Miriamina pieseň
MIRIAM
(hebrejsky מִרְיָם, Mirjam) a v preklade znamená 'milovaná Bohom'
Mojžiš a Miriam
Víťazná pieseň.
Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň:
„Spievať budem Pánovi,
lebo vznešený, slávne vznešený je:
koňa i povoz zmietol do mora...
lebo vznešený, slávne vznešený je:
koňa i povoz zmietol do mora...
Aj Áronova sestra, prorokyňa Miriam,
vzala do rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bubienkami a s tancom.
Miriam im predspevovala:
„Spievajte Pánovi,
lebo je veľmi vznešený!
Koňa i pohoniča
hodil do mora.“
lebo je veľmi vznešený!
Koňa i pohoniča
hodil do mora.“
Ex 15:1,20
The Crossing, The Song of Moses and Miriam: Exodus 14-15
KLIKNI SEM A POZRI NASLEDOVNU TANECNU CHOREOGRAFIU
Miriam je poprvé zmiňována ve Starém Zákoně, jako dcera Amráma a Jókebed z kmene Lévi, starší sestra Mojžíše. Když se Mojžíšova matka rozhodla uložit Mojžíše do košíku a položit do
Doporučení faraónově dceři
Když Miriam viděla, že byl košík s bratrem vyzvednut z řeky faraónovou dcerou, vystoupila z rákosí a navrhla faraónově dceři, aby přijala jako kojnou Miriaminu matku Jókebed.
Miriamina píseň
Miriam se samozřejmě po boku svého bratra úcastnila průchodu otevřeným mořem. Poté, co Hospodin definitivně osvobodil Izrael od Egyptské nadvlády, tím, že nad faraonovouarmádou uzavřel vody Rudého moře, zpívá nejprve Mojžíš spolu s Miriam a poté Miriam v čele Izraelských žen Hospodinu oslavnou píseň. Při této příležitosti je Miriam Biblí nazvána prorokyní.
„ Áronova sestra, prorokyně Miriam, tehdy vzala do ruky tamburínu a všechny ženy s tamburínami šly za ní a tančily. “
Bible, Exodus 15:20
Miriam proti Mojžíšovi
Po té, co Izrael v poušti prožil událost s křepelkami, spojila se Miriam s Áronem proti Mojžíšovi. Pomlouvala Mojžíše kvůli kúšské ženě, kterou si vzal. Kromě toho zpochybňovali Mojžíšovu jedinečnost. Připomínali skutečnost, že Hospodin kdysi promluvil i skrze Miriam a Árona
Miriam potrestána
Na základě tohoto postoje ji Hospodin zasáhl malomocenstvím. Mojžíš za Miriam prosil, a byl vyslyšen. Po sedmi dnech izolace, byla Miriam znovu očištěna a připojena ke svému lidu. Lid Izraele na její uzdravení čekal, a teprve potom vyrazil na další cestu
Miriamina smrt a hrob
Miriam zemřela na místě, které Bible nazývá Kádeš. Tam byla i pohřbena /Numeri 20:1/.
Jej odkaz pre súčasnosť
Rozdelenie ľudí na dve pohlavia je problémom pre každé ľudské pokolenie. Až dodnes sa s ním nevieme vysporiadať. Stretávame sa s ním na všetkých kontinentoch a všade v cirkvi pred ním stojíme bezradne. Boh stvoril ženu, aby bola mužovi pomocou, ale rovnocennou. Jej základným poslaním je úloha matky a vychovávateľky detí. Ak sa žena tomuto poslaniu vyhne, vznikajú problémy. Nehovorí sa tým však, že žena nemôže mať aj iné poslanie.
Hoci v dejinách ľudstva bolo náboženstvo viac vecou mužov a nositeľmi Božieho zjavenia boli väčšinou muži, stretávame v tejto úlohe často aj ženy. Medzi biblickými ženami nájdeme aj také, ktoré dostali špeciálne poslanie v cirkvi alebo v národe. Jednou z nich je Mojžišova sestra Miriam - žena neobyčajných schopností. Nebola manželkou a matkou, ale bola verejne činná, samým Bohom vyvolená vodkyňa komunity a národa.
Prvý raz sa Miriam objavuje pri zachraňovaní svojho mladšieho brata Mojžiša. Už vtedy to bolo rozumné dospievajúce dievča, asi tak 12 až 15-ročné. Matka sa na ňu mohla spoľahnúť.
Opatrovanie mladších súrodencov zostáva vždy úlohou starších, zvlášť sestier. Starší má byť príkladom. Keďže sa však rodíme s dobrými aj zlými náklonnosťami, treba sa vysporiadať so závisťou, ktorá vidí v súrodencoch rivalov, ktorí nám prekážajú. Príčinou neznášanlivosti sú povahové vlastnosti. Aj tie najlepšie deti sa pohašteria, hoci tieto detské spory nemávajú dlhodobé následky, keďže deti čoskoro na všetko zabudnú. U starších však takéto nezrovnalosti deformujú charakter a spôsobujú trvalé boľavé rany. Môže to viesť až k nenávisti a k vražde, ako to bolo u Kaina a Ábela. Prvoradou úlohou vo výchove je pestovať svornosť medzi deťmi rôznych pováh a schopností.
Miriam ako staršia sestra nedala vo svojom srdci priestor kainovskej horkosti a neznášanlivosti voči bratovi, ale naopak - rozvinula súcit a lásku, ktorými zachránila svojho malého brata Mojžiša. Miriam nás učí, že našou úlohou je starať sa o druhých, lebo tu nie sme len sami pre seba. Vo svojej rodine sa nenaučila sebectvu, ale službe. Ak sa službe naučí už menšie dieťa, zakorení sa to v ňom. Ak službu neznáša už v mladosti, neskôr to bude ešte horšie.
Miriam ako staršia sestra nedala vo svojom srdci priestor kainovskej horkosti a neznášanlivosti voči bratovi, ale naopak - rozvinula súcit a lásku, ktorými zachránila svojho malého brata Mojžiša. Miriam nás učí, že našou úlohou je starať sa o druhých, lebo tu nie sme len sami pre seba. Vo svojej rodine sa nenaučila sebectvu, ale službe. Ak sa službe naučí už menšie dieťa, zakorení sa to v ňom. Ak službu neznáša už v mladosti, neskôr to bude ešte horšie.
Miriam je v druhom úryvku (Ex 15,20-21) už dospelá inteligentná osoba. Nevieme, prečo sa nevydala, ale vieme, že sa z nej nestala zahorknutá stará dievka. Bola človekom, ktorý mal životnú náplň, našla si miesto v cirkvi i v národe. Ukazuje sa to v situácii, kedy bol Izrael zázračne oslobodený z otroctva Egypta a prešiel cez Červené more na slobodu. Toto nadchlo dušu Miriam a inšpirovalo ju k plesaniu a chválospevu. Božie slovo o nej hovorí, že je prorokyňa. Znamená to, že je osobnosť, ktorá sa poddáva Duchu Božiemu a nechá sa ním inšpirovať. Miriam sa stala hudobníčkou a speváčkou, ktorá strhla do chválospevu celý Izrael. Musela byť naozaj inšpirovaná Duchom, keď sa k nej pridal celý národ a spolu oslavovali Boha za zázračné vyslobodenie.
Cirkev má dávať priestor ženám inšpirovaným Duchom, bez nich bude naopak veľmi chudobná.
Ak sa zo spoločenstva strácajú muži a synovia, nesú vinu väčšinou ženy a matky, lebo nie sú prorokyňami, hovoria len svoje vlastné slová, ktoré neinšpirujú. Ženy môžu a musia byť predovšetkým prorokyňami.
Hoci Miriamin chválospev bol inšpirovaný nebom, boli v ňom aj národné prvky. Matky majú viesť deti k láske k Bohu, ale učiť ich aj láske k národu a vlasti. Žena má totiž od prírody väčší cit pre nábožnosť a vlastenectvo než muž. A k tomuto ich aj Boh povoláva. A pre Miriam to bolo životnou náplňou.