I. Stretnutie
Severus sa vrátil do svojho kabinetu. Iaste bude chvíľu trvať kím si zvikne na nové podmienky, mrazivý žalár alebo na nedostatok svetla. Dnes ho však jeho klimatické podmienky netrápili, bol vyčerpaný nielen s novej práce profesora, ale hlavne s porád a plánov Fénixovho rádu. Bol vynikajúcim špiónom, no aj tak mal pociť ako keby ho mal Pán zla odhaliť. Nepracoval nebezpečne on robil dobrovolnú prácu ešte aj s ohrozením života! Dumbledor však má moc. Moc ho nútiť stále viac a viac ho nútiť podliezať Voldemortovi pod krk. Ten starý blázon o ňom vie viac ako on sám! Má jeho osobné zápisky a dokonca sa znížil na to aby si prečítal jeho denník.
Pozrel do zrkadla. Ako vždy. čierne vene mastné vlasy, úplne podvíživené telo a bledá farba kože pokožky. Opäť na ňu začal myslieť. Nedokázal ako môže byť človek tak krásny, možno ani nebola človek, bola múdra, vtipná, milá a hlavne to bola dcéra jeho kamaráda. Keď ju zbadal prvýkrát v živote ľutoval, že je tak starý a svoj život radšej venoval Lily a nie jej. Bolo mu tak ľúto, že sa nikdy nedotkne jej zlatých hodvábnych vlasov, že nechití jej ruky do tých svojich a nepošepne jej tie krásne slová. Milujem ťa.
Povzdichol si, čo by mu asi Lucius urobil, najprv by ho naparcoval na drobné kúsky potom podupal a upálil. Nemohol sa jej zdôveriť. Bola študentka a on jej profesor elixírov síce mladý, no aj tak bol v práci! Pozrel na hodiny a odišiell dávať pozor na dnešných poškolákov. Nemohol za to aký bo laj keď väščinou si to až veľmi dobre uvedomoval. Na tejto škole učil už niekoľko rokov presne päť. Keď sem prišiel mala iba dvanácť, ale teraz bola v poslednom ročníku krásna, pôvabná a inteligentná. Aspoň o tomto nepovedal nikkomu a nik o tom nevie. Nikam to nepísal anikomu to nehovoril, dokonca sa na to väčšinou nemyslieť aj tak mal pocit, že to vie aspoň ona. Alebo si to len domýšlal aby tak mohol uspokojiť svoje myšlienky alespoň týmto spôsobom.
..............................................................................................................................................
Načo som sa vôbec rozdelujeme na fakulty? Je to priblblé a spôsobilo mi to iba problémi o veľkosti tankeru. Nikdy som nikomu neublížila, mylsím vážne a aj tak dśom pre mamu a oca tou najhoršou bytosťou na svete. Bystrohlav je predsalen o mnoho lepší ako chrabromil alebo aj bifľomor. Za to mohol môj brat. On bol vždy ten dokonalí, ten ktorý sa dostal do hrdého slizolinu a so svojím svojskím podliezackým a neuveriteťne aristokratickým výrazom brázdil chodby školi už päť rokov. Dobre, možno niesom najideálnejšou dcérou. Náš rod bol odjakživa rodonm hrdosti a moci. No, nízke chudé dievča s hlavou večne zvesenou k zemi rovnako ako plecia, oblečené výhradne v čiernom okrem školskej rovnošaty a tirkysovými očami sa nikdy neb´mohlo stať ideálom svojich rodičou, tak ako ja.
Mnohokrát, keď som bola malá, teda menšia, rodičia ma učili aké to je byť naozaj dcéra pýchy a opvrživosti,no až do mojich dvanástich. Nebola som vtedy vôbec taká ako dnes. Áno, fakultu som mala stále tú istú avšak keď som zažila svoju prvú lásku prevrátila sa minca. Odvtedy rodočia nehľadali chybu v trieďacom klobúku, ktorý mi ani nedal možnosť ho rozpárať a hneď skrýkol "bystrohlav" mysleli si, že ho možno Dumbledór začaroval. Postupne však vyšlo napovrch aj moje kamarádstvo s Jackobom Harleym, chalpcom s mukovským pôvodom a pohár pretiekol viac ako kedykoľvek predtým. Pametám že mama a otec mi poslali také hlasité vrešťadlo, že som mala ešte týždeň potom zaľahnuté uši a moja láska sa vyparila. Jackob už bol iba kamarád.Musel byť len to, ktorá čarodejnica s čistou krvou z rodu Malfoyovcov mohla byť zaľúbená do mukla?
Rok ubehol ako voda. S hádkami vyčítavými listami a ukončilo to voľno. Počas prázdnin som sa začala vzdelávať, každý deň vo svojej novej izbe. Malej zapratanej vecami s jej ružových rokov, s ejdným malým okienkom a malou miskou vody pre mačku. Predchádzajúcu honosne veľkú izbu s obrouskou postelou čalúnenými kreslami a krbom z lešteného mramorum dostal Draco. ďalšia diera na plachte môjho života. Mal všetko čo som chcela od rodiny ja a čo som dovtedy mala. Lásku mami a otca, zviera aké si ln povedal, v nohách tých pár kilometrov slávnych miesta, ako sú Benátky alebo Helsinky. A svoje miesto v rodine. Ja som bola vždy iba taká neslávna baktéria.
Za tie roky som sa učila nezavadzať našim a tiež som prestala na "brata" žiarliť. kedy? Stalo sa to prvý deň tretieho ročníka na Rokforte. Draco skolnčil v mojej vysnívanej fakulte: slizoline. J a soobne som tam nikdy skončiť nechcela, ale určite by to moje vzťahy s rodičn´mi zlepšilo. Ležala som na tmavomodrej pposteli s baldachýmom a hviezdami. Hlavu s plavými vlasmi zaborenú hlboko do vankúša. Vtedy bola ešte oslava v plnom prúde, ale ja som sa rozhodla využiť jednu zo skratiek a nenáúadne som sa vytratila. Chcela som byť sama. Vyplakať sa nad tým blbým osudom. Dvere do našej izby spolu s ďalšími dievčatami sa otvorili a vošiel. Sadol si ku mne a povedal "Nemala by si tu byť. Oslava neskončila a len des majú na stoloch v tvare tropickej palmi". Nebolo pôochýb o koho ide. Snape.
"Nestojím o ne. Niesom vôbec dobrou dcérou pán profesor. To ma trápi."Viac ma však trápilo, žýe mu nemôžem povedať všetko, že nemám kamarátov, pretože ma považujú za takisto rozmaznanú dcéru Narcissi a Luciusa.
"Nepýtal som sa čo ťa trápy." Vtedy som stuhla, bola som snáď drzá? "Vidím prečo si smutná, ale vedz, že aj ten najhorší problém môže vyriešiť dobrá nálada". Rozplakala som sa ešte viec. Nikto mi náladu neurobí. Som sama ako kôl v plote. Pocítila som na pokožde dotyk studenej pokožky. Nestuhla som ud hrôzy, ale od prekvapenia nad profesorovým konaním. N už a tak sa to stalo. Čo bolo ďalej? Bozk, milovanie? Robíte si srandu? Len ma ďalej utešoval a keď počul ,prichádzať stádo bystrohlavských študentov vyparil sa preč, ale nálada mi ostala. Ten krásny hrejivý pocit Spomínam na ten večer so šťastín a vždy rozmýšlam o tom čo všetko o ňom v ten večer vyšlo najavo. Bol v skutočnosti citlivý a chápavý, povedal mi aj svoje zážitky z detstva. Vraj mal akúsi priateľku Lily, ktorá ho opustila, ale on si za to mohol sám. Poradil mi nech sa neskovávam a nežijem sama vo svojom svete hoci to by som najradšej robila. Vniesol do môjho života niečo medzi neuveriteľnou samoľúbosťou a pokorou, niečo v rozmedzí od predvádzania sa až k tichému krčeniu sa vkúte. Neviem čo by som bez neho robila. Asi by som sa pred každým uzavrela do obrnenej bubliny, no on ma donútil žiť svôj život taký aký bol a nesúdiť ho len podľa toho najhoršieho. A naučil ma aj milovať.
Odvtedy som doň bezhranične a hlúpo zaľúbena, akokeby sme sa niekedy mohli dať dokopy. Nikdy som sa stým nikomu nezdôverila a ani sa nezdôverím, keď som to v sebe udržala päť rokov vydržím aj celý život a ak mám žiť vo výsmchu čistých a v opovrhovaní rodočov a v tieni môjho brata, tak radšej budem žiť v prelude so Severusom Snapeom.
Náhledy fotografií ze složky love