Biomedicínsky model
BIOMEDICÍNSKY MODEL OŠETROVATEĽSTVA
Charakteristika a využitie modelu
Cieľ – obnovenie homeostázy:
- vylúčenie choroby,
- úprava stavu,
- oddialenie smrti.
Ošetrovateľstvo a Biomedicínsky
model:
- rutina,
- prispôsobenie sa chorého,
- neosobný prístup k pacientovi,
- presne určené postupy,
- plnenie lekárskych ordinácii,
- odosobnenie starostlivosti.
Človek –
fyziologická bytosť:
- hygiena prostredia,
- uprednostnenie výkonov pred psychickou podporou chorého.
Hierarchia
sestier:
- sestra na JIS
- iné oddelenia,
- psychiatria,
- geriatria – „za trest“ (podľa modelu)
Cieľ biomedicínskeho modelu
Ošetrovateľstvo v tomto
modeli má za cieľ: - úplné uzdravenie, ak
sa nepodarí, je to zlyhanie. Rutina je bežný postup, pacient sa má prispôsobiť nášmu
režimu. Neosobný prístup k pacientovi – je braný ako diagnóza. Presne
určené postupy predstavujú aj štandardy. Plnenie lekár. Ordinácii je prvoradé,
až potom sa venujeme pacientovi. Dôraz sa kladie na osobnú čistotu, hygienu
prostredia. Uprednostňujú sa výkony pred psychickou podporou chorého, sestra sa
psychikou zaoberá, ak ostane čas.
Práca sestry
Vykonávaná bezo
zvyšku, nie je založená na potrebách chorého. Najlepší pracovník je ten s bezchybne
odovzdanou službou. Intenzívna starostlivosť a špecializácia odborov je na
tej istej báze vedomostí ako u lekárov, len na nižšej úrovni.
Biomedicínsky
model si vysoko cení liečenie, dobre technické zručnosti a technické zázemie.
Daná je hierarchia sestier.
Výhody biomedicínskeho modelu:
- riadi sa pacientovou túžbou „uzdraviť sa“, „stabilizovať chorobu“
- založený na dôkazoch (evidence based nursing)
- objektívny, teda nesporný,
- zodpovedný za zdravotnú starostlivosť – lekár
- dlhá tradícia – svedčí o užitočnosti.
Nevýhody biomedicínskeho modelu:
- „nehumánny“
– v rozpore s filozofiou ošetrovateľstva,
- zameraný
na chorú časť, nie na človeka v rozpore s holistickým ponímaním
človeka,
- chorý
označovaný ako diagnóza, prípad, číslo, ... „nie ako osobnosť“,
- menej
objektívne psychosociálne problémy môžu ostať nepovšimnuté,
- priveľký
význam najnovším technológiám,
- hlavná
zodpovednosť – lekár,
- rozhodovanie
– lekár, menej iní zdravotnícki pracovníci,
- pacient
nedostane alternatívy,
- pacient
nedostáva dostatok informácii,
- pacient
je v submisívnom postavení,
- najbežnejší,
donedávna najviac využívaný v praxi,
poskytovaný viac v inštitúciách, preferovaný lekármi, je vhodný len pre
chorých ľudí,
- funkčný
model, kde každý má svoje úkony ( toalety, injekcie,...), prvoradá je záchrana
života, čo najrýchlejšie vyliečenie, úľava, dobré technické zručnosti a moderná
technika,
- človek
nie je celistvá bytosť, ale je chápaný ako biologický
jedinec, chorá bytosť – z buniek a sústav orgánov, ktoré majú byť v homeostáze.
Pre tento model sú najdôležitejšie prírodné vedy ako anatómia, biológia,
biochémia,...
- ak má
sestra lepšie riešenie, ťažko ho presadí, nemôže podávať informácie (niekedy
musí klamať), nemôže pružnejšie reagovať pri zmenách v oše procese,
- rozhodovanie
je na lekárovi, menej na iných zdravotníckych pracovníkoch,
- sestra
nemá motiváciu sa vzdelávať.