Sládkovič, Hviezdoslav
Hviezdoslav a Sládkovič
Andrej Sládkovič (vlastným menom Braxatoris)
Študoval v Banskej Štiavnici, kde sa stretáva s Máriou Pišlovou, inšpirátorkou básne Marína. Po návrate z Nemecka sa dozvedel, že Máriu prinútili rodičia vydať sa za bohatého medovnikára. Preslávil sa skladbami Marína a Detvan.
Marína je ústredným dielom slovenského romantizmu. Skladba má 2 časti:
Prvá je lyricko-epická, ktorá pripomína šťastné dni lásky, vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Láska k dievčine sa časom prelína s láskou k otčine. Ďalšie strofy zobrazujú nešťastnú lásku k Márii, pretože ju básnik stráca.
Druhá časť je reflexívno-symbolická. Láska nadobúda nadosobný charakter. Marína sa mení na vidinu. Autor spoznáva, že život je nekonečná premena a láska ako tvorivý princíp panuje v celom vesmíre. Ľúbostný cit zamieňa mladosťou, ktorú nechápe ako stav tela, ale ako stav duše. Hrdina odoláva zvodom pohronskej víly Maríny, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a večnosti. Uvedomuje si, že jeho vlasť je na Zemi a takto sa láska k národu môže stať pokračovaním lásky k žene.
Detvan. Na príbehu zasadeného do 15teho storočia básnik vyjadruje svoje názory na ľud. Skladba sa skladá z 5 spevov:
1.Martin – oslava krás podpolianskej prírody. Autor nás zoznamuje s Martinom Hudcovie, ktorý zabije sokola, keď sa vrhol na bezbranného zajaca
2.Družina – Martin na salaši zisťuje, že ten sokol patrí kráľovi. Pri návrate zo salaša oslobodí z rúk zbojníkov krásnu Elenu.
3.Slatinský jarmok – najpoetickejší. Na jarmok prichádza kráľ Matiáš a Martin sa mu ide ospravedlniť. Kráľ mu daruje koňa s kantárom (ozdobný ohlavok)
4.Vohľady – obraz Eleny, ktorú básnik opisuje ako ideál. Preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta
5.Lapačka – verbovanie na dedine. Martin vstupuje do čierneho pluku, ale len pod podmienkou, že si so sebou môže zobrať kroj, fujaru, valašku a Elenu
Skladba má epickú aj lyrickú zložku. Epická časť je v dejových epizódach a lyrická skladba sa skladá z opisov Poľany a reflexií o vlastnostiach ľudu. Pred skladbou je zaradená báseň Vrstovníkom. V poslednej slohe sa básnik lúči s Martinom slovami: „Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana, v ňom duša tvoja je zmaľovaná.“
Pavol Orzságh Hviezdoslav (2.2.1849 – 7.-8.11.1921)
Patrí do obdobia slovenského realizmu (prvá vlna: 1880-1900).
Znaky prvej vlny slov. realizmu:
- poézia – dominuje sylabotonický veršový systém ( ustálený počet slabík, rovnaké umiestnenie prízvukov vo veršoch)
- forma: veľké lyrické cykly a lyricko-epické skladby
- témy: súčasné témy – manželstvo, alkoholizmus, vypočítavosť, ale videli len neskazenosť ľudu, zobrazenie zemianstva,...
- dráma upadá, román sa považuje za vrchol tvorivého úsilia
Narodil sa vo Vyšnom Kubíne na Orave. Pochádzal zo zemiansko-roľníckej rodiny – bol najmladším synom schudobneného zemana. Vyrastal v rodine, ktorú s láskou videla jeho matka Terézia Medzihradská. Jeho otec ho učil roľníckej práci. Ako 13-ročný začal chodiť do maďarského gymnázia v Miškovci, kde ho zaujali maďarské verše. Pod vplyvom maďarských básnikov (Petőffiho) začal písať maďarské básne (asi 200). V Miškovci strávil celé 3 roky, ani raz nebol doma. Po smrti svojho strýka, u ktorého býval, sa vracia späť na Slovensko. V štúdiách pokračuje na gymnáziu v Kežmarku. Básne píše už aj po nemecky. Zásluhou zanieteného štúrovca Janka Matušku sa začína národne uvedomovať. Najviac naňho zapôsobili diela Kollára a Sládkoviča. Rozhodnutie Orzságha stať sa básnikom ovplyvnila vo veľkej miere láska k matke a jej reči (o tomto vnútornom zápase píše báseň Mňa kedys´zvádzal svet). Ešte v Kežmarku začal písať po slovensky a ako 19-ročný vydal svoju prvú zbierku Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Po maturite vyštudoval právo v Prešove. Ty vydal spolu s Kolomanom Banšellom almanach Napred, ktorý bol prvým nástupom realizmu v slovenskej literatúre. Až do svojej smrti pôsobil na Orave, kde si vybral pseudonym Hviezdoslav, pretože v svojej poézii sa snažil objať celé nebo. Oženil sa a spolu s manželkou sa presťahovali do Námestova, kde mal vlastnú advokátsku kanceláriu. Tu vznikli aj jeho vrcholné diela. Po 20-tich rokoch sa vrátil späť do Dolného Kubína a venoval sa už iba literatúre. V Dolnom Kubíne zomrel, je tu pochovaný a má tu i múzeum.
Literárne dielo P. O. Hviezdoslava delíme na niekoľko častí:
1. lyrika
2. epika
3. dramatická tvorba
4. preklady z iných literatúr
1) Lyrika
Debutoval básnickou zbierkou Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. V Námestove vznikajú tieto básnické cykly: Sonety (21 básní o vesmíre, prírode, spoločnosti, okolí), Letorosty I, II, III, Žalmy a hymny, Prechádzky jarom, Prechádzky letom.
Letorosty II. je rozsiahlejší cyklus ako LI. Je poznačený smútkom čierneho roku – smrť jeho matky, matky jeho manželky, otca a brata. V cykle je rad spomienkových básní na detstvo, rodičov, rodný dom. Východisko nachádza v práci pre národ. Tie isté motívy využíva aj v LIII a v cykle Žalmy a hymny.
Prechádzky jarom a Prechádzky letom. Autor tu vystupuje ako maliar oravskej prírody. Prechádzky letom sa začínajú hymnickým spevom o Slnku. Opisuje tu piesne žencov a žatvu, no polia pustnú, prichádza jeseň a básnik sa vracia domov.
Pre námestovské obdobie sú najkrajšie básne, ktorými uzatvára Letorosty a sú to spomienky na matku – Priadka a na otca báseň Roľník.
V Dolnom Kubíne vznikli: Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety.
Stesky. Za hlavný motív sa dá označiť starnutie, zostupovanie z vrcholu. Básnik rozmýšľa o celom svojom živote, práci, blížiacej sa smrti. Preto sa obracia aj k mládeži v básni K ľudu, k ľudu, mládež moja odkazujúc jej svoje celoživotné poslanie.
Cyklus Dozvuky vyjadruje podobné nálady. A práve vtedy, keď si myslel, žeby bolo dobré už zatíchnuť, ohlásila sa prvá svetová vojna a básnik píše...
Krvavé sonety. Skladba obsahuje 32 sonetov. Je ostrým protivojnovým protestom. V prvej časti cyklu sa snaží o vytvorenie konkrétneho obrazu vojny, jej ničivých následkov a v druhej časti ho trápi otázka, kto je za tú hrôzu zodpovedný. Hoci nenachádza priamu odpoveď, tuší, že je to egoizmus jednotlivcov i národov. V sonetoch sa básnik znovu zamyslel nad osudom slovanstva i vlastného národa, nad jeho budúcnosťou a v záverečných sonetoch vyslovil túžbu po mieri. Báseň tvorí kompozične uzavretý celok. Jeden sonet sa skladá zo 16tich veršov (2 štvorveršové a 1 šesťveršová strofa). Rým je obkročný ABAB.
* Sonet vznikol v Taliansku v 13. storočí. Delí sa na tézu, antitézu (nastoľuje a rozvíja tému) a syntézu (tému uzatvára pointou).
Hviezdoslav bol spolu s Vajanským priekopníkom prízvučnej sylabotonickej prozódie v slovenskej poézii. Rytmotvorným činiteľom je počet slabík a zároveň rovnaké umiestnenie prízvukov vo verši. Taktiež využíva bohatú básnickú reč – archaizmy, neologizmy, biblizmy, slová prevzaté z latinčiny,...
2) Epika
- diela s dedinskou tematikou: Bútora a Čútora, Poludienok, Na obnôcke, V žatve, Večera
- diela s biblickou tematikou: Kain, Ráchel, Sen Šalamúnov
- epické balady s ľudového života: Zuzanka Hraškovie
- epika zobrazujúca národné dejiny: Pribina
- epika zobrazujúca fantastické námety: Pomsta mŕtvych
- veľké epické skladby: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský
- dráma: Herodes a Herodias
Hájnikova žena je najznámejšou a najkrajšou skladbou. Táto lyricko-epická skladba sa skladá z 15tich kapitol. Jej dej je zasadený do krásnej oravskej prírody. Hviezdoslav postavil proti sebe dva svety – ľudový a panský. V postave Artuša Villániho odsúdil morálku pánov, ich zhýralosť a pýchu. Predstaviteľmi ľudu sú Hanka a Michal. Básnik je na ich strane, vyzdvihuje čestnosť a pracovitosť ľudu (ľud však neidealizuje, odhaľuje aj jeho nedostatky). často prerušuje dej reflexiami a úvahami o rozdieloch medzi ľudom a panstvom. Úvod i záver skladby je oslavou prírody.
Dejová línia: Po smrti starého hájnika prosí jeho syn majiteľa panstva Villániho, aby mohol prevziať miesto po otcovi. Pán ho prijme do služby. Michal sa ožení s Hankou a žijú v hájovni uprostred prírody. Do ich života však zasiahne Artuš Villáni, lebo sa mu Hanka zapáči. Hanka ho však odmietne a Artuš si vymyslí plán. Usporiada poľovačku, aby si bol istý, že Michal nebude doma a vyberie sa za Hankou. Tá ho v sebaobrane zabije. Michal zoberie vinu na seba a prinúti Hanku odprisahať, že nikomu nepovie pravdu. Michala uväznia a čaká ho súd. Hanka je medzitým u rodičov, ale aj oni sa od nej odvrátia. Hanka sa pomätie a po roku príde Michalov súd. Po dojímavej reči Michalovho obhajcu vstúpi Hanka a povie pravdu. Súd ich oboch oslobodí a Michal si odvádza svoju pomätenú ženu. Raz v noci Michal zachráni počas búrky život starému Villánimu. Villán im odpustí a po čase Hanka porodí syna a vyzdravie.
Svoj názor na zemianstvo vyjadril Hviezdoslav v dielach Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský. Zemania aj napriek svojmu úpadku boli veľmi pyšní a arogantní. Hviezdoslav správne postrehol, že zemania časom budú musieť splynúť s ľudom.
Ežo Vlkolinský je prvým z tzv. zemianskych eposov (Vlkolín je básnickým pomenovaním Vyšného Kubína). Po smrti váženého Beňa Vlkolinského sa paňou majetku stala jeho žena Estera a ich jediný syn Ežo. Ežo požiada o ruku sedliacke dievča Žofku. Keďže matka pohrozí synovi, že o vydedí, Ežo odíde z domu. Ujme sa ho strýc Eliáš, ktorý sa tým chce pomstiť svojej švagrinej, pretože s ňou má spory. Hoci je Eliáš skupáň, vystrojí im veľkú svadbu, ktorá trvá 4 dni. Estera sa roky nerozprávala ani so synom ani s nevestou, no jej srdce obmäkčí vnuk a zmieri sa s nimi.
Gábor Vlkolinský je druhým v vlkolínskych eposov. Je pokračovaním Eža Vlkolinského. Je najrozsiahlejším Hviezdoslavovým epickým dielom. Zobrazuje celkový proces rozkladu a úpadku zemianstva. Hlavnou postavou je Gábor, Ežov príbuzný. Gáborova matka je pijanka, o hospodárstvo sa nestará. Gáborov otec nenachádza východisko a začne piť. Gábor chce spáchať samovraždu, ale zabráni mu v tom Ežo a poradí mu, aby si vybral dievča zo sedliackej rodiny.