I found only one way 6
„ Dobre, počúvam ťa.“ Povedala som chladne. V srdci sa mi miešali pocity skočiť mu do náručia a povedať mu od srdca čo si o ňom myšlím. Zhlboka sa nadýchol a zjavne rozmýšľal ako začať, keď ma už dostal von z auta.
„ Nerozumiem ti. Čo to vlastne malo znamenať? V jednu chvíľu ma nechceš už nikdy vidieť a v druhú splašene bežíš von z môjho domu po tom čo si..vlastne ani neviem prečo.“ Sklonil hlavu ale vzápätí sa na mňa zase zahľadel.
„ Nemusíš mi nič vysvetľovať Damon. Je to tvoja vec čo si robíš vo svojom dome..“ na chvíľu som sa odmlčala. „ ..A s kým.“ Vyhýbala som sa spaľujúcemu pohľadu jeho modrých očí. Vedela som, že akonáhle sa do nich zadívam, budem stratená.
„ To máš pravdu. To teda naozaj je. Ale to ešte neznamená že mi je to jedno.“ Pristúpil ku mne a začal mnou triasť.
„ Dofrasa Elena, pozri sa na mňa!“ na tvári sa mu mykali všetky svaly.
„ Nemáš ani len šajnu..“
„ To ani ty!“ prerušila som ho.
„ Tak mi to konečne povedz! Vyšla si von aby sme sa porozprávali, tak prečo si teraz ticho?“ vyčítavo nadvihol obočie a potom o krok ustúpil.
„ Ty si sa chcel rozprávať, ale tiež som ešte nepočula žiadne vysvetlenie.“ Vyletelo zo mňa.
„ A prečo by som ti ja vlastne mal niečo vysvetľovať?“ založil si ruky a ležérne sa postavil.Na perách sa mu pohrával úsmev.
„ Keby si nechcel, asi by si za mnou nebežal a nenechal to chutné mäsko v tejto chvíli rozmýšľať čo sa stalo.“ Zahryzla som si do pery a zaťala päste.
„ Žeby niekto žiarlil?“ spýtal sa napoly so žartom na poly vážne.
„ Načo som vôbec vyliezla z toho auta.“ Otočila som a chystala sa vrátiť dnu. Keď som chytila kľučku na dverách zrazu ma niečo pritislo o zozadu o auto.
„ Odpovedz na moju otázku.“ Šepkal mi Damon do ucha. Dýchal rýchlo a ja som cítila splašený tlkot jeho srdca. Alebo to bol tlkot toho môjho?
„ Čo sa tým zmení?“ zatvorila som oči a dúfala, že keď stojí za mnou neuvidí môj bolestný výraz.
„ Možno všetko.“ Šepkal ďalej.
„ Pre niečo si musela prísť. Čo to bolo?“ pomaly si ma otočil tvárou k sebe. Boli sme pri sebe nebezpečne blízko.
„ Už na tom..“
„ Ale áno záleží! Je čas vyložiť karty na stôl. Si dosť múdra na to, aby si vedela, že ja to práve robím.“ Pár krát zažmurkal. Nevedela som čo mám robiť. Počúvať srdce..to mi presa všetci dookola omieľajú.
„ Lenže ja som videla niečo iné.“ Predsa ma premohla zlosť. Ale nehnevala som sa ani tak na Damona, ako na tie dievčatá, čo s ním trávili čas.
„ Lebo si si to ešte nenechala vysvetliť.“ Oprel svoje čelo o moje. Telom mi prebehla vlna túžby.
„ Čo keby som ti povedala, že som ťa potrebovala vidieť a išla som sa doma zblázniť po tom čo som ti povedala predtým ako si odišiel.“ Snažila som sa naznačiť dôvod mojej návštevy.
„ Povedal by som, že keby som to vedel čakalo by ťa úplne iné privítanie.“ Posmešne sa zaškeril.
„ Ale nečakalo..“ tak veľmi som chcela vrátiť čas, aby som to nevidela. Aby ma neprenasledovala predstava ako Damon objíma a bozkáva inú ženu. Pozrela som sa nabok, aby Damon nevidel že ma to bolí.
„ A zamyslela si sa nad tým čo ma k takémuto správaniu asi môže viesť? Nie je to jedna žena s ktorou by som trávil čas. Je to plno dievčat, ktoré mi pomáhajú nemyslieť na tú..na ktorej mi záleží. Navyše po tom, čo mi povedala že bude najlepšie keď sa už neuvidíme...“ odmlčal sa a čakal čo poviem. Vyrazil mi dych. Nikdy som sa na to takto nepozerala. Vždy som si myslela že to robí z roztopašnosti a nie preto že...
„ Čo tým chceš povedať?“ chcela som to počuť z jeho úst, nie len z domýšľavosti vo svojej hlave.
„ Že kvôli tebe som schopný urobiť hocijakú hlúposť.“ Preglgol a jeho pohľad ma pohladil po tvári. Neodkázala som zabrániť úsmevu.
„ Takže ty..“
„ Áno“ v okamihu mi si jeho pery našli cestu k mojim. Bezvládne som spustila ruky. Bála som sa čo i len pohnúť, no moja nečinnosť netrvala dlho. Vryla som prsty do jeho košele a vášnivo mu bozk opätovala. Bála som sa, že sa prestanem ovládať. Vdychovala som jeho vôňu a naše srdcia začali biť v jednom tempe. Na chvíľu sa odtiahol. Pozrel si moju tvár a celý rozžiarený dodal. „Si prekrásna.“ Vtisla som mu motýli bozk. Nečakal dlho a opäť sa naše pery stretli v dlhom bozku. Krúžila som mu rukami po hrudi a nemohla som uveriť intenzite vlastných citov. Už doma som zistila, že sú úplne odlišné ako som si myslela a že som sama seba dlhú dobu klamala, ale že až takto?
„ Si to najlepšie čo ma v živote stretlo.“ Hral sa s pramienkom mojich vlasov. Objala som ho a hlavu som si pritisla na jeho hruď. Bolo to také krásne, neskutočné ! Vedela som však, že toto nie je všetko...Čakala nás ďalšia skúška. Pozrela som sa na Damona a on hneď vedel že to čo mu poviem nebude to čo chce počuť.
„ Stále je tu ešte Stefan.“ Čakala som na jeho reakciu. Pozrel sa do tmy a pokýval hlavou. „ Viem.“
„ Nemôžem ho len tak ľahko odpísať zo svojho života. Nie po tom všetkom...Stále mi na ňom veľmi záleží. Nič to nemení na našom vzťahu, ale cítim sa akoby som ho podvádzala.“ Mlčal.
„ Možno to chce ešte trochu času. Nedokážem mu takto ublížiť.“ Stále sa díval do prázdna a z jeho tváre sa nedalo nič vyčítať.
„ Daj mi chvíľu nech to s ním vyriešim.“ Prosila som ho pohľadom nech niečo povie.
„ Akú chvíľu keď ani nevieš kde je.“ Ani sa na mňa nepozrel.
„ To sa nejako vyrieši.“ Uisťovala som ho.
„ Tak mi potom, keď budeš naozaj voľná, daj vedieť.“ Otočil sa a zamieril k domu. Po prvotnom šoku som sa spamätala.
„ Damon!“ zakričala som na neho.
„ O čo ti ide? Je to môj brat! Myslíš si že ja mu ublížiť chcem? Ako sa mám asi tak cítiť, keď mám o teba bojovať s ním? Ja si ťa nezaslúžim!“ mykalo mu celým telom.
„ Ako niečo také môžeš povedať?“ počula som ako sa môj hlas mení v hysterický krik.
„ Nemalo sa to skončiť takto.“ a už ho nebolo. Vedela som, že išiel späť do domu a nechcela som ani pomyslieť na to, čo všetko sa tam teraz môže odohrávať. Stála som tam ako obarená a nevedela čo robiť. Usúdila som, že aj zajtra je deň a môžem to dať do poriadku aj potom. Nasadla som do auta a išla domov. Keď som dorazila ani som sa neunúvala prezliekať do pyžama. Ledva som s vytiahla hore schodmi. Zatvorila som oči a už som spala.
Zobudil ma akýsi štebot. Pretrela som si oči a pomaly zaostrievala. Chcela som sa prehodiť na druhý bok a spať ďalej, ale v tom ma premohol čudný pocit. Rýchlo som sa posadila a poobzerala okolo seba. Nemala som ani tušenie kde to som. Jedno mi však bolo jasné. Moja izba to rozhodne nebola...
Within Teptation - All I Need
Komentáře
Přehled komentářů
Krása naaáádherne píšeš
:-* :-) :-D
(Kikusqa, 30. 6. 2011 18:13)wow...za jeden den som prečitala všetky kapitoly a uplne ma to dostalo..pišeš skvelo a ten dej sa mi strašne pači tešim sa na dalšiu kapču :)
:)
(Angie, 28. 6. 2011 18:23)
Krásne...jeej...idem si to prečítať ešte raz...:)
A All I need je moja najobľúbenejšia pieseň :)
(Emma, 28. 6. 2011 18:11)
Únos? Elenu uniesli? Damon? Stefan? Kto? Je to vôbedz únos ? ;D Oh , toľko otázok...
Nevedela som sa dočkať ďalšej kapitoly a ty si predbehla moje očakávania , musím priznať , že píšeš čím ďalej , tým lepšie. ;) Proste je krásne , čo dodať?
Len dúfam , že nás nenecháš dlho čakať a napíšeš čím skôr ďalšiu kapitolu - nedá sa pomaly bez toho žiť. ;)
+ Mmch , vyberáš skvelú hudbu z TVD soundtrack-u. ;)
E.
:-*
(visa2, 28. 6. 2011 17:45)zistila som, že pri tvojej poviedke nečakám len na to, čo sa bude diať ďalej, ale aj na to, akú skvelú pieseň tu priložíš...dnes si ma ňou veľmi potešila :-) a tiež aj dejom...opäť si ma ním poriadne navnadila na pokračovanie :-)
wow
(veronika, 14. 4. 2014 22:11)