Mačka Domáca 2.časť
15. 4. 2011
Výchova
Mačka naučená používať WC
Mačka je tvor svojrázny a samostatný. Pri výchove mačky sa nedá postupovať ako napríklad pri výchove psa. Napriek tomu je potrebné od prvého dňa mačke dať najavo, čo sa smie a čo nie a to najmä dôslednosťou. Na rozdiel od psa, mačka voľne nežije v svorke a nepozná pojem autority či vodcovstva, nikdy nebude rešpektovať príkazy len preto že ich vydal vodca. Mačky sú citlivé na ostré zvuky a tak keď vykonáva mačka neželanú činnosť, spravidla stačí zasyčať, podobne ako to robí dospelá mačka, keď sa snaží odplašiť nepriateľa. Ak táto metóda nepomôže, používa sa tiež spŕška vody z ostrekovača na mačku. Hrubé zaobchádzanie a bitka sa môžu nevyplatiť - mačka stratí dôveru a môže sa dokonca stať bojazlivou. Okrem toho môže dôjsť k vážnemu poraneniu až úhynu zvieraťa.
Kastrácia
Ovariohysterektómia
Ovariohysterektómia je kastrácia mačiek. Ide o chirurgické odstránenie vaječníkov,vajíčkovodov a maternice. Zákrok sa prevádza v narkóze a mačka sa po ňom zotavuje niekoľko dní. Kastrácia je nezvratný zákrok, po ktorom už mačka nikdy nebude mať mačiatka. Je vhodné zákrok previesť u nechovných mačiek. Odstránia sa ňou nepríjemné sprievodné príznaky mačacej ruje, mačka sa stane pokojnejšou, nemá problém s prijímaním potravy (počas ruje môže mačka neprijímať potravu a v prípade, že nie je oplodnená, ruja sa môže opakovať každé tri týždne, aj častejšie). U polovoľne a voľne chovaných mačiek je kastrácia jediný možný spôsob, ako zabrániť nekontrolovanému rozmnožovaniu mačacej populácie. Po kastrácii odpadá možnosť ochorenia pohlavného aparátu (zápal maternice) a výskumy ukazujú, že sa výrazne redukuje možnosť vzniku rakoviny mliečnej žľazy.
Existuje alternatívne riešenie ku kastrácii a tou je sterilizácia. Tá spočíva v podviazaní vaječníkov mačky, čím sa zabráni vajíčkam, aby sa dostali a uchytili v maternici. Sterilizácia však neodstráni sprievodné prejavy ruje.
Orchiektómia
Orchiektómia je kastrácia kocúrov. Ide o chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstránia semenníky,podsemenníky a časť semenovodov. Tento zákrok by sa mal previesť až vtedy, keď je kocúr celkom dospelý, teda najskôr vo veku 1 roka. Skoršia kastrácia môže viesť k tvorbe močových kameňov, keďže močová trubica nemala čas dostatočne sa vyvinúť a rozšíriť. Tiež môže dôjsť k zastaveniu vzniku sekundárnych znakov, ktoré vizuálne odlišujú mačku od kocúra (väčší vzrast, tzv. kocúria hlava). V prechodnom období, kedy kocúr začína značkovať svoje teritórium a nie je dostatočne starý na zákrok, sa dá použiť liek Androcur, ktorý utlmuje pohlavný pud a teda aj značkovanie teritória. Kastrácia odstraňuje nežiadúce prejavy samcov ako sú túlanie sa, vyhľadávanie mačiek v ruji, značkovanie teritória a tiež upravuje intenzívny zápach samčieho moču. Kastráti nestrácajú osobité kocúrie vlastnosti, sú však kľudnejší a radšej sa zdržujú doma, nemajú potrebu biť sa o teritórium, či mačku.
S ohľadom na relatívnu jednoduchosť zákroku u kocúrov sa nezvyknú vyskytovať komplikácie a kocúr je do 24 hodín v pôvodnej kondícii. Do dvoch mesiacov po zákroku je samec ešte schopný splodiť potomstvo, keďže pri kastrácii nedochádza k odstráneniu všetkých spermií z organizmu.
Existuje niekoľko povier týkajúcich sa kastrácie mačiek a kocúrov. Hovorí sa, že mačka zlenivie a stučnie a že prestane chytať myši. Obe povery sa nezakladajú na pravde. V prípade, že mačka začne priberať, stačí zmeniť spôsob kŕmenia, prípadne znížiť jeho dávky.
Šľachtenie mačiek
Vďaka šľachteniu (plemenitbe, chovu) vzniklo veľké množstvo rôznych druhov mačiek, ktoré sa od seba odlišujú nielen farbou srsti, jej kvalitou, ale aj stavbou tela, povahovými črtami, či veľkosťou a farbou očí. Šľachtením vznikajú aj dnes nové plemená.
Cielený chov mačiek si vyžaduje znalosti o danom plemene, t.
j. uznaného štandardu organizáciou FIFe (prípadne inými organizáciami, v ktorých je dané plemeno uznané), ale tiež znalosti z genetiky a v neposlednom rade je potrebné byť členom nejakého klubu/zväzu chovateľov (u nás sa nazývajú Základné organizácie chovateľov mačiek), ktorý tiež upravuje svojimi smernicami (tzv. chovateľský poriadok) pravidlá chovu mačiek s preukazom pôvodu.
Do chovu sú v dnešnej dobe pripúšťané iba jedince zodpovedajúce platnému štandardu. To, či jedinec štandardu zodpovedá, alebo nie, určí na výstave rozhodca. Každá základná organizácia vo svojom chovateľskom poriadku ukladá chovateľovi určité práva a povinnosti, špecifikuje zásady plemenitby daného plemena, ktoré chovateľ musí dodržiavať a tiež určuje podmienky, za ktorých je možné jedinca uchovniť (koľko akých výstav s akými známkami musí jedinec absolvovať, aký musí byť jeho zdravotný stav, vek a pod.). Na dodržiavanie platných predpisov dohliada poradca chovu (skúsený človek, ktorý vystavuje potrebné dokumenty, v prípade potreby vyberá vhodných jedincov na chov, pomáha chovateľom a dohliada na ich chovateľskú činnosť).
Čoraz častejšie sa hovorí o tzv. týraní chovom, kedy sa u zvierat prešľachťujú niektoré fyziologické znaky do takej miery, že im znemožňujú normálny život. Ide napríklad o perzské a exotické mačky, ktoré majú kvôli zdeformovanému nosu a tlame dýchacie problémy, často sa u nich vyskytujú kožné ochorenia a sú náchylné na nebezpečné ochorenie obličiek, tzv. PKD (Polycystic Kidney Disease = policystické ochorenie obličiek). Žiadna právna norma zatiaľ takúto formu týrania zvierat presne nedefinuje a je preto na základných chovateľských organizáciách, aby sa s týmto problémom vyrovnali.
Genetika mačiek
Biele mačiatko s rôznofarebnými očami
Chovatelia mačiek potrebujú mať pre svoju činnosť aspoň základnú znalosť zákonov dedičnosti. Tieto znalosti využije pri určovaní "výsledkov" svojho chovu, čiže vie predbežne určiť, aké jedince sa zo spojenia daných jedincov môžu vzniknúť. Chovateľov najviac zaujíma sfarbenie srsti mačiatok, genetika je však dôležitá aj kvôli predchádzaniu rôznym známym dedičným chorobám.
Sfarbenie srsti mačiek vzniká odrazom svetla od malých pigmentovaných čiastočiek, ktoré sa nachádzajú v chlpoch. Tieto pigmentové čiastočky sa nazývajú melaníny. Môžu mať rôznu veľkosť aj tvar, byť zoskupené, alebo voľne rozprestrené po celej dĺžke chlpu. U mačiek rozoznávame dva základné melaníny - phaoemelanín (zafarbuje srsť do červena) a eumelanín (zafarbuje srsť do čierna).
Šľachtením vzniklo veľké množstvo mutácií, pri ktorých menia melaníny nielen svoj tvar, ale aj umiestnenie, či tvorbu zhlukov. Čierna farba potom vyzerá ako čokoládová alebo škoricová. Pôsobením riediaceho génu (dilution, skratka dd) z čiernej vzniká modrá (napr. u kartúzskych mačiek), z čokoládovej lilavá, zo škoricovej plavá a z červenej krémová.V roku 1974 vedci objavili ďalší riediaci gén, génový modifikátor (dilution modifier, skratka Dm). Tento mení modrú, lilavú a plavú na karamelovú a krémovú na broskyňovú (aprikotovú).
Problematiku farieb komplikuje aj biela farba, ktorú riadi niekoľko génov. Srsť bielych mačiek neobsahuje žiadny pigment. U bielych mačiek predovšetkým s modrými očami sa vyskytuje hluchota a seriózni chovatelia nechávajú svoje zvieratá otestovať audiometrickým testom u veterinára.
Farba srsti sa viaže tiež na pohlavie (napríklad červená farba, alebo korytnačinové sfarbenie).
Choroby
Neinfekčné choroby
Neinfekčné choroby sú také choroby, ktoré vznikajú pôsobením vonkajšieho prostredia alebo stravy na organizmus, prípadne ich spôsobuje invázia mikroorganizmov. Medzi neinfekčné choroby zaraďujeme tiež vrodené vady a poruchy. Nie sú nákazlivé.
Medzi najčastejšie neinfekčné ochorenia mačiek patria:
- otrava
- zápcha
- krivica
- zápal zvukovodu
- zápal pečene
- močové kamene
- zápal obličiek
- zápal pľúc
- rôzne poruchy na srsti zvieraťa.
Z genetických chorôb mačiek sa častejšie vyskytujú nasledovné:
- achondroplázia - skrátenie končatín (jazvečíkovité nohy)
- ataxia - porucha koordinácie pohybu
- atrofia sietnice oka
- bezsrstosť (okrem bezsrstých plemien)
- ektrosyndaktília - zrastenie prstov, príp. ďalších kostí končatín
- hemofília - porucha zrážanlivosti krvi
- hluchota - vyskytuje sa často u bielych mačiek s modrými očami
- hydrocefália - vodnateľnosť hlavy
- kryptorchizmus - zadržanie jedného alebo obidvoch semenníkov v dutine brušnej
- pahýľovitý alebo chýbajúci chvost
- polydaktília a oligodaktília - nadpočetný alebo znížený počet prstov
- Polycystické ochorenie obličiek - PKD - ochorenie postihujúce najmä perzské mačky a príbuzné plemená
- porfýria - porucha látkovej výmeny
- trpasličí vzrast
- rozštep pysku a podnebia
- zálomok na chvoste
Infekčné choroby
Infekčné choroby spôsobujú mikroorganizmy alebo vírusy a do organizmu zvieraťa sa dostávajú prenosom z jedného zvieraťa na druhé. V niektorých prípadoch môže ísť o zoonózu, čiže ochorenie, ktoré sa prenáša na človeka.
Medzi najčastejšie infekčné ochorenia u mačiek patria:
- vírusová imunodeficiencia mačiek - FIV
- infekčná peritonitída mačiek - FIP
- komplex vírusovej leukémie mačiek - FeLV
- Panleukopénia
- Rhinotracheitída mačiek - FVR
- Calcivírus mačiek
- Chlamýdia
Parazitárne choroby
- Besnota - vnímavé sú všetky cicavce. K nákaze dochádza pohryznutím zvieraťom nakazeným besnotou a končí úhynom zvieraťa. Prevenciou je každoročná vakcinácia.
- Borelióza - vnímavé sú všetky cicavce. Prenášajú ju kliešte a komáre. Choroba sa prejavuje horúčkou, malátnosťou a obtiažnym pohybom, bolestivosťou kĺbov. Adekvátnou liečbou dôjde k uzdraveniu. Vakcína proti borelióze pre mačky zatiaľ neexistuje. Prevenciou je aplikácia repelentov pre mačky, ktoré zabránia prisatiu kliešťov.
- Campylobakterióza - vnímavé sú všetky cicavce a vtáky. Človek sa nakazí z infekčného trusu a u človeka sa prejavuje žalúdočnými a črevnými problémami. Prevenciou je hygiena. Mačky sa infikujú zriedkavo.
- Echinokokóza - definitívnym hostiteľom parazita sú mačka a pes. Pri nedostatočnej hygiene sa môže nakaziť aj človek (z trusu). U nás sa tento parazit takmer nevyskytuje a prevenciou je odčervenie mačky.
- Giardióza - vnímavé sú takmer všetky cicavce a veľa vtákov. K nákaze dochádza z infekčného trusu, u človeka sa prejavuje hnačkami. Prevenciou je hygiena. U mačiek sa prejavuje zriedkavo.
- Dermatofytóza - kožná pleseň - vnímavé sú všetky cicavce, k nákaze dochádza priamym kontaktom alebo pobytom v kontaminovanom prostredí. U človeka aj zvierat sa prejavuje kožnými zmenami. Prevenciou je hygiena.
- Larva migrans - človek nie je definitívnym hostiteľom mačacích škrkaviek, prenos je skôr zriedkavý požitím vajíčok škrkaviek zo zeme. Prejavuje sa podľa usídlenia a opuzdrenia migrujúcej larvy v ľudskom tele. Prevenciou je hygiena a odčervovanie mačiek.
- Salmonelóza - vnímavé sú všetky cicavce, vtáky a reptílie. K nákaze dochádza z infekčného trusu a u človeka sa prejavuje zažívacími problémami, prevenciou je hygiena.
- Svrab - mačací svrab nie je typický pre iné cicavce, u človeka však môže vyvolať lokálnu kožnú reakciu. K nákaze dochádza v nečistom prostredí, výnimočne priamym kontaktom s postihnutou mačkou. Prevenciou je hygiena a liečba postihnutej mačky.
- Toxoplazmóza - vnímavé sú prakticky všetky jedince. K prenosu dochádza požitím tepelne nespracovaného mäsa prípadne ju môžu prenášať mačky trusom. U človeka sa prejavuje malátnosťou, horúčkou, zápalom svalov, pľúc, uzlín a u tehotných žien spôsobuje potrat prípadne vrodené defekty. U mačiek sa nezvykne prejavovať. Prevenciou je hygiena.
- Tuberkulóza - mačka sa nakazí od chorého človeka a je potom indikátorom infekcie. V našich zemepisných šírkach ide o vzácne ochorenie.
- Zablšenie - vnímavé sú všetky cicavce. U človeka sa prejavuje svrbením pokožky, vyrážkou. Prevenciou je udržovanie čistoty a odblšovanie mačiek.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář