Ústava Slovenskej republiky
8. 10. 2011
Ú S TAVA S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Zbierka zákonov č. 460/1992
z 1. septembra 1992
Zmenený a doplnený: ústavnými zákonmi č. 244/1998 Z. z., č. 9/1999 Z. z., č. 90/2001 Z. z., úplné znenie č. 135/2001 Z. z., ústavnými
zákonmi č. 140/2004 Z. z. a č. 323/2004 Z. z.
PREAMBULA
My národ slovenský,
pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich
predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné
bytie a vlastnú štátnosť,
v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva
a historického odkazuV eľkej Moravy,
vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie,
spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických
skupín žijúcich na území Slovenskej republiky,
v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými
štátmi,
usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády,
záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry
a hospodárskej prosperity,
teda my občania Slovenskej republiky
uznášame sa
prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:
PRVÁ HLAVA
Prvý oddiel
Základné ustanovenia
Čl. 1
(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický
a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiuani náboženstvo.
(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné
zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné
záväzky.
Čl. 2
(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí juvyko -
návajú prostredníctvom svojich volených zástupcov
alebo priamo.
(2) Štátne orgány môžukonať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahua spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,
a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Čl. 3
(1) Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.
(2) Hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len
ústavným zákonom.
Čl. 4
Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné
liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej
republiky.
Čl. 5
(1) Nadobúdanie a stratuštátneho občianstva Slovenskej
republiky ustanoví zákon.
(2) Nikomunemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej
republiky proti jeho vôli.
Čl. 6
(1) Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom
slovenský jazyk.
(2) Používanie iných jazykov než štátneho jazyka
v úradnom stykuu stanoví zákon.
Čl. 7
(1) Slovenská republika môže na základe slobodného
rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými
štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo
o vystúpení z tohto zväzkusa rozhodne ústavným
zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.
(2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,
ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy
preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá
a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa
vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120
ods. 2.
(3) Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať
mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmie
nok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do
organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.
(4) Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských
právach a základných slobodách, medzinárodných politických
zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej
povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej
republike členstvo v medzinárodných organizáciách,
medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej
povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých
vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných
zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje
pred ratifikáciousúhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
(5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých
vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné
zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované
a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
majú prednosť pred zákonmi.
Čl. 7a
Slovenská republika podporuje národné povedomie
a kultúrnuidentituSlovákov žijúcich v zahraničí, podporuje
ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto
účelua vzťahy s materskoukrajinou .
Druhý oddiel
Štátne symboly
Čl. 8
Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny
znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna.
Čl. 9
(1) Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom
ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený
na strednom vyvýšenom vŕškumodr ého trojvršia.
(2) Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá
z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného.
Na prednej polovici listuštátnej vlajky Slovenskej
republiky je štátny znak Slovenskej republiky.
(3) Štátnupečať Slovenskej republiky tvorí štátny
znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu
umiestnený nápis Slovenská republika.
(4) ŠtátnouhymnouSlovenskej republiky sú prvé
dve slohy piesne Nad Tatrousa blýska.
(5) Podrobnosti o štátnych symboloch Slovenskej republiky
a ich používaní ustanoví zákon.
Tretí oddiel
Hlavné mesto Slovenskej republiky
Čl. 10
(1) Hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.
(2) Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej
republiky ustanoví zákon.
DRUHÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
Čl. 11
zrušený
Čl. 12
(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné,
nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území
Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie,
rasu, farbupleti, jazyk, vierua náboženstvo, politické,
či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť
k národnosti alebo etnickej skupine, majetok,
rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov
poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti.
Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto
rozhodovania a všetky spôsoby nátlakusmeru júce
k odnárodňovaniu.
(4) Nikomunesmie byť spôsobená ujma na právach
pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.
Čl. 13
(1) Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach
a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b) medzinárodnouzmlu voupodľa čl. 7 ods. 4, ktorá
priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb
alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť
za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd
musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú
ustanovené podmienky.
(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa
musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia
sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Druhý oddiel
Základné ľudské práva a slobody
Čl. 14
Každý má spôsobilosť na práva.
Ústava Slovenskej republiky Strana 2
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
Čl. 15
(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný
ochrany už pred narodením.
(2) Nikto nesmie byť pozbavený života.
(3) Trest smrti sa nepripúšťa.
(4) Podľa tohto článkunie je porušením práv, ak bol
niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré
podľa zákona nie je trestné.
Čl. 16
(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.
Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených
zákonom.
(2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskémuči ponižujúcemuzaobchádzaniualebo
trestu.
Čl. 17
(1) Osobná sloboda sa zaručuje.
(2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody
inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť
dodržať zmluvný záväzok.
(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu
možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom.
Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená
s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín
prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu.
Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť
závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia
vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na
slobodu.
(4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený
písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do
24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobudo
48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch
do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť
o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.
(5) Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
(6) Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať
osobudo ústavnej zdravotníckej starostlivosti
alebo juv nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa
musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení
rozhodne do piatich dní.
(7) Skúmanie duševného stavu osoby obvinenej
z trestného činuje možné iba na písomný príkaz súdu.
Čl. 18
(1) Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo
nútené služby.
(2) Ustanovenie odseku1 sa nevzťahuje na
a) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone
trestuodňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim
iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody,
b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom
namiesto povinnej vojenskej služby,
c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných
pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva,
ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné
majetkové hodnoty,
d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia
alebo práv iných,
e) menšie obecné služby na základe zákona.
Čl. 19
(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranumena.
(2) Každý má právo na ochranupr ed neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
(3) Každý má právo na ochranupr ed neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním
údajov o svojej osobe.
Čl. 20
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah
a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku
uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie
potrieb spoločnosti, rozvoja národného
hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo
vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických
osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu
byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb
so sídlom v Slovenskej republike.
(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami
chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva
nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne
pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.
(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom
záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.
Čl. 21
(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň
vstúpiť bez súhlasutoho, kto v ňom býva.
(2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti
s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený
príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky
ustanoví zákon.
(3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno
zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia
alebo majetkuosôb, na ochranupráv a slobôd iných
alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.
Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo
vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy
môžubyť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné
na plnenie úloh verejnej správy.
Ústava Slovenskej republiky Strana 3
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
Čl. 22
(1) Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných
správ a iných písomností a ochrana osobných údajov
sa zaručujú.
(2) Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo
iných písomností a záznamov, či už uchovávaných
v súkromí alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom;
výnimkousú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako
sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom,
telegrafom alebo iným podobným zariadením.
Čl. 23
(1) Sloboda pohybua pobytusa zaručuje.
(2) Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej
republiky, má právo toto územie slobodne
opustiť.
(3) Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžubyť obmedzené
zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu,
udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo
ochranupráv a slobôd iných a na vymedzených územiach
aj v záujme ochrany prírody.
(4) Každý občan má právo na slobodný vstup na územie
Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby
opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.
(5) Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených
zákonom.
Čl. 24
(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania
a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť
zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý
má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má
právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.
(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo
alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými,
súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými
úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa
na jeho vyučovaní.
(3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje
záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú
svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva
a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie
nezávisle od štátnych orgánov.
(4) Podmienky výkonupráv podľa odsekov 1 až 3
možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného
poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd
iných.
Čl. 25
(1) Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecoucti
občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti.
(2) Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú
službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským
vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.
Tretí oddiel
Politické práva
Čl. 26
(1) Sloboda prejavua právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,
písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj
slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie
bez ohľaduna hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha
povoľovaciemukonaniu . Podnikanie v odbore
rozhlasua televízie sa môže viazať na povolenie štátu.
Podmienky ustanoví zákon.
(3) Cenzúra sa zakazuje.
(4) Slobodupr ejavua právo vyhľadávať a šíriť informácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku,
ochranu verejného zdravia a mravnosti.
(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti
v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania
ustanoví zákon.
Čl. 27
(1) Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám
alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo
iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány
územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.
(2) Petíciounemožno vyzývať na porušovanie základných
práv a slobôd.
(3) Petíciounemožno zasahovať do nezávislosti
súdu.
Čl. 28
(1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.
(2) Podmienky výkonutohto práva ustanoví zákon
v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach,
ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranupráv a slobôd iných, ochranuver ejného
poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre
bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať
povolením orgánuver ejnej správy.
Čl. 29
(1) Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý
má právo spolus inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach
alebo iných združeniach.
(2) Občania majú právo zakladať politické strany
a politické hnutia a združovať sa v nich.
(3) Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť
len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť
štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie
trestným činom alebo na ochranupráv a slobôd iných.
Ústava Slovenskej republiky Strana 4
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
(4) Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky,
spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu.
Čl. 30
(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných
vecí priamo alebo slobodnouvoľ bousvojich zástupcov.
Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov
samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších
územných celkov.
(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich
pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.
(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva
sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonuvo -
lebného práva ustanoví zákon.
(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup
k voleným a iným verejným funkciám.
Čl. 31
Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd
a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Čl. 32
Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému,
kto by odstraňoval demokratický poriadok základných
ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave,
ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie
zákonných prostriedkov sú znemožnené.
Štvrtý oddiel
Práva národnostných menšín
a etnických skupín
Čl. 33
Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine
alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.
Čl. 34
(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné
menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje
všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi
menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru,
právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom
jazyku, združovať sa v národnostných
združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne
inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.
(2) Občanom patriacim k národnostným menšinám
alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených
zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si
štátneho jazyka aj
a) právo na vzdelanie v ich jazyku,
b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,
c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa
národnostných menšín a etnických skupín.
(3) Výkon práv občanov patriacich k národnostným
menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto
ústave nesmie viesť k ohrozeniuzvr chovanosti a územnej
celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii
jej ostatného obyvateľstva.
Piaty oddiel
Hospodárske, sociálne a kultúrne práva
Čl. 35
(1) Každý má právo na slobodnú voľbupovolania
a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať
inú zárobkovú činnosť.
(2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia
výkonuu rčitých povolaní alebo činností.
(3) Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom
rozsahuhmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej
viny nemôžutoto právo vykonávať. Podmienky
ustanoví zákon.
(4) Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv
uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov.
Čl. 36
Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce
pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä
a) právo na odmenuza vykonanú prácu, dostatočnú
na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň,
b) ochranupr oti svojvoľnémupr epúšťaniuzo zamestnania
a diskriminácii v zamestnaní,
c) ochranubezpečnosti a zdravia pri práci,
d) najvyššiuprípu stnú dĺžkupracovného času,
e) primeraný odpočinok po práci,
f) najkratšiuprípu stnú dĺžkuplatenej dovolenky na
zotavenie,
g) právo na kolektívne vyjednávanie.
Čl. 37
(1) Každý má právo sa slobodne združovať s inými na
ochranusvojich hospodárskych a sociálnych záujmov.
(2) Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu.
Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj
zvýhodňovať niektoré z nich v podnikualebo v odvetví,
je neprípustné.
(3) Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť
iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych
záujmov možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na
ochranubezpečnosti štátu, verejného poriadkualebo
práv a slobôd druhých.
(4) Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví
zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci
ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci
a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.
Čl. 38
(1) Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté
Ústava Slovenskej republiky Strana 5
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
majú právo na zvýšenú ochranuzdravia pri práci a osobitné
pracovné podmienky.
(2) Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo
na osobitnú ochranuv pracovných vzťahoch a na
pomoc pri príprave na povolanie.
(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 u stanoví
zákon.
Čl. 39
(1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj
pri strate živiteľa.
(2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú
pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných
životných podmienok.
(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 u stanoví
zákon.
Čl. 40
Každý má právo na ochranuzdravia. Na základe
zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú
zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky
za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
Čl. 41
(1) Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou
zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.
(2) Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť,
ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce
pracovné podmienky.
(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú
rovnaké práva.
(4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovua starostlivosť.
Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti
možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím
súdu na základe zákona.
(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc
štátu.
(6) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví
zákon.
Čl. 42
(1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka
je povinná. Jej dĺžkupo vekovú hranicuu stanoví zákon.
(2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných
školách a stredných školách, podľa schopností
občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých
školách.
(3) Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich
možno len za podmienok ustanovených zákonom; v takýchto
školách sa môže vzdelávanie poskytovať za
úhradu.
(4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania
pri štúdiuprávo na pomoc štátu.
Čl. 43
(1) Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje.
Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni
zákon.
(2) Právo prístupukuku ltúrnemubohatstvusa zaručuje
za podmienok ustanovených zákonom.
Šiesty oddiel
Právo na ochranu životného prostredia
a kultúrneho dedičstva
Čl. 44
(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.
(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné
prostredie a kultúrne dedičstvo.
(3) Nikto nesmie nad mieruu stanovenú zákonom
ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné
zdroje a kultúrne pamiatky.
(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov,
o ekologickú rovnováhua o účinnú starostlivosť o životné
prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom
voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
(5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov
1 až 4 ustanoví zákon.
Čl. 45
Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave
životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto
stavu.
Siedmy oddiel
Právo na súdnu a inú právnu ochranu
Čl. 46
(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia,
ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie
byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd.
(3) Každý má právo na náhraduškody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánuči
orgánuver ejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.
(4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.
Ústava Slovenskej republiky Strana 6
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
Čl. 47
(1) Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňouspô -
sobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo
blízkej osobe.
(2) Každý má právo na právnupomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej
správy od začiatkukonania, a to za podmienokustanovených
zákonom.
(3) Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku2
rovní.
(4) Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie
konanie podľa odseku2, má právo na tlmočníka.
Čl. 48
(1) Nikoho nemožno odňať jeho zákonnémusu dcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
(2) Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť kuvšetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených
zákonom.
Čl. 49
Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom
a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetkumožno
uložiť za jeho spáchanie.
Čl. 50
(1) Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.
(2) Každý, proti komusa vedie trestné konanie, považuje
sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(3) Obvinený má právo, aby mubol poskytnutý čas
a možnosť na prípravuobhajoby a aby sa mohol obhajovať
sám alebo prostredníctvom obhajcu.
(4) Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva
ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom.
(5) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol
už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby.
Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych
opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
(6) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Ôsmy oddiel
Spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave
Čl. 51
(1) Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37
ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno
len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
(2) Podmienky a rozsah obmedzenia základných
práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového
stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
ustanoví ústavný zákon.
Čl. 52
(1) Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa
pojem „občan“, rozumie sa tým štátny občan Slovenskej
republiky.
(2) Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné
ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak
nie sú výslovne priznané iba občanom.
(3) Kde sa v doterajších právnych predpisoch používa
pojem „občan“, rozumie sa ním každý človek, ak ide
o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľaduna
štátne občianstvo.
Čl. 53
Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným
za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so
základnými ľudskými právami a slobodami. Podrobnosti
ustanoví zákon.
Čl. 54
Zákon môže sudcom a prokurátorom obmedziť právo
na podnikanie a inú hospodárskučinnosť a právo uvedené
v čl. 29 ods. 2, zamestnancom štátnej správy
a územnej samosprávy vo funkciách, ktoré určí aj právo
uvedené v čl. 37 ods. 4, príslušníkom ozbrojených síl
a ozbrojených zborov aj práva uvedené v čl. 27 a 28, pokiaľ
súvisia s výkonom služby. Osobám v povolaniach,
ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu života
a zdravia, môže zákon obmedziť právo na štrajk.
TRETIA HLAVA
Prvý oddiel
Hospodárstvo Slovenskej republiky
Čl. 55
(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na
princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej
ekonomiky.
(2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodárskusúťaž.
Podrobnosti ustanoví zákon.
Čl. 56
(1) Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna
banka Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska
môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne
záväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom.
(2) Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky
Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska.
(3) Podrobnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
Ústava Slovenskej republiky Strana 7
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
Čl. 57
Slovenská republika je colným územím.
Čl. 58
(1) Finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa
spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet sa
prijíma zákonom.
(2) Príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového
hospodárenia, vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami
územných celkov ustanoví zákon.
(3) Štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet
Slovenskej republiky sa zriaďujú zákonom.
Čl. 59
(1) Dane a poplatky sú štátne a miestne.
(2) Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo
na základe zákona.
Druhý oddiel
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Čl. 60
(1) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je
nezávislý orgán kontroly hospodárenia s
a) prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona
schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky alebo
vláda,
b) majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami,
majetkovými právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych
inštitúcií a Fondunár odného majetku
Slovenskej republiky,
c) majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými
právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré
získali na úhradunákladov na prenesený výkon
štátnej správy,
d) majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami,
majetkovými právami a pohľadávkami, za ktoré
Slovenská republika prevzala záruku,
e) majetkom, finančnými prostriedkami, majetkovými
právami a pohľadávkami a finančnými prostriedkami,
ktoré sa poskytli Slovenskej republike,
právnickým osobám alebo fyzickým osobám hospodáriacim
s prostriedkami štátneho rozpočtualebo
nakladajúcim so štátnym majetkom v rámci rozvojových
programov alebo z iných obdobných dôvodov
zo zahraničia.
(2) Kontrolná pôsobnosť najvyššieho kontrolného
úradusa vzťahuje v rozsahuu vedenom v odseku1 na
a) vláduSlovenskej republiky, ministerstvá a ostatné
ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky
a na orgány im podriadené,
b) štátne orgány, ako aj právnické osoby, uktorých
vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa
ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány,
c) obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené
obcami a na právnické osoby zriadené vyššími
územnými celkami,
d) štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené
zákonom, právnické osoby, v ktorých majú
majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, na právnické
osoby s majetkovouúčasťouštátu ,
e) Fond národného majetkuSlovenskej republiky,
právnické osoby s určenou majetkovou účasťou
Fondunár odného majetkuSlovenskej republiky,
f) fyzické osoby a právnické osoby.
Čl. 61
(1) Na čele najvyššieho kontrolného úraduje predseda.
Predsedua podpredsedov najvyššieho kontrolného
úraduvolí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.
(2) Za predsedua podpredsedunajvyššieho kontrolného
úradumôže byť zvolený každý občan Slovenskej
republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej
republiky.
(3) Tá istá osoba môže byť zvolená za predsedu
a podpredsedunajvyššieho kontrolného úradunajviac
v dvoch po sebe nasledujúcich sedemročných obdobiach.
(4) Funkcie predsedua podpredsedunajvyššieho
kontrolného úradu sú nezlučiteľné s výkonom funkcie
v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom
alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskoučinnosťou
, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom
orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť, ani s inouhospodárskoualebo
zárobkovoučinnosťouokr em správy vlastného majetku,
vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej
činnosti.
Čl. 62
Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do
roka správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Národnej
rade Slovenskej republiky a vždy, keď o to požiada Národná
rada Slovenskej republiky.
Čl. 63
Postavenie, pôsobnosť, vnútorné organizačné členenie
a základné pravidlá kontrolnej činnosti najvyššieho
kontrolného úraduu stanoví zákon.
ŠTVR TÁ HLAVA
ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA
Čl. 64
Základom územnej samosprávy je obec. Územnú
samosprávutvorí obec a vyšší územný celok.
Čl. 64a
Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné
samosprávne a správne celky Slovenskej republiky
združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt.
Podrobnosti ustanoví zákon.
Ústava Slovenskej republiky Strana 8
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
Čl. 65
(1) Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby,
ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne
hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými
prostriedkami.
(2) Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby
predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych
dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú
príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho
územného celku. Štátnych dotácií sa možno domáhať
len v medziach zákona.
Čl. 66
(1) Obec má právo združovať sa s inými obcami na
zabezpečenie vecí spoločného záujmu; rovnaké právo
združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj
vyšší územný celok. Podmienky ustanoví zákon.
(2) Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví
zákon.
Čl. 67
(1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach
obyvateľov obce, miestnym referendom,
referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi
obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. Spôsob
vykonania miestneho referenda a referenda na
území vyššieho územného celkuu stanoví zákon.
(2) Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej
samosprávy možno obci a vyššiemuúzemnémucelku
ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy
podľa čl. 7 ods. 5.
(3) Štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho
územného celkulen spôsobom ustanoveným zákonom.
Čl. 68
Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie
úloh vyplývajúcich pre samosprávuzo zákona môže
obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné
nariadenia.
Čl. 69
(1) Orgánmi obce sú
a) obecné zastupiteľstvo,
b) starosta obce.
(2) Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného
zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie
obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt.
Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného,
rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
(3) Starostuobce volia obyvatelia obce, ktorí majú na
jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného
a priameho volebného práva tajným hlasovaním na
štvorročné obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom
obce; vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok.
Dôvody a spôsob odvolania starostupr ed
uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon.
(4) Orgány vyššieho územného celkusú
a) zastupiteľstvo vyššieho územného celku,
b) predseda vyššieho územného celku.
(5) Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvoria
poslanci zastupiteľstva vyššieho územného celku. Poslancov
volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom
obvode vyššieho územného celku, na štvorročné
obdobie. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe
všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným
hlasovaním.
(6) Predseduvyššieho územného celkuvolia obyvatelia,
ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho
územného celku, na základe všeobecného, rovného
a priameho volebného práva tajným hlasovaním
na štvorročné obdobie. Dôvody a spôsob odvolania
predseduvyššieho územného celkupr ed uplynutím
volebného obdobia ustanoví zákon. Predseda vyššieho
územného celkuje výkonným orgánom vyššieho územného
celku, vykonáva správu vyššieho územného celku
a zastupuje vyšší územný celok navonok.
Čl. 70
Zákon ustanoví predpoklady a spôsob vyhlásenia
obce za mesto; upraví aj názvy orgánov mesta.
Čl. 71
(1) Na obec a vyšší územný celok možno zákonom
preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy.
Náklady takto preneseného výkonuštátnej správy
uhrádza štát.
(2) Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný
celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na
základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach
všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy
prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom
riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.
PIATA HLAVA
ZÁKONODARNÁ MOC
Prvý oddiel
Národná rada Slovenskej republiky
Čl. 72
Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným
a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.
Čl. 73
(1) Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov,
ktorí sú volení na štyri roky.
(2) Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú
osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia
a nie sú viazaní príkazmi.
Ústava Slovenskej republiky Strana 9
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
Čl. 74
(1) Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych
voľbách s tajným hlasovaním.
(2) Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné
právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky.
(3) Podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon.
Čl. 75
(1) Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,
na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladá
sľub, ktorý znie:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej
republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme
jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony
a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“
(2) Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za
následok stratumandátu .
Čl. 76
Platnosť voľby poslancov overuje Národná rada Slovenskej
republiky.
Čl. 77
(1) Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom
funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv,
príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného
zboru a poslanca Európskeho parlamentu.
(2) Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej
republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu
tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Čl. 78
(1) Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky
alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to
ani po zánikujeho mandátu.
(2) Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené
v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne
nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zánikujeho
mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej
právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.
(3) Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať,
ani vziať ho do väzby bez súhlasuNár odnej rady
Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky
súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do
väzby je počas trvania poslaneckého mandátuvylúče -
né. V takomto prípade počas ďalšieho výkonuposla -
neckého mandátupr emlčacia doba neplynie.
(4) Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom
čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak
mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej
republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec
musí byť ihneď prepustený.
(5) Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká,
iba sa neuplatňuje.
Čl. 79
Poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých
sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď
prestal byť poslancom.
Čl. 80
(1) Poslanec môže interpelovať vláduSlovenskej republiky,
člena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho
iného ústredného orgánuštátnej správy vo veciach
ich pôsobnosti. Poslanec musí dostať odpoveď do
30 dní.
(2) O odpovedi na interpelácie sa v Národnej rade
Slovenskej republiky koná rozprava, ktorú možno spojiť
s hlasovaním o dôvere.
Čl. 81
Poslanec sa môže svojho mandátuvzdať osobným
vyhlásením na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, môže tak
urobiť písomne do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej
republiky; v takom prípade mandát poslanca zaniká
dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní
sa mandátuposlanca predsedovi Národnej rady Slovenskej
republiky.
Čl. 81a
Mandát poslanca zaniká
a) uplynutím volebného obdobia,
b) vzdaním sa mandátu,
c) stratouvoliteľnosti,
d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,
e) vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1,
f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým
bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin
alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin,
a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom
odložení výkonutr estuodňatia slobody.
Čl. 82
(1) Národná rada Slovenskej republiky zasadá stále.
(2) UstanovujúcuschôdzuNár odnej rady Slovenskej
republiky zvolá prezident Slovenskej republiky tak,
aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov
volieb. Ak tak neurobí, Národná rada Slovenskej republiky
sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb.
(3) Národná rada Slovenskej republiky môže uznesením
prerušiť svoje zasadanie. Dĺžka prerušenia nesmie
presiahnuť štyri mesiace v roku. Počas prerušenia zasadania
vykonávajú svojupôsobnosť predseda, podpredsedovia
a výbory Národnej rady Slovenskej republiky.
(4) Počas prerušenia zasadania predseda Národnej
rady Slovenskej republiky môže zvolať schôdzu NárodÚstava
Slovenskej republiky Strana 10
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
nej rady Slovenskej republiky aj pred určeným termínom.
Urobí tak vždy, ak o to požiada vláda Slovenskej
republiky alebo najmenej pätina poslancov.
(5) Zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky sa
skončí uplynutím volebného obdobia alebo jej rozpustením.
Čl. 83
(1) Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva
jej predseda.
(2) Predseda Národnej rady Slovenskej republiky
zvolá schôdzuNár odnej rady Slovenskej republiky aj
vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V
takomto prípade zvolá schôdzudo siedmich dní.
(3) Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sú
verejné.
(4) Neverejné schôdze sa môžukonať len v prípadoch,
ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na
tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovouväčšinouvšetkých
poslancov.
Čl. 84
(1) Národná rada Slovenskej republiky je schopná
uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých
jej poslancov.
(2) Na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky
je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných
poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak.
(3) Na vyslovenie súhlasus medzinárodnouzmlu vou
podľa čl. 7 ods. 3 a 4 a na prijatie zákona vráteného prezidentom
Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. o) je
potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
(4) Na prijatie ústavy, zmenuústavy, ústavného zákona,
na vyslovenie súhlasus medzinárodnouzmlu -
vou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom
hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
na podanie obžaloby na prezidenta a na vypovedanie
vojny inémuštátuje potrebný súhlas aspoň trojpätinovej
väčšiny všetkých poslancov.
Čl. 85
Na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky
alebo jej orgánusa člen vlády Slovenskej republiky alebo
vedúci iného orgánuštátnej správy musí zúčastniť
na jej schôdzi alebo na schôdzi jej orgánu.
Čl. 86
Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky
patrí najmä:
a) uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch
a kontrolovať, ako sa dodržiavajú,
b) ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do
štátneho zväzkuSlovenskej republiky s inými štátmi
a o vypovedaní takejto zmluvy,
c) rozhodovať o návrhuna vyhlásenie referenda,
d) pred ratifikáciouvyslovovať súhlas s medzinárodnými
zmluvami o ľudských právach a základných
slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami,
s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy,
s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej
republike členstvo v medzinárodných organizáciách,
s medzinárodnými hospodárskymi
zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými
zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon,
ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré
priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať
o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7
ods. 5,
e) zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány
štátnej správy,
f) rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej
republiky, kontrolovať činnosť vlády a rokovať
o dôvere vláde alebo jej členom,
g) schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie
a schvaľovať štátny záverečný účet,
h) rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej,
hospodárskej, sociálnej a inej politiky,
i) voliť a odvolávať predsedua podpredseduNajvyš -
šieho kontrolného úraduSlovenskej republiky
a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
j) uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republiky
napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov
z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti
napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru,
k) vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo
územia Slovenskej republiky, ak nejde o prípad
uvedený v čl. 119 písm. p),
l) vysloviť súhlas s prítomnosťouzahraničných
ozbrojených síl na území Slovenskej republiky.
Čl. 87
(1) Návrh zákona môžupodať výbory Národnej rady
Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky.
(2) Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon
s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky
zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia
musí byť taký zákon vyhlásený.
(3) Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda
vlády Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej
republiky po opätovnom prerokovaní schváli
zákon aj napriek pripomienkam prezidenta Slovenskej
republiky a prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše,
zákon sa vyhlási aj bez podpisupr ezidenta
Slovenskej republiky.
(4) Zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti
o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúv
a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie
podľa čl. 7 ods. 2 ustanoví zákon.
Čl. 88
(1) Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej
republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada SloÚstava
Slovenskej republiky Strana 11
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
venskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina
jej poslancov.
(2) Na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky
alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny všetkých poslancov.
Čl. 89
(1) PredseduNár odnej rady Slovenskej republiky
volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej
republiky nadpolovičnouväčšinouhlasov
všetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len Národnej
rade Slovenskej republiky.
(2) Predseda Národnej rady Slovenskej republiky
a) zvoláva a riadi schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky,
b) podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony,
c) prijíma sľub poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky,
d) vyhlasuje voľby do Národnej rady Slovenskej republiky,
voľbu prezidenta Slovenskej republiky
a voľby do orgánov územnej samosprávy,
e) vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta
Slovenskej republiky,
f) vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.
(3) Predseda Národnej rady Slovenskej republiky
ostáva vo funkcii aj po uplynutí volebného obdobia,
kým si Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového
predsedu.
Čl. 90
(1) PredseduNár odnej rady Slovenskej republiky zastupujú
podpredsedovia. Tajným hlasovaním ich volí
a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnouväčšinouhlasov
všetkých poslancov. Podpredseda
Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný
Národnej rade Slovenskej republiky.
(2) Ustanovenie čl. 89 ods. 3 platí aj pre podpredsedu
Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 91
Činnosť Národnej rady Slovenskej republiky riadi
a organizuje predseda a podpredsedovia.
Čl. 92
(1) Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje
z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány;
ich predsedov volí tajným hlasovaním.
(2) Rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky
a jej výborov ustanoví zákon.
Druhý oddiel
Referendum
Čl. 93
(1) Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do
štátneho zväzkus inými štátmi alebo o vystúpení z tohto
zväzku.
(2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých
otázkach verejného záujmu.
(3) Predmetom referenda nemôžubyť základné práva
a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.
Čl. 94
Každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo
voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, má právo
sa zúčastniť na referende.
Čl. 95
(1) Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky,
ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov
alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej
republiky, a to do 30 dní od prijatia petície
občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením
referenda podať na Ústavný súd Slovenskej republiky
návrh na rozhodnutie, či predmet referenda,
ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo
uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa
odseku1, je v súlade s ústavoualebo s ústavným zákonom.
Ak prezident Slovenskej republiky podá na
Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie,
či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe
petície občanov alebo uznesenia Národnej rady
Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo
s ústavným zákonom, od podania návrhupr ezidenta
Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota
podľa odseku1 neplynie.
Čl. 96
(1) Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky o vyhlásení referenda môžu podávať
poslanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo vláda
Slovenskej republiky.
(2) Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia
prezidentom Slovenskej republiky.
Čl. 97
(1) Referendum sa nemôže konať v období kratšom
ako 90 dní pred voľbami do Národnej rady Slovenskej
republiky.
(2) Referendum sa môže konať v deň volieb do Národnej
rady Slovenskej republiky.
Čl. 98
(1) Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila
nadpolovičná väčšina oprávnených voličov
a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou
účastníkov referenda.
(2) Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada
Slovenskej republiky rovnako ako zákon.
Ústava Slovenskej republiky Strana 12
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
Čl. 99
(1) Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej
republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom
po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti.
(2) Referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr
po uplynutí troch rokov od jeho vykonania.
Čl. 100
Spôsob vykonania referenda ustanoví zákon.
ŠIESTA HLAVA
VÝKONNÁ MOC
Prvý oddiel
Prezident Slovenskej republiky
Čl. 101
(1) HlavouSlovenskej republiky je prezident. Prezident
reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra
a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny
chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad
podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný
príkazmi.
(2) Prezidenta volia občania Slovenskej republiky
v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov.
Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo
voliť do Národnej rady Slovenskej republiky.
(3) Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej
15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo
občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady
Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej
najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbusa odovzdávajú
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky
najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.
(4) Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa
nadpolovičnú väčšinuplatných hlasov oprávnených
voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú
väčšinuhlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo
volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti,
ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V
druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát,
ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených
voličov.
(5) Ak jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom
kole volieb najviac platných hlasov, prestane byť
voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo
ak sa práva kandidovať vzdá, postupuje do druhého
kola volieb kandidát, ktorý v prvom kole volieb získal
ďalší najvyšší počet platných hlasov. Ak pre druhé kolo
volieb nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo volieb sa neuskutoční
a predseda Národnej rady Slovenskej republiky
vyhlási do siedmich dní nové voľby tak, aby sa
uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia.
(6) Ak sa o funkciu prezidenta uchádza iba jeden
kandidát, koná sa voľba tak, že sa o ňom hlasuje; za
prezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu
platných hlasov zúčastnených voličov.
(7) Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta
zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou radou Slovenskej
republiky do rúk predsedu Ústavného súdu
Slovenskej republiky napoludnie v deň, v ktorom sa má
skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.
(8) Ak bolo volebné obdobie prezidenta skončené
predčasne, zvolený kandidát skladá svoj sľub a ujíma
sa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň po
dni, v ktorom boli vyhlásené výsledky volieb.
(9) O ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta
rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky.
(10) Podrobnosti o voľbách prezidenta ustanoví zákon.
Čl. 102
(1) Prezident
a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva
a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie
medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu
Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na
jej jednotlivých členov,
b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky
návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej
zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej
rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo
s ústavným zákonom,
c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických
misií,
d) zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej
republiky,
e) môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky,
ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote
šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej
republiky neschválila jej programové vyhlásenie,
ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla
do troch mesiacov o vládnom návrhu
zákona, s ktorým vláda Slovenskej republiky spojila
vyslovenie dôvery, ak Národná rada Slovenskej
republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá
uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené
a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na
schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej
republiky bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje
ústava. Toto právo nemôže uplatniť počas
posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia,
počas vojny, vojnového stavualebo výnimočného
stavu. Prezident rozpustí Národnú radu Slovenskej
republiky v prípade, ak v ľudovom
hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný,
f) podpisuje zákony,
g) vymenúva a odvoláva predsedua ostatných členov
vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením
ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu
a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených
v čl. 115 a 116,
h) vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov,
vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov
v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva
a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva
Ústava Slovenskej republiky Strana 13
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje
generálov,
i) udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný
orgán,
j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom
konaní a zahládza odsúdenie formouindivi -
duálnej milosti alebo amnestie,
k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl,
l) vypovedáva vojnuna základe rozhodnutia Národnej
rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika
napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov
z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti
napadnutiu, a uzatvára mier,
m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť
mobilizáciuozbr ojených síl, vyhlásiť vojnový stav
alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie,
n) vyhlasuje referendum,
o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon
s pripomienkami do 15 dní od doručenia
schváleného zákona,
p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy
o stave Slovenskej republiky a o závažných politických
otázkach,
r) má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky
a od jej členov informácie potrebné na plnenie
svojich úloh,
s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej
republiky, predsedua podpredseduÚstavného
súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov
Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub
generálneho prokurátora,
t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredseduNajvyššieho
súduSlovenskej republiky, generálneho
prokurátora a troch členov Súdnej rady
Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov.
(2) Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102
ods. 1 písm. c) a podľa písmena j), ak ide o udelenie amnestie,
a podľa písmena k) je platné, ak ho podpíše
predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený
minister; v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta
zodpovedá vláda Slovenskej republiky.
(3) Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového
stavu, vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenia
núdzového stavua spôsob výkonuver ejnej moci v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu ustanoví
ústavný zákon.
(4) Podrobnosti o výkone ústavných právomocí prezidenta
podľa odseku1 môže ustanoviť zákon.
Čl. 103
(1) Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej
republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej
rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol
vek 40 rokov.
(2) Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac
v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
(3) Voľbupr ezidenta vyhlasuje predseda Národnej
rady Slovenskej republiky tak, aby sa prvé kolo volieb
uskutočnilo najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného
obdobia úradujúceho prezidenta. Ak sa úrad prezidenta
uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási
voľbupr ezidenta do siedmich dní tak, aby sa prvé kolo
volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa vyhlásenia
voľby prezidenta.
(4) Ak za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej
rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky,
sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl
alebo ozbrojeného zboru, člen Najvyššieho kontrolného
úraduSlovenskej republiky, odo dňa zvolenia prestane
vykonávať svojudoterajšiufu nkciu.
(5) Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu,
povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť
členom orgánuprávnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť.
(6) Prezident sa môže kedykoľvek svojej funkcie
vzdať; jeho funkčné obdobie sa skončí dňom doručenia
písomného oznámenia tohto rozhodnutia predsedovi
Ústavného súduSlovenskej republiky.
(7) Predseda Ústavného súduSlovenskej republiky
písomne oznámi vzdanie sa funkcie prezidenta predsedovi
Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 104
(1) Prezident skladá pred NárodnouradouSlovenskej
republiky do rúk predseduÚstavného súduSlovenskej
republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej
republike. Budem dbať o blaho slovenského národa,
národnostných menšín a etnických skupín žijúcich
v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať
v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavua
ostatné zákony.“
(2) Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za
následok neplatnosť voľby prezidenta.
Čl. 105
(1) Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia
prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident,
alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil
sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať
pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľa
čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n) a o) prechádzajú na vláduSlovenskej
republiky. Vláda môže v tom čase poveriť
svojho predseduvykonávaním niektorých právomocí
prezidenta. Na predseduvlády prechádza v tom čase
hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta
podľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t) prechádzajú
v tom čase na predseduNár odnej rady Slovenskej
republiky.
(2) Ak prezident nemôže vykonávať svojufu nkciu
dlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný súd Slovenskej republiky
vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila.
Dňom tohto vyhlásenia sa skončí funkčné obdobie doterajšieho
prezidenta.
Čl. 106
(1) Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončeÚstava
Slovenskej republiky Strana 14
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
ním volebného obdobia ľudovým hlasovaním. Ľudové
hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda
Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia
Národnej rady Slovenskej republiky prijatého
najmenej trojpätinovouväčšinouvšetkých poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky, a to do 30 dní od
prijatia uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vykonalo
do 60 dní od jeho vyhlásenia.
(2) Prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom
hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých
oprávnených voličov.
(3) Ak prezident nebol v ľudovom hlasovaní odvolaný,
rozpustí prezident Národnú radu Slovenskej republiky
do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového
hlasovania. V takom prípade začína prezidentovi plynúť
nové volebné obdobie. Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej
republiky do siedmich dní od jej rozpustenia.
(4) Podrobnosti o odvolaní prezidenta ustanoví zákon.
Čl. 107
Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie
ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta
rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky
trojpätinovouväčšinouhlasov všetkých poslancov.
Obžalobupodáva Národná rada Slovenskej republiky
na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodne
v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného
súduSlovenskej republiky znamená stratufu nkcie
prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.
Druhý oddiel
Vláda Slovenskej republiky
Čl. 108
Vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom
výkonnej moci.
Čl. 109
(1) Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.
(2) Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom
poslaneckého mandátu, s výkonom funkcie
v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým
pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdobným
pracovným vzťahom, s podnikateľskoučinnos -
ťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne
právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť,
alebo s inouhospodárskoualebo zárobkovoučin -
nosťouokr em správy vlastného majetkua vedeckej,
pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
Čl. 110
(1) Predseduvlády vymenúva a odvoláva prezident
Slovenskej republiky.
(2) Za predseduvlády môže byť vymenovaný každý
občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej
rady Slovenskej republiky.
Čl. 111
Na návrh predseduvlády prezident Slovenskej republiky
vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí
ich riadením ministerstiev. Za podpredseduvlády
a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný
za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 112
Členovia vlády skladajú do rúk prezidenta Slovenskej
republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej
republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme
občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony
a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“
Čl. 113
Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní
predstúpiť pred Národnú raduSlovenskej republiky,
predložiť jej svoj program a požiadať juo vyslovenie dôvery.
Čl. 114
(1) Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej
rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej
republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru.
(2) Vláda môže kedykoľvek požiadať Národnú radu
Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery.
(3) Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo
hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.
Čl. 115
(1) Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví
vláde nedôverualebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie
dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.
(2) Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiuvlády,
poverí juvykonávaním jej funkcie až do vymenovania
novej vlády.
Čl. 116
(1) Člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný
Národnej rade Slovenskej republiky.
(2) Člen vlády môže podať demisiupr ezidentovi Slovenskej
republiky.
(3) Národná rada Slovenskej republiky môže vysloviť
nedôveruaj jednotlivémučlenovi vlády; v tomto prípade
prezident Slovenskej republiky člena vlády odvolá.
(4) Návrh na odvolanie člena vlády môže podať prezidentovi
Slovenskej republiky aj predseda vlády.
(5) Ak demisiupodá predseda vlády, demisiupodá
celá vláda.
Ústava Slovenskej republiky Strana 15
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
(6) Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví nedôverupr
edsedovi vlády, prezident Slovenskej republiky
ho odvolá. Odvolanie predseduvlády má za následok
odstúpenie vlády.
(7) Ak prijme prezident Slovenskej republiky demisiualebo
ak odvolá člena vlády, určí, ktorý z členov vlády
bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého
demisiuprijal.
Čl. 117
Vláda podá demisiu vždy po ustanovujúcej schôdzi
novozvolenej Národnej rady Slovenskej republiky; vláda
však vykonáva svojufu nkciuaž do utvorenia novej
vlády.
Čl. 118
(1) Vláda je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná
väčšina jej členov.
(2) Na prijatie uznesenia vlády je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády.
Čl. 119
Vláda rozhoduje v zbore
a) o návrhoch zákonov,
b) o nariadeniach vlády,
c) o programe vlády a o jeho plnení,
d) o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej
a sociálnej politiky Slovenskej republiky,
e) o návrhoch štátneho rozpočtua štátneho záverečného
účtu,
f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky,
ktorých dojednávanie preniesol na vládupr ezident
Slovenskej republiky,
g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných
zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jednotlivých
členov,
h) o podaní návrhuna Ústavný súd Slovenskej republiky,
aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej
zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej
rady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavným
zákonom,
i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,
j) o podaní návrhuzákona alebo iného závažného
opatrenia na verejnú diskusiu,
k) o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,
l) o udelení amnestie vo veciach priestupkov,
m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov
v prípadoch ustanovených zákonom
a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
n) o návrhuna vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu
na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu
na vyhlásenie výnimočného stavua o návrhuna ich
skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu,
o) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej
republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských
cvičení alebo mierových pozorovateľských
misií, o súhlase s prítomnosťouzahraničných
ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na
účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo
mierových pozorovateľských misií, o súhlase
s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie
Slovenskej republiky,
p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej
republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných
zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu,
a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie vláda
bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky,
r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.
Čl. 120
(1) Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda
vydávať nariadenia.
(2) Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať
nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody
o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami
a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskour
epublikouna strane druhej a na vykonanie
medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2.
(3) Nariadenie vlády podpisuje predseda vlády.
(4) Nariadenie vlády sa musí vyhlásiť spôsobom, ktorý
ustanoví zákon.
Čl. 121
Vláda má právo udeľovať amnestiu vo veciach priestupkov.
Podrobnosti ustanoví zákon.
Čl. 122
Ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány
štátnej správy sa zriaďujú zákonom.
Čl. 123
Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe
zákonov a v ich medziach môžuvydávať všeobecne záväzné
právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom.
Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa
vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
SIEDMA HLAVA
SÚDNA MOC
Prvý oddiel
Ústavný súd Slovenskej republiky
Čl. 124
Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým
súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Čl. 125
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli raÚstava
Slovenskej republiky Strana 16
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
tifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych
predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi,
s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila
súhlas Národná rada Slovenskej republiky
a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou,
s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada
Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych
orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných
nariadení orgánov územnej samosprávy podľa
čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi,
s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom
ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami
vlády a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný
súd.
(2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa
odseku1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých
právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich
ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť
základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska
škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
(3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že
medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je
nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne
niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré
tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich
mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu
uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi
a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom
ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené
v odseku1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide
o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami
vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti
alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch
od vyhlásenia rozhodnutia.
(4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona
alebo návrhuiného všeobecne záväzného právneho
predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá
bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo
s ústavným zákonom.
(5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých
právnych predpisov, ich častí, prípadne
niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia
ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie
o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu
ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli
dôvody, pre ktoré bolo prijaté.
(6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov
1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na
vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného
súduje všeobecne záväzné.
Čl. 125a
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných
medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas
Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo
s ústavným zákonom.
(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať
ústavnémusúdupr ezident Slovenskej republiky alebo
vláda pred tým, ako predloží dojednanú medzinárodnú
zmluvu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
(3) Ústavný súd rozhodne o návrhupodľa odseku2
do lehoty ustanovenej zákonom; ak ústavný súd svojím
rozhodnutím vysloví, že medzinárodná zmluva nie je
v súlade s ústavoualebo s ústavným zákonom, takú
medzinárodnú zmluvu nemožno ratifikovať.
Čl. 125b
(1) Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda,
ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo
uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa
čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavoualebo s ústavným
zákonom.
(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať
ústavnémusúdupr ezident Slovenskej republiky pred
vyhlásením referenda, ak má pochybnosti, či predmet
referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov
alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky
podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo
s ústavným zákonom.
(3) Ústavný súd rozhodne o návrhupodľa odseku2
do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak ústavný súd svojím
rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré
sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia
Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95
ods. 1, nie je v súlade s ústavoualebo s ústavným zákonom,
referendum nemožno vyhlásiť.
Čl. 126
Ústavný súd rozhoduje kompetenčné spory medzi
ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon neustanovuje,
že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán.
Čl. 127
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských
práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala
a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením
alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody
podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo sloÚstava
Slovenskej republiky Strana 17
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
bôd podľa odseku1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec
vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní
základných práv a slobôd alebo ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak
je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo
slobody podľa odseku1, obnovil stav pred porušením.
(3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku
1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
(4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody
podľa odseku1, za škodualebo inú ujmunie je
rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.
Čl. 127a
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov
územnej samosprávy proti neústavnémualebo nezákonnémur
ozhodnutiualebo inémuneústavnémuale -
bo nezákonnémuzásahudo vecí územnej samosprávy,
ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánuúzemnej
samosprávy, vysloví, v čom spočíva neústavné alebo
nezákonné rozhodnutie alebo neústavný alebo nezákonný
zásah do veci územnej samosprávy, aký
ústavný zákon alebo zákon bol porušený a akým rozhodnutím
alebo zásahom toto porušenie nastalo.
Ústavný súd napadnuté rozhodnutie zruší, alebo ak
porušenie práva spočívalo v inom zásahu, než je rozhodnutie,
zakáže pokračovať v porušovaní práva a prikáže,
ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením.
Čl. 128
Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného
zákona, ak je vec sporná. Rozhodnutie ústavného súdu
o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje
spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Výklad
je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.
Čl. 129
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnosti proti rozhodnutiuo
overení alebo neoverení mandátuposlanca Národnej
rady Slovenskej republiky.
(2) Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti
volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej
rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov
územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
(3) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti výsledkur
eferenda a o sťažnostiach proti výsledkuľu dového
hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky.
(4) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie
o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany
alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi
a s inými zákonmi.
(5) Ústavný súd rozhoduje o obžalobe Národnej rady
Slovenskej republiky proti prezidentovi Slovenskej republiky
vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo
vlastizrady.
(6) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie
o vyhlásení výnimočného stavualebo núdzového stavu
a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia
boli vydané v súlade s ústavoualebo s ústavným zákonom.
(7) Rozhodnutia ústavného súdu podľa predchádzajúcich
odsekov sú záväzné pre všetky orgány verejnej
moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa
týkajú. Príslušný orgán verejnej moci je povinný bez
zbytočného odkladuzabezpečiť ich vykonanie. Podrobnosti
ustanoví zákon.
Čl. 130
(1) Ústavný súd začne konanie, ak podá návrh
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd,
e) generálny prokurátor,
f) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch
ustanovených v čl. 127 a 127a.
(2) Zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie
konania podľa čl. 129.
Čl. 131
(1) Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených
v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b),
čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až
6, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní
právnych názorov senátov, o úprave svojich
vnútorných pomerov a o návrhur ozpočtuústavného
súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnouväčšinouvšetkých
sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne,
návrh sa zamietne.
(2) O ostatných veciach rozhoduje ústavný súd
v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnouväčšinousvojich
členov.
Čl. 132
zrušený
Čl. 133
Proti rozhodnutiuústavného súdunemožno podať
opravný prostriedok.
Čl. 134
(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.
(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej
rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov
prezident Slovenskej republiky. Národná rada SlovenÚstava
Slovenskej republiky Strana 18
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
skej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov
na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky
vymenovať.
(3) Za sudcuústavného súdumôže byť vymenovaný
občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej
rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov,
má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej
15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá
osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu
ústavného súdu.
(4) Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta
Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť
neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a práv
občana, chrániť princípy právneho štátu, spravovať sa
ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom, a rozhodovať
podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle
a nestranne.“
(5) Zložením sľubu sa sudca ústavného súdu ujíma
svojej funkcie.
Čl. 135
Na čele ústavného súduje jeho predseda, ktorého zastupuje
podpredseda. Predsedu a podpredsedu vymenúva
zo sudcov ústavného súdu prezident Slovenskej
republiky.
Čl. 136
(1) Sudcovia ústavného súdu majú imunitu rovnako
ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Súhlas na trestné stíhanie sudcu ústavného
súdualebo na jeho vzatie do väzby dáva ústavný súd.
(3) Ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo
vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.
Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči
predsedovi Najvyššieho súduSlovenskej republiky,
podpredsedovi Najvyššieho súduSlovenskej republiky
a generálnemupr okurátorovi.
(4) Ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie
alebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu
ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho
prokurátora vylúčené.
Čl. 137
(1) Ak je vymenovaný sudca ústavného súdu členom
politickej strany alebo politického hnutia, je povinný
vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.
(2) Sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu
ako svoje povolanie. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný
s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým
pomerom, s pracovným pomerom,
s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou
činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom
orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť, ani s inouhospodárskoualebo zárobkovoučinnosťouokr
em správy vlastného majetkua vedeckej,
pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
(3) Dňom, keď sa sudca ujíma svojej funkcie, zaniká
jeho poslanecký mandát a členstvo vo vláde Slovenskej
republiky.
Čl. 138
(1) Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie
vzdať písomným oznámením predsedovi ústavného
súdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím
kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie
o vzdaní sa funkcie doručené.
(2) Prezident Slovenskej republiky sudcu ústavného
súduodvolá
a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudkuza
úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne
odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho
prípade o podmienečnom odložení výkonutr estu
odňatia slobody,
b) na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného
súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie
sudcu ústavného súdu,
c) ak ústavný súd oznámil, že sudca sa nezúčastňuje
na konaní ústavného súdudlhšie ako jeden rok alebo
d) ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej
republiky.
Čl. 139
Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie
sudcuústavného súdualebo ak je odvolaný, prezident
Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na nové
funkčné obdobie z dvoch osôb navrhnutých Národnou
radouSlovenskej republiky.
Čl. 140
Podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred níma o postavení jeho sudcov ustanoví
zákon.
Druhý oddiel
Súdy Slovenskej republiky
Čl. 141
(1) V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé
a nestranné súdy.
(2) Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene
od iných štátnych orgánov.
Čl. 141a
Súdna rada Slovenskej republiky
(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je
predseda Najvyššieho súduSlovenskej republiky. Jej
ďalšími členmi sú
a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia
Slovenskej republiky,
Ústava Slovenskej republiky Strana 19
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná
rada Slovenskej republiky,
c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident
Slovenskej republiky,
d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda
Slovenskej republiky.
(2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa
odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je
bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie
a najmenej 15 rokov odbornej praxe.
(3) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej
republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo
vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky
najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
(4) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky
patrí
a) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy
kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy
na odvolanie sudcov,
b) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy
na vymenovanie predseduNajvyššieho súdu
Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho
súduSlovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,
d) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov
na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú
republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,
e) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov
a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov,
f) vyjadrovať sa o návrhur ozpočtusúdov Slovenskej
republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu,
g) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.
(5) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky
je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých
jej členov.
(6) Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej
rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o organizácii
a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom
sudcovskej samosprávy ustanoví zákon.
Čl. 142
(1) Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych
veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,
opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon.
(2) Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví,
že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví,
kedy sa na rozhodovaní senátuzúčastňu jú aj prísediaci
sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže
rozhodnúť aj zamestnanec súdupover ený sudcom.
Proti rozhodnutiuzamestnanca súdupover eného sudcom
je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje
vždy sudca.
(3) Rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky
a vždy verejne.
Čl. 143
(1) Sústavusúdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky
a ostatné súdy.
(2) Podrobnejšiuúpravusústavy súdov, ich pôsobnosť,
organizáciua konanie pred nimiustanoví zákon.
(3) V rozsahuu stanovenom zákonom sa na riadení
a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy.
Čl. 144
(1) Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí
a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom,
medzinárodnouzmlu voupodľa čl. 7 ods. 2 a 5
a zákonom.
(2) Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný
právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie,
ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave,
ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa
čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh
na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny
názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre
súd záväzný.
Čl. 145
(1) Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej
republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky;
vymenúva ich bez časového obmedzenia.
(2) Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej
republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej
republiky, dosiahol vek 30 rokov a má vysokoškolské
právnické vzdelanie. Ďalšie predpoklady na vymenovanie
za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah
imunity sudcov ustanoví zákon.
(3) PredseduNajvyššieho súduSlovenskej republiky
a podpredseduNajvyššieho súduSlovenskej republiky
vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky
zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident
Slovenskej republiky na päť rokov. Tá istá osoba
môže byť vymenovaná za predseduNajvyššieho súdu
Slovenskej republiky alebo za podpredsedu Najvyššieho
súduSlovenskej republiky najviac v dvoch po sebe
nasledujúcich obdobiach. Pred uplynutím funkčného
obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať
predseduNajvyššieho súduSlovenskej republiky alebo
podpredseduNajvyššieho súduSlovenskej republiky
z dôvodov ustanovených v čl. 147.
(4) Sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky
tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem
spravovať ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať podľa
svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“
Ústava Slovenskej republiky Strana 20
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
(5) Zložením sľubu sa sudca ujíma svojej funkcie.
Čl. 145a
(1) Ak je vymenovaný sudca členom politickej strany
alebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva
v nich ešte pred zložením sľubu.
(2) Sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie. Výkon
funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne
verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom,
s pracovným pomerom, s obdobným pracovným
vzťahom, s podnikateľskoučinnosťou , s členstvom
v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby,
ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou
hospodárskoualebo zárobkovoučinnosťouokr em
správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej
alebo umeleckej činnosti a členstva v Súdnej
rade Slovenskej republiky.
Čl. 146
Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením
prezidentovi Slovenskej republiky. Jeho funkcia
v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho
mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa
funkcie doručené.
Čl. 147
(1) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej
rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe
právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný
trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za
trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom
odložení výkonutr estuodňatia slobody, na základe
rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý
je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak
zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej
republiky.
(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej
rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať,
a) ak muzdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej
počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské
povinnosti,
b) ak dosiahol vek 65 rokov.
Čl. 148
(1) Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom
alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(2) Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkcie
a podmienky na dočasné pozastavenie výkonufu nkcie
sudcu alebo na dočasné pridelenie sudcu ustanoví zákon.
(3) Spôsob ustanovenia prísediacich sudcov ustanoví
zákon.
ÔSMA HLAVA
PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
A VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV
Prvý oddiel
Prokuratúra Slovenskej republiky
Čl. 149
Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom
chránené záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a štátu.
Čl. 150
Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého
vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky
na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 151
Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach
a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry
ustanoví zákon.
Druhý oddiel
Verejný ochranca práv
Čl. 151a
(1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán, ktorý
sa v rozsahua spôsobom ustanoveným zákonom podieľa
na ochrane základných práv a slobôd fyzických
osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie,
rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom
alebo princípmi demokratického a právneho
štátu.
(2) Verejného ochrancupráv volí Národná rada Slovenskej
republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov,
ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej
rady Slovenskej republiky. Za verejného ochrancu
práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý
je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejný
ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani
politického hnutia.
(3) Funkcia verejného ochrancu práv zaniká dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol
verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný
čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol
v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonutr
estuodňatia slobody, alebo stratouvoliteľnosti.
(4) Národná rada Slovenskej republiky môže verejného
ochrancupráv odvolať, ak muzdravotný stav dlhodobo,
najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje
riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.
(5) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného
ochrancupráv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonujeho
funkcie, o spôsobe právnej ochrany
Ústava Slovenskej republiky Strana 21
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických
osôb ustanoví zákon.
DEVIATA HLAVA
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Čl. 152
(1) Ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné
právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike
v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. Meniť a zrušovať
ich môžu príslušné orgány Slovenskej republiky.
(2) Neplatnosť zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej
Federatívnej Republike vzniká deväťdesiatym dňom po
uverejnení rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ich neplatnosti spôsobom ustanoveným na
vyhlasovanie zákonov.
(3) O neplatnosti právnych predpisov rozhoduje
Ústavný súd Slovenskej republiky podľa návrhu osôb
uvedených v čl. 130.
(4) Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
musí byť v súlade s touto ústavou.
Čl. 153
Na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti
z medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská
Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu
ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom
medzi Slovenskour epublikoua Českour epublikou.
Čl. 154
(1) Slovenská národná rada zvolená podľa čl. 103
ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej
federácii v znení neskorších predpisov vykonáva svoju
pôsobnosť ako Národná rada Slovenskej republiky
podľa tejto ústavy. Volebné obdobie Národnej rady Slovenskej
republiky sa počíta odo dňa volieb do Slovenskej
národnej rady.
(2) Vláda Slovenskej republiky vymenovaná podľa
čl. 122 ods. 1 písm. a) ústavného zákona č. 143/1968
Zb. o česko-slovenskej federácii v znení neskorších
predpisov sa považuje za vládu vymenovanú podľa tejto
ústavy.
(3) Predseda Najvyššieho súduSlovenskej republiky
a generálny prokurátor Slovenskej republiky ustanovení
do funkcie podľa doterajších právnych predpisov
zostávajú vo funkciách až do ustanovenia do funkcií
podľa tejto ústavy.
(4) Sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovení
do funkcie podľa doterajších právnych predpisov sa
považujú za ustanovených do funkcie bez časového obmedzenia
podľa tejto ústavy.
Čl. 154a
Voľbupr ezidenta Slovenskej republiky podľa tohto
ústavného zákona vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej
republiky do 30 dní od nadobudnutia
účinnosti zákona vydaného podľa čl. 101 ods. 10.
Čl. 154b
(1) Sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím
účinnosti tohto ústavného zákona vymenuje po
uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej
republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky
za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň
vymenovania nedosiahol vek 30 rokov.
(2) Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bez
časového obmedzenia sa pokladajú za sudcov vymenovaných
podľa tohto ústavného zákona.
(3) Na sudcov ústavného súdu vymenovaných pred
nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona sa
ustanovenie čl. 134 ods. 2 prvej vety a odsek 3 druhej
vety nevzťahuje.
Čl. 154c
(1) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného
zákona, sú súčasťoujej právneho poriadkua majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah
ústavných práv a slobôd.
(2) Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto
ústavného zákona, sú súčasťoujej právneho
poriadku, ak tak ustanovuje zákon.
Čl. 155
Zrušujú sa:
1. ústavný zákon Slovenskej národnej rady
č. 50/1990 Zb. o názve, štátnom znaku, štátnej
vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej
republiky,
2. ústavný zákon Slovenskej národnej rady
č. 79/1990 Zb. o počte poslancov Slovenskej národnej
rady, o znení sľubu poslancov Slovenskej
národnej rady, členov vlády Slovenskej republiky
a poslancov národných výborov a o volebnom období
Slovenskej národnej rady,
3. ústavný zákon Slovenskej národnej rady
č. 7/1992 Zb. o Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Čl. 156
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. nadobudla
účinnosť 1. októbra 1992 okrem čl. 3 ods. 2,
čl. 23 ods. 4, ak ide o vyhostenie alebo vydanie občana
inémuštátu , čl. 53, čl. 84 ods. 3, ak ide o vypovedanie
vojny inémuštátu , čl. 86 písm. k) a l), čl. 102 písm. g),
ak ide o vymenúvanie profesorov vysokých škôl a rektorov
a o vymenúvanie a povyšovanie generálov, písmená
j) a k), čl. 152 ods. 1 druhá veta, ak sa týka ústavÚstava
Slovenskej republiky Strana 22
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
ných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré nadobudli
účinnosť súčasne s príslušnými zmenami ústavných
pomerov Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky v súlade s touto ústavou.*)
Ústava Slovenskej republiky Strana 23
*) Ústavný zákon č. 244/1998 Z.z. nadobudol účinnosť 5. augusta 1998.
Ústavný zákon č. 9/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 27. januára 1999.
Ústavný zákon č. 90/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júla 2001 okrem čl. 125a, čl. 127, čl. 127a, čl. 134 ods. 1 a 3 a čl. 151a, ktoré nadobudli
účinnosť 1. januára 2002.
Ústavný zákon č. 140/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 18. marca 2004.
Ústavný zákon č. 323/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júna 2004 okrem čl. I prvého bodu, ktorý nadobudol účinnosť 20. júla 2004.
www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář