Get the chance? part 1
„Okey, končím. Najbližšie tri dni mám dovolenku, takže neopovážte sa ma zavolať na služby,“ povedal Tommy mierne podráždeným tónom.
„Dobre, čau,“ odpovedali všetci kolegovia dvojhlasne.
Tommy unavene vychádzal z reštaurácie a strácal sa niekde v tme. Konečne mal po osem hodinovej službe. Momentálne pracoval ako čašník. Tejto práce mal plné zuby. Nemal rád ten nútený úsmev a milý tón, ktorým sa musel prihovárať zákazníkom, aj keď tí neboli vždy najohľaduplnejší. “Prečo to tak dlho trvá?!?“ “To jedlo je studené!“ Takéto bombardovanie musel znášať či sa mu to páčilo alebo nie. Pri takomto správaní by im najradšej vynadal a vykašlal sa na celú robotu. No však, niečím si predsa musel zarábať.
Bol už riadne vyčerpaný po tom, ako makal každý deň, aj cez víkendy. Jeho šéfka mu nechcela dať voľno. “Ale veď ty si všetkým sympatický.“ Toto mu povedala vždy pri zúfalom pokuse získať aspoň chvíľu oddych. Nechápal tej odpovedi. Sympatický? Určite, keď hostia naňho zazerajú. Možno preto, že okolo očí občas nosil linku. Bol iný ako ostatní a tak mu to aj vyhovovalo. A možno to nebolo kvôli linke. Tommy sa celkovo líšil od jeho okolia. Nedalo by sa povedať, že je čudák, ale výnimočný. Mnoho ľudí si to však neuvedomovalo, len pár ktorí Tommyho skutočne poznali. Ale ani oni nevedeli povedať čím to je. Niektorí hovorili že je to energiou čo z neho vyžaruje a iní povahou. Jemu to bolo jedno, nepremýšľal nad tým. A sebe nepripadal nijak špeciálny. Jedine tak ako E.T, čo sem rozhodne nepatrí.
Svetlá pouličných lámp slabo osvetľovali chodník po ktorom pomaly kráčal. Nohy sa mu už od únavy plietli a čakal kedy sa potkne. Mal pocit že to s ním každú chvíľu sekne. Rozhodol sa že pôjde do supermarketu a kúpi aspoň ľadovú kávu.
Po vstupne naňho všetky oči upreli pohľady. Áno, dnes mal sa sebe linku a tento krát dosť hrubú. Čo zazeráte? Nikdy ste nevideli niekoho s linkou na očiach?, pomyslel si. Si iný, musíš si zvykať. So skloneňou hlavou, na ktorej mal kapucňu, prešiel ku chladiacemu boxu. Zobral pre istotu dve plechovky, keby niečo. A ešte jeden bagel, mal taký blbý pocit že doma nič nie je.
Jedným očkom vykukol spoza kapucne a zbadal ako naňho zízala asi 20 ročná baba. Prepálil ju jedným pohľadom tak že sa už kontaktu s jeho očami vyhýbala.
V šóre pri pokladni bolo ešte niekoľko takýchto zvedavcov. Niektorí boli neodbytní a stále pozerali ako vyorané myši. Tommymu to dosť liezlo na nervy, tak si pustil na ukľudnenie aspoň trochu hudby.
Nemal problém povedať si svoj názov. Keď zbadal predavačku, ako si ho podozrivo premeriava, zasyčal:
„Nejaký problém?!?!“
„N-nie...“ odpovedala bojazlivo.
Tommy si vedel povedať svoje keď chcel aj drsnejším tónom. Už celkom bol zvyknutý na predsudky, ale niekedy sa mu podarilo vypeniť. Pri odchode na ňu hodil ešte posledný vražedný pohľad. Viac k tomu nebolo treba.
S povzdychom vyšiel na ulicu. Medzitým sa rozpršalo a kvapky mu začali stekať po tvári. Pozrel prázdnym pohľadom do neba a pomaly sa pobral domov, ktorý sa nachádzal len pár metrov od obchodu. Videl ako sa partia mladých báb a chalanov zabáva a mieri do nejakého podniku. Nie že by bol starý, má len 21. Ale už si svoje prežil. Tiež by sa išiel zabaviť, ale bol unavený jak pes. Ledva vyšiel k bytu na 3 poschodie, nie to ešte ísť do kluby, poprípade sa ožrať sa ísť naspäť
Už pred dverami počul hlasný smiech jedného z jeho spolubývajúcich, Jareda a jeden neznámy dievčenský hlas. Otvoril dvere a ako predpokladal, olizoval sa s ňou na gauči. Bože zas si sem doniesol nejakú kurvu, pomyslel si. Jared si ho ani nevšimol. Tommy prešiel okolo nich a po Jaredovi hodil jednu ešte plnú plechovku.
„Au, to bolo za čo?!?!“
„Toto si nechajte do postele,“ poznamenal Tommy.
„Ticho tam vzadu!“ ohradzoval sa Jared.
Tommymu by to v normále nevadilo, lenže momentálne bol single. A úprimne povedané, ak videl nejaký párik, prebudila sa v ňom žiarlivosť. Na znak protestu silno zabuchol dvere do svojej izby. Bundu hodil do kúta a to s ním seklo na posteľ. Okamžite spal ako zabitý.
***
Zobudilo ho dosť hlasné zvonenie mobilu. Pozrel na hodiny, bolo sotva 11. Lenivo zobral mobil z nočného stolíka a pozrel na displej. Volal jeden z jeho kamošov, Gerard. Zrušil ho, nemal nálady ani energiu sa s ním dohadovať. Keď mu volal už asi 5 krát, vypol si mobil a spal ďalej.
***
„Do riti Ratliff, otvor!“ kričal Gerard pri búchaní do dverí. Tommy dosť nasrane vstal a otvoril mu.
„Čo dočerta chceš?!?! Vieš že...“ zarazil sa. Prekvapili ho jeho vlasy, ktoré neboli už orieškovo hnedé, ale sýto červené. Ale dosť mu to seklo, vyzeral ešte lepšie ako predtým. Jeden pramienok mu padal do očí. Ak by bol aj Gerard gay, Tommy by už po ňom dávno išiel. No život nie je fér.
„Čo to máš z vlasmi? Jak si sa sem dostal? A čo tu chceš?“ zasypával ho otázkami.
„Pekne po poriadku. Tie vlasy... prehral som stávku. Pustil ma Jared a ideme do klubu.“
Tommy si ospalo pretrel oči. „Do klubu? Prosím ťa, nechaj ma aspoň jeden deň oddýchnuť, lebo...“
Jeho reflexy boli dosť spomalené, takže ani sa nenazdal a už stál opäť v upršanej noci pred domom. Stála tam stará známa partia, Jeffree, Leo, Daniel, Brian & Kurt. Tommy sa vytrhol s Gerardovho zovretia.
„Soráč chlapci, ale dnes nie, som strašne unavený a k tomu...“
„Aaale Tommy, aspoň na hoďku. Pôjdeme do Abbey,“ presviedčal ho Jeffree.
Tommy sa nachvíľu zamyslel. Hodina by mu neuškodila. O polnoci alebo a pol jednej pôjde domov a bude.
„Uhm no dobre... ale len na hodinu. A ešte jedna otázka, kde a čo je to Abbey?“
„Uvidíš...“ všetci sa zaškerili. Len nech to neni strip bar lebo ich zabijem, pomyslel si.
***
Tommy pozrel na obrovskú modrú neónovú tabulu s nápisom “ABBEY“. Domyslel si, že to bol nový gay club. No niečo mu tu nesedelo. Jeffree, Leo a spol. to v pohode. Ale Gerard a gay club? To by doňho nepovedal. Každopádne bol rád, že sa na to podujal.
Už pri vstupe ho obklopilo pár chalanov a spustilo spŕšku sladkých rečičiek, ktoré zo srdca neznášal. Bez povšimnutia ich ignoroval. Videl že sem nemal chodiť. Necítil sa tu dobre. No mal už predstavu čo bude robiť keď už ho sem dotiahli. Sedieť za barom a niečo chľastať. Aspoň nachvíľu zabudne na všetky problémy.
„Ale chalani, nechajte ma, už idem domov, takže...“ opäť ho prerušili. S nimi dnes hádam nepovedal dokopy jednu vetu bez toho aby ho prerušili. Vtiahli ho na parket a do rúk vtisli pohárik s neznámou tekutinou.
„ No tak ešte ostaň veď sa ti nič nestane nie?“
„Ale som už unavený...“ povedal ospalým tónom.
Do ruky mu tento krát vnútili plechovku s energy drinkom.
„Nie chalani, vážne...“
„Pol hodina a môžeš ísť.“
„No dobre...“ povedal Tommy trochu nespokojne. Nemal rád takéto vyjednávanie. Ale aspoň sa nebudem doma nudiť, pomyslel si.
***