Cheryl

Keď som bola malá, tatko nás so sestrou pravidelne brával na výstavy psov. Pamätám si ešte Dostihovú dráhu v Petržalke plnú najrôznejších plemien, šantenie psíkov, ich predvádzanie, ktoré bolo vonku na tráve také prirodzené. Neskôr sa výstavy presunuli do hál výstaviska Incheba a celá prehliadka pre mňa stratila to čaro, ktoré predtým mala. Neklimatizované miestnosti, kde sa po chvíli nedalo ani dýchať, ohlušované štekotom psov, ozvenou z mikrofónov, ľudia tmoliaci sa stále pod nohami, tlak davu všade, kde bolo niečo zaujímavé k videniu... A hlavne psíci vyplašene sa vrtiaci okolo svojich pánov alebo naopak letargicky zložení na zemi a zmierení s tým, že im kde-tu niekto šlapne na chvost boli dôvodom, prečo som už z výstav nemala radosť.

S kamarátkou Mirkou (Mirra Starr), ktorá má troch psíkov, sme sa už dávnejšie rozprávali o tom, že by sme šli na "orieškiádu", súťaž pre mixovaných a nepapierových psíkov. Celé leto nám to nejako nevychádzalo, až konečne na konci prázdnin nám to vyšlo. Zúčastnili sme sa súťaže "NAJ HAVKÁČ 2010". Bola to charitatívna akcia - výťažok z registračných poplatkov šiel na podporu aktivít pre týraných a opustených psíkov. Konala sa v Zálesí pri cvičáku a účasť prekvapila asi aj samotných organizátorov, lebo uzavreli registráciu z dôvodu naplnenia počtu účastníkov asi polhodinu pred jej pôvodne plánovaným koncom, asi 10 minút po našom príchode a registrácii (naše súťažné číslo bolo 21).

Tak sme sa tešili, že sme neprišli zbytočne. Naša zostava: ja, Viki a Casey, Mirka vzala iba malého Dinka. Deň bol pekný, no počasie premenlivé - chvíľami pieklo slnko, potom prišli mraky, začal fúkať chladný vietor, opäť slnko, mraky, vietor, mrholenie, slnko, veľké mraky, dážď... To už bol ale koniec akcie. Na chvíľu sme sa schovali pod altánok, pokecali so známymi a pri odchode už opäť svietilo slnko.

V rámci súťaží sme sa prihlásili do dvoch kategórií z troch možných: najšikovnejší havkáč dospelák a naj havkáč. V kategórii najšikovnejší havkáč sme boli s Casey jedným z 11 prihlásených párov. Na súťaž sme sa nijako zvlášť nepripravovali. Casey ovláda základné povely a za mlsku je ochotná urobiť i viac. V novom prostredí plnom cudzích ľudí a psov bola však trochu vystresovaná, vyštekávala na všetkých a veľmi na povely nereagovala. Hneď bolo jasné, že predviesť ju pôjdem ja, Viki si predsa nebude robiť hanbu... V hlave mi šrotovalo, čo všetko by sme mohli ukázať, čo by Casey bola ochotná urobiť. Niektorí predvádzali základné povely, aport, ale našli sa aj dog-danceri, ktorí nám teda veľa odvahy nedodali ;o) ale brali sme to športovo - nešli sme vyhrať, ale zúčastniť sa. Na moje prekvapenie Casey celkom dobre reagovala, i keď trochu spomalene. Ja som trému nemala a keď sme prišli na rad, sústredila som sa iba na Casey a okolie som nevnímala. Potlesk potešil, i keď ukážky nič moc, -polovica z toho, čo som mala na pláne, mi vyfučala z hlavy...

V kategórii Naj havkáč bola aj Mirka s Dinkom a všetci ostatní psíci, odhadujem asi 30. Rôzne plemená, veľkosti, farby... Všetci mali možnosť predstaviť v krátkosti svojich psíkov. Túto kategóriu hodnotili diváci. Na vyplnenie času medzi hodnoteniami boli ukážky dog-dancingu, dog-frisbee a obranárskych techník, nakoniec prišiel i kúzelník.

My sme tam mali také malé potáborové stretko: prišli totiž aj Kikinka a Pyco, ktorý si ma dokonca pamätal po mene. ;o)  Ešte zopár fotiek, kávička, pokec a šup domov. Cestou sme sa na Mirkino odporučenie stavili v Pizzerii U tučka v Ivanke, kde majú naozaj vynikajúcu pizzu! Domov sme prišli teda až večer, príjemne unavené. Casey hneď  zaspala ako bábätko, stihla sa však predtým uložiť do perín.

Ďalšie fotky z akcie sú vo fotoalbume NAJ HAVKÁČ 2010 a na Mirkinej stránke www.mojemilezvieratka.estranky.cz/fotoalbum/--psy---vystavy-a-akcie/mozeme-to-zmenit---najhavkac-29.-08.-2010--zalesie/