan Wah Shun bez ďalších pripomienok vzatý za žiaka. Za krátku dobu učinil veľké pokroky.
Vzhľadom k svojmu povolaniu meniča peňazí prichádzal veľmi často do konfliktov s rôznymi živlami a padúchmi a mal teda dostatok príležitostí svoje umenie otestovať. Takisto on bol neskôr veľmi slávny bojovník Ving Tsun Kung-Fu. Preto ho chceli vládnuci Manchu angažovať ako hlavného cvičiteľa svojich vojakov. Pre nasledovníka majstra Leung Jana bol však Ving Tsun Kung-Fu predovšetkým záľubou a nie profesiou. Preto lákavú ponuku, ktorá by znamenala i veľký vplyv, moc a peniaze odmietol.
Nikdy si nezariadil vlastnú školu. Vždy si prenajímal podľa potrieb rôzne priestory a behom 36 rokov, kedy vyučoval Ving Tsun Kung-Fu, prijal iba 16 žiakov. Jeho syn, Chan Yu Min sa neskôr veľmi preslávil ako "Kráľ dlhej tyče siedmych provincii". Vo veľmi pokročilom veku si majster Chan Wah Shun prenajal k výučbe rodinný kláštor klanu Yip, kde tiež vzal svojho posledného žiaka, Yip Mana.
chem karate
(vlado, 14. 11. 2012 17:00)