We Love Adommy ♥

 Tommy pomaly rozlepil oči. Celé telo ho bolelo, ledva sa hýbal. S ťažkosťami sa pretočil na druhý bok, aby zistil kde vlastne je. Potešilo ho, že bol doma, na svojej posteli a oblečený. Okolo postele ležali ostaní chalani, tiež oblečení. Odľahlo mu, lebo pri pomyslení na čo sa včera mohlo odohrať...

Snažil sa aspoň prísť na to kedy sa vrátil. Teraz bolo 3:22, takže to videl tak na pol piatu.  Možno neskôr. Chcel si spomenúť aj na to, čo sa dialo. Boli v klube a posledné čo si pamätá, je to ako tancoval s drinkom v ruke a okolo jeho sa točilo pár neznámych ale fešných chalanov. A to si hovoril, že zatiaľ nikoho baliť nebude, no táto podmienka asi neplatila keď bol napitý.  Potom už len okno. A teraz sedí tu a pozerá na svoju partiu ako ticho pochrapkávajú. Zo začiatku ich bolo celkom zaujímavé pozorovať. Ale nič nevydrží večne a toto tiež nie. Takže po 15 minútach, ktoré sa zdali ako päť, sa Tommy dole pobral do kuchyne pre kávu.

Obývačka a ostatná časť bytu bola v poriadku, čiže mal istotu že nikto nevyvádzal žiadne kraviny. Cestou do kuchyne zo srandy nazrel do Jaredovej. Presne podľa jeho očakávaní, ležal s tou lolitkou v posteli. Niekedy to vyzerá že si pasák a požičiavaš si kurvy domov, pomyslel si a uškrnul sa.

Tommy sedel na gauči s hrnčekom kávy. Znudene prepínal programy v telke, ale keďže v tomto stave toho moc nenarobil, bola to jedná vec ktorý ako tak zvládal. Síce mu trochu klipkali oči ale kocovinu ešte stále necítil. No bol si vedomí, že ešte dneska a zajtra bude pindať ako ho bolí hlava.

Prázdny hrnček položil na konferenčný stolík a len tak čumel do blba, niekde do stropu. Rozmýšľal, či si nenájde lepšiu prácu. Ak by sa mu dneska podarilo dostať z domu, možno by išiel pozrieť niekde nejakú ponuku.  A možno sa mu pritrafí šťastie a niečo aj nájde.

Z hora počul ako sa Gerard hlučne tacká dolu po schodoch a nadáva sám sebe. Tommy sa oprel o zábradlie a musel sa pousmiať nad tým, ako sa Gerard zničene vlečie. Vyzeral zlato, ako mu tie červené vlasy padali do očí. Bože Tommy, nemysli na kraviny, zakarhal sám seba.

„A ja som si myslel, že budem na tom zle,“ povedal s úškrnom.  Gerard naňho pozrel takým pohľadom, že Tommy sa radšej stiahol a smiech nedával najavo. Zatiaľ si chcel uchovať plné zdravie. „No tak poď aspoň ti pomôžem.“  Chytil Gerarda  okolo pliec a ako-tak ho dovliekol na gauč. „

Auuu, zišlo by sa trochu jemnejšie zaobchádzanie,“ zakuvikal. Tommy prekrútil oči a trochu sa zasmial. „Čo si britská kráľovná?“

„Pfff. Toto nie je na smiech,“ ohraďoval sa Gerard.

„Ale no, nebuď taký, trochu života do toho umierania!“

Na to že bol Tommy po riadnej pitke, bolo mu stále veselšie a veselšie. Rozmýšľal že dneska by to mohol zopakovať, len nevedel s kým, lebo všetci boli totálne rozbití, aj tí čo ešte spali. A keď bude mať šťastie, možno nájde aj nejakú rozumnú ponuku na prácu.

„TommyJoe, si nahluchlý alebo čo? Chceš ešte kávu či nie?“ kričal naňho nervózny Jeffree. Tommy si ani nevyberal slúchadlá, iba zasyčal že nie.

Už boli všetci hore a mali riadnu opicu. Najhoršie to bolo s Brianom a Kurtom, ktorí sa spili tak, že to s nimi seklo už na schodoch. Chceli im pomôcť, ale keď na nich pozreli pohľadom typu “opováž sa ma dotknúť “, nechali ich radšej nech sa pozviechajú sami. No, na každého alkohol vplýva inak.

Tommy sa ešte stále povaloval na gauči a čumel niekde do blba. Nikde sa mu nechcelo ísť. Ale keď niečo chcel, musel pre to aj niečo urobiť. Horko ťažko vstal a teperil sa hore schodmi.  Pár krát zakopol, ale ináč sa bez väčšej ujmy dostal k svojej izbe. Ako tak sa dostal cez všetok ten bodrel k skrini. Chcel si vybrať nejaké normálne oblečenie, ale skriňa bola v rovnakom stave ako celá izba. Ináč povedané, ako po Hiroshime.

Vykašlal sa na to, nejde predsa o nič výnimočné. Zobral mikinu ktorú mal včera na sebe a vykukol von oknom aby sa uistil, či mrholí ako včera.  Bol rád keď videl kvapky stekajúce po okne. A nie že by slnko nemusel. Len v tejto nálade mu vyhovovala zatiahnutá obloha a zvuk klopkajúcich kvapiek.

„Hm dobre, ja idem,“ povedal Tommy len tak medzi rečou.

 „Ale ale, kam si sa vybral?“ začal ho okamžite spovedať Brian.

„Nikam,“ povedal podráždene. Neznášal ak sa niekto staral do toho čo robí alebo kam ide. A obzvlášť nie Brian. No to je tak, niečo mu poviete, on si to niekedy prifarbí ako uzná za vhodné a potom kecá každému svoju verziu. Takže taká “malá“ gossip girl. Ale v tomto prípade gossip boy.

„Čo máš nejakého tajného ctiteľa?“

„Choď do riti Brian! Vieš že nemám rád keď sa pýtaš na osobné veci. A nie nemám,“ vyprskol Tommy a pozrel naňho vražedným pohľadom.

„Čiže máš. No jak sa volá a je pekný? A nebuď nafučaný jak škrečok.“  dobiedzal.

Dobre Tommy kľud, hovoril sám sebe. Takmer chytil amok, ale nechcel moc vypeniť.

„Viem že sa opakujem, ale vážne choď do riti,“  povedal celkom pokojným hlasom aj keď vo vnútri to v ňom doslova vrelo, „Keby niečo, išiel som hľadať novú prácu.“

„Čo ťa chodenie so čiernou zásterkou omrzelo?“ pripojil sa pre istotu aj Daniel.

Tommy bez slova vyšiel a celou silou zabuchol dvere. Počuj ako sa Gerard pýtal či to naozaj bolo potrebné. Aspoň niekto kto doňho nerýpe blbými poznámkami.  Nechcelo sa mu moc dávať kapucňu a tak mu kvapky stekali po blonďavej ofine. Namierené mal na úrad práce. Pri trochu šťastia a milej úradníčke, zajtra môže dať výpoveď.

Dážď neutíchal, kvapky padali čoraz hustejšie a silnejšie buchotali o zem. Na Tommyho opäť všetky oči upierali pohľad. Sklonil hlavu k zemi a inštinktívne sa snažil do nikoho nenabúrať. Prečo sú ľudia niektorý v tejto dobe plný predsudkov?, pýtal sa sám seba.  Mal chuť na niekoho vybľaknúť alebo vykričať svetu všetky pocity, možno sa niekomu zdôveriť. Lenže momentálne nemohol nikomu naplno dôverovať. “Gossip boyom“  nemohol hovoriť nič, lebo s ich prifarbovacími schopnosťami by vznikla historka o tom, že trpí nedostatkom sexu. Áno, aj také sa stalo. A bohužiaľ, nebol s nikým vo vzťahu. Čiže musí to buď držať v sebe alebo si založiť denník, do ktorého sa bude vykecávať. No ak ho nájdu chalani, a ako ich pozná, budú ho pokladať za schizofrenika ktorý sa rozpráva sám so sebou. Plus, pošlú ho si liečiť komplexy. Ach jo, život je ťažký.

Akurát prechádzal okolo koncertnej haly. Bolo na nej polepených množstvo plagátov, ktoré oznamovali koncerty alebo iné predstavenia. Nachvíľu podišiel pod strechu, aby až tak nezmokol. Zo zvedavosti si prezeral aké koncerty budú v meste. Ako rýchlo očami blúdil po plagátoch, jeho pohľad zachytil 2 slová, ktoré mu zmenili život: KONKURZ & BASSGITARSTA. Vrátil sa späť k miestu, kde ich videl. Pozorne študoval celý plagát. “Adam Lambert hľadá gitaristu a bassgitaristu do svojej kapely. Konkurz sa uskutoční 22.10 v hale na SunSet Street o 14 hodiny. Budeme radi ak prídete a ukážete čo viete.“ Pekne po poriadku. Adam Lambert... to meno mu poznal. Nepatril medzi fanatických fanúšikov, ale jeho hudbu mal rád. 22.10, to bolo o 2 mesiace v sobotu. V hale na SunSet Street, to je táto hala a o 14 bude mať čas. Keď si všetko ujasnil, musel si odpovedať len na tú najdôležitejšiu otázku.

Chytiť túto šancu? Možnosť stať sa slávnym? Nechať bežný život a ponoriť sa do sveta showbiznisu?