Tommyho únos part 1
,, To akože aj ja budem súčasťou toho fotenia? Ale veď ja som nefotogenický.“
,,Ale Tommy prosím ťa, neklam tu. Viem že sa fotíš pred zrkadlom,“ namietal som.
Zatváril sa trochu zahanbene a povedal: ,, Dobre ale vtedy mi nikto nehovorí čo mám robiť.“
Bol celkom slnečný deň a my sme boli na ceste do fotoateliéru. Mali sme fotiť shooty pre Rolling Stone aj s Brook a Taylorom. Všetci sme práve vyliezli z postele, takže sme poriadne nevyzerali ako ľudia. Mne ešte kvicala hlava na Tommyho plece, ale snažil som sa ju udržať v stabilizovanej polohe. Zatvorím oči iba nachvíľu, pomyslel som si. Ha, myslieť som si mohol, len moja ospalosť myslenie prekonala. Uvoľnil som sa a ponoril som sa do hlbokého spánku.
Toto pohodlie však netrvalo dlho. Cítil som ako sa podo mnou pohlo Tommyho rameno a ja som padol na sedačku. Trochu otrasený v miernom šoku som sa spýtal: ,, Čo sa stalo? Havarovali sme?“ Tommy sa zasmial a povedal: ,, Ale nie, už sme na mieste. A zapamätaj si, že keď ideš o 9 ráno na fotenie tak nechoď mierne pripitý spať o 6.“ Ja som bol pripitý? Čo? Aha... no nič mi moc nedocvakáva, takže možné to je.
Ako zombie som kráčal k ateliéru. Tam už na náš čakal nás fotograf, Alex. Ateliér vyzeral úžasne, všetko bolo nachystané a pri plátne ležali...putá. Bože nie... jednu skúsenosť s putami som zažil asi pred týždňom a mal som dosť... ,, Adam! Dlho som ťa nevidel!“ ,,Ani ja teba...“ povedal som prihuleným hlasom. Potreboval som spať, inak by som sa zosypal. Ale zazrel som na stolíku nejaké plechovky. ,,Čo sú to za plechovky na stole?“ ,,Káva a energy drinky.“ ,,Alex, si moja záchrana!“ Oči sa mi rozžiarili ako malému šteniatku. Rozbehol som sa s tácke plnej energeťákov a studenej káve. Nalial som do seba bez problémov 3 plechovky. Hneď mi bolo lepšie. ,,No už si skončil?“ ozval sa Sutan, ktorý sa opieral o dvere. ,, Mám pocit že hey.“ a strúhol som naňho neidentifikovateľný ksicht. ,,Ach a už to začína...“ povzdychol si Tommy a pregúľal očami, ,,Alex, z akých sračiek bol ten nápoj a káva?“ ,, No... energeťák bol dosť silný takže to ho nabudí tak na 5 hodín, ale dobre že vypil len jeden... a káva.. tá až taká silná nebola ale svoje urobí.“ ,,A nestane sa mu nič?“ obával sa Tommy. Samozrejme, okamžite sa ozvala Brook: ,,Ale prosím ťa, čo Adam neprežil? Stačí ak si dá raz za pol hodiny 2 poháre vody a rozriedi sa mu to.“ ,,Brook, dneska ti to celkom myslí a neber si to zle.“ ,,Ďakujem.“ ,,Akože mohli by sme už začať, lebo týmto tempom nič nefotíme.“ frflal Sutan. ,,Dobre tak teda do maskérne!“ zahlásil som a odpochodoval. Stihol som si všimnúť ako sa Tommy otočil na Brook a so zdvihnutým sa opýtal: ,, Dva poháre? Nemyslím že nepomôže.“ ,,Ale no... možno ho ukľudní to fotenie.“
***
,,Dobre, líčenie máte hotové, Adam ty ešte čakaj, pridám tam viac trblietok.“ ,,Ach ešte že tak, myslel som že si zabudol ale ja by som to napravil aj sám. “ Výška kofeínu v mojom tele bola stále rovnaká. Možno väčšia. Mal by som si dať tú vodu ako hovorila Brook aj keď pochybujem že to zaberie. ,,Vyzeráš úžasne!“ ozval sa spoza dverí Alex, ,,ale už poď začíname.“ ,, Počuj, mám na teba jednu prosbu. Moc nediriguj Tommyho, nemá rád ak mu niekto stále hovorí čo má robiť. Je potom dosť nervózny a to už je problém.“ ,,Jasné, pre teba všetko čo len chceš.“ ,,Ďakujem.“ “Všetko čo len chceš“... divné, podobne sa Tommy ku mne správal než sme sa dali dokopy.
,,Hey, máš nejaký nápad na fotenie?“ kričal som na Tommyho z druhej strany miestnosti?“ „ Ja nie, ale Taylor áno.“ Taylor. Na toho som skoro zabudol, za celý čas sa neozval. „No Tay, ja ťa počúvam.“ „Napríklad... Ty a Tommy sa tými putami spútate, chytíte sa za ruky, budete stáť vedľa sebe s nohami do tvaru V a budete mať sklonené hlavy. Fotka by bola najlepšia v čierno-bielom.“ Prestavil som si tú fotku. ,,Ach, pre tvoju tvorivosť ťa tak mám rád.“ „Ja teba tiež. Ešte mám jeden nápad. Vieš, klasická fotka, kde sa budete opierať čelami a tváre budete mať blízko pri sebe.“ ,,Tay, ty máš dneska úžasné nápady. Vlastne ty ich máš vždy. Ja s tým úplne súhlasím, ale ostatní?“ ,,Na Tommy sa ani pýtať nemusíš, bol nadšený. A Alex... protestoval, potom sme ho však presvedčili. No ale netváril sa moc spokojne... niečo sa s ním deje.“ „Aj ty si si všimol?“ Chystali sme sa túto tému rozoberať, kým do miestnosti nevpálil mierne podráždený Alex. ,,Poďme na to. Na miesta!“ Síce nie sme na natáčaní, ale to je len detail.
Tommy sa natiahol po putá. S úškrnom povedal: ,,Pripravený?“ ,, S tebou na všetko.“ Prišiel bližšie ku mne a povedal mi: „Alex o tom nevie že sme spolu, takže sa musíme správať normálne. Veď vieš prečo...“ ,,Viem...“ Alexa som kedysi odmietol. Bolo to dávno a preniesol sa cez to, sme v pohode. Žeby to skúšal znova...? ,,Tommy!“ zvolala Brook a mierne cukla hlavou na Alexa, ktorý na nás pozeral. Hm a problém bol na svete... Ako ho poznám si to určite zle vysvetlí. No vlastne dobre, ale preňho zle...a ja neviem, je to jedno, pomyslel som si. Ucítil som pricvaknutú “okovu“ na ľavej ruke. „Poďme s tým rýchlo začať, lebo sme tu už hodinu a pol, ale nič z toho!“ nervačil Alex. Ak sa niečo nedeje podľa neho, hneď dostáva takéto hisáky...
***
Fotenie netrvalo asi dve hodiny a bez problémov... no takmer. Taylor a Brook chytali nervy a dostávali kŕče z tých krkolomných pozícií, ktoré boli nútení predvádzať. Snažili sa s ním dohodnúť, ale nakoniec to vzdali pretože Alex ich ignoroval. Tommy bol na moju žiadosť pustený k slovu. No nie vždy. Niekedy sa zdalo že by mu najradšej niečo povedal, ale udržal sa na uzde. Ja by som mal byť rád, že mne splnil všetko čo som mal na očiach( aj to čo som nemal)... videl som na ňom niečo iné. Jeho správanie ku mne sa dosť zmenilo... Čakal som na najhoršie.
„Dobre, máme hotovo!“ Konečne. Nebolo to treba vysloviť- všetkým to bolo totižto vidieť na tvári. Unavení a na pokraji s nervami sme sa lenivo vliekli k autu, keď v tom ma Alex chytil okolo pásu(?!?!) a povedal: ,, Adam, mohli by sme si pohovoriť?“ Toto nesmerovalo dobrým smerom, tak som sa z toho snažil vykrútiť. ,, Prepáč, už niečo mám, možno inokedy.“ Už som si myslel že sa z toho vykrútim, ale on stále dobiedzal. Uvedomil som si, že toto nikam nevedie a prijal pozvanie na stretnutie. Zajtra. ,,Takže o štvrtej?“ ,,Hey, tak zajtra.“
Sedel som v aute s bojazlivým pocitom. Nevedel som čo sa bude zajtra diať. ,,Si v poriadku?“ Tommy mal obavy. ,, Celkom áno len... zajtra sa Alex chce stretnúť a mám trochu strach.“ ,,Prečo? Veď možno chce len pokecať keď ste sa dlho nevideli nie?“ ,,Máš pravdu. Neviem prečo vlastne sa bojím a mám taký čudný pocit. Ale to je asi z tej kombinácie čo som dneska vypil.“ Zbytok cesty a aj celého dňa prebiehal normálne.