Všetko o psoch

 Zložitý stroj potrebuje skúseného mechanika. Nesprávajte sa k psovi ako diletant. Tento príspevok vysvetľuje niektoré všeobecné symptómy chorôb a ako sa s nimi vyrovnávať. Radí vám, ako poskytnúť psovi jednoduchú a účinnú prvú pomoc. Okrem veľmi miernych a krátkodobých zdravotných ťažkostí v každom prípade vyhľadajte pomoc zverolekára.

 Bežné choroby

 Väčšina bežných chorôb sa lieči ľahko, ak sa včas diagnostikujú. Preto si u psa všímajte nezvyčajné správanie alebo prejavy neduživosti, a ak pretrvávajú, vyhľadajte zverolekára.

 Papuľa

 O problémoch s papuľou svedčia symptómy, ako je slinenie, ohmatávanie papule labou, nadmerné žuvacie pohyby, opatrné prežúvanie a zapáchajúci dych.

 Ťažkostiam zabránite pravidelnou prehliadkou papule. Raz - dva razy do týždňa mäkkou zubnou kefkou alebo vatou namočenou do slanej vody (alebo špeciálnej zubnej pasty pre psy) vyčistite psovi zuby, čím zabránite tvorbe nepríjemného zubného kameňa. Zubný kameň sa ako žltohnedá cementová hmota usadzuje na zuboch, poškodzuje okraje ďasien a vytvára pôdu pre baktérie, ktoré infikujú zubné ložiská a nakoniec pripravujú psa o zuby. Zubný kameň vyvoláva zápal ďasien a často práve od neho dych zapácha. Pri odstraňovaní zubného kameňa pomáhajú aj kožené atrapy, ktoré pes žuje.

 Ak sa u vášho psa prejavia niektoré spomínané symptómy, otvorte mu papuľu a zistite, či sa mu medzi zuby nezabodlo cudzie teliesko. Rúčkou kávovej lyžičky alebo iným tupým nástrojom pri troche trpezlivosti mu teliesko vyberiete.

 Jasnočervené okraje ďasien v miestach, kde sa stýkajú so zubami, naznačujú zápal ďasnovej sliznice. Poklepte prstom alebo ceruzkou po každom zube. Ak sú zuby uvoľnené alebo krehké, umyte papuľu teplou slanou vodou a podajte psovi tabletku acylpyrínu. Bez profesionálnej pomoci nemôžete viac pomôcť.

 Zubné zákroky u psov ľahko zvládne zverolekár. Podá utišujúci prostriedok alebo krátkoúčinné anestetikum a špeciálnym škrabákom alebo špeciálnym ultrazvukovým brúsiacim prístrojom odstráni zo zubov kameň. Pokazené zuby treba vytrhnúť, ak nemá dôjsť ku koreňovému abscesu alebo ložiskovej infekcii, ktorá môže vyvolať také choroby, ako je otrava krvi, infekcia čelových dutín alebo ochorenie obličiek. Málokedy je potrebné plombovanie.

 Spomínané symptómy sú aj dôsledkom vredov a nádorov v papuli a zápalu krčných mandlí. Vyžadujú si, aby ich diagnostikoval a potom liečil zverolekár.

 Tvorbe zubného kazu zabránite tým, že psovi týždenne čistíte zuby mäkkou zubnou kefkou, vatou namočenou v slanej vode alebgo špeciálnou zubnou pastou pre psy.

 Oči

 Ochorenie naznačujú boľavé, vodnaté a "hnisavé" oči (s lepkavým výtokom) alebo belasý či biely očný "zákal".

 Ak ide iba o jedno nezdravé oko a jediným symptómom je vodnatý alebo lepkavý výtok, umývajte oko každých niekoľko hodín teplou bórovou vodou. Pod spodnú mihalnicu možno aplikovať štipku antiseptickej očnej masti. Z bezpečnostných dôvodov držte tubu rovnobežne a povrchom oka.

 Zakalené oči najmä u mladých psov môžu svedčiť o závažnom vírusovom ochorení - o psinke. Príčinou sústavného vylučovania sĺz z jedného alebo z oboch očí môže byť vpadnutie okraja mihalnice (entropium) alebo upchaté slzovody. Belasý alebo biely zákal na jednom alebo oboch očiach býva prejavom zápalu očnej rohovky (keratitída). Nie je to sivý zákal, ale vyžaduje si okamžitú zverolekársku starostlivosť. Belasý alebo biely zákal hlbšie v oku naznačuje zákal očnej šošovky (katarakta). Vyskytuje sa zvyčajne u starších zvierat.

 Ak niektorý symptóm v oku alebo v okolí oka pretrváva dlhšie ako deň, vyhľadajte so psom zverolekára. Očné zápaly sa liečia rozlične. Na odstránenie zápalu sa používajú lieky, pri miestnom umŕtvení sa vykonávajú chirurgické zákroky. Veľa ťažkostí sa odstraňuje chirurgicky: napríklad vpadnutie okraja alebo deformácia mihalnice, cudzie teliesko na očnej guli, ba aj sivý zákal.

 Starostlivosť o oči

1.  Ak je oko boľavé alebo mokvá, umývajte ho každé dve - tri hodiny teplou bórovou vodou alebo teplou vodou vyžmýkanou z gázy.
2. Pri podávaní očných kvapiek pridržte psa rukou a vždy sa k nemu približujte zozadu a zhora. Kvapkadlo priložte rovnobežne s povrchom oka.

 Nos

 Bežným symptómom nezdravého nosa je popukaný, boľavý konček nosa, mokvajúce, hnisavé nozdry a prejavy podobné obyčajnej ľudskej nádche. Pes s "nádchou", najmä ak mu hnisajú obe oči a nos, môže mať aj psinku.

 Zabráňte, aby sa nozdry zliepali a zapchávali. Dôkladne ich vykúpte v teplej vode a nosnú sliznicu potrite štipkou vazelíny. Ak sa vyskytuje "normálna nádcha", hneď požiadajte o radu zverolekára.

 Uši

 Symptómom ušných chorôb je potriasanie hlavou, škriabanie sa v uchu, nepríjemne zapáchajúci výtok z ucha, nakláňanie hlavy nabok, opuchnutie ušného laloka a prejavy bolesti alebo nepríjemného pocitu, ak sa psovi dotknete ucha.

 Pri týchto symptómoch účinnou prvou pomocou je naliať do ucha značné množstvo teplého (nie horúceho) parafinového oleja. Nepoužívajte tzv. vredové zásypy: môžu sa v uchu nahromadiť ako cudzie telieska a zvyšujú podráždenie.

 Ak sa u psa rozvíja ušná choroba, hneď navštívte zverolekára. Chronické ušné choroby sa ťažko liečia a vyžadujú si včasné ošetrenie.

 Ak je pes náchylný na ušné choroby, raz do týždňa mu vyčistite uši. Vatové tampóniky navlhčite v teplom olivovom oleji, skrúcaním čistite časť ucha, pokiaľ dovidíte, a odstáňte nadbytočný hnedý ušný maz. Ak pes patrí k plemenu, ktorému z ušného záhybu vyrastá srsť (napríklad pudel alebo kerrský modrý teriér), vytrhajte chlpy prstami. Neodstrihávajte ich. (Ak ste si nie istý, požiadajte zverolekára, aby vám to ukázal, kým sa o to pokúsite.)

 Ucho dráždia aj telieska, ktoré sa dostanú do ušného kanálika. Napríklad trávové semeno si pri odstraňovaní vyžaduje profesionálnu pomoc. V ušiach psa žijú malé, sotva viditeľné biele prašivinové roztoče, ktoré svrbia a umožňujú baktériam vyvolať sekundárnu infekciu. V nedostatočne prevetrávaných ušiach takých plemien, ako sú španiely, sa v pote a špine ideálne rozmnožujú mikróby. Zverolekár rozhodne, či zápal spôsobujú roztoče, baktérie, huby alebo niečo iné, a podľa toho naordinuje liečbu. Ak sa chronicky zapálené uši stanú napriestupné, často sa siaha k plastickej chirurgii.

 Nakláňanie hlavy svedčí buď o podráždení na jednom boku, alebo o zápale stredného ucha. Zápal stredného ucha nie je nevyhnutne dôsledkom vonkajšej infekcie, ale vzniká aj z podráždenia Eustachovej trubice, ktorá spája stredné ucho s hrdlom. Vždy si vyžaduje zverolekársku starostlivosť, ktorá pozostáva z užívania antibiotík, protizápalových liekov a v zriedkavých prípadoch z hlbokého drenážneho operatívneho zákroku.

 Opuchnutie ušného laloku vôbec nie je také dramatické. Je to v skutočnosti veľký krvavý pľuzgier, ktorý vznikol prasknutím cievy v ušnom laloku. Vzniká obyčajne po uhryznutí iným psom alebo ak si pes prisilne škriabe svrbiace ucho.

 Starostlivosť o uši

1.  Ak chcete psa uchrániť pred ušnými chorobami, pravidelne mu odstraňujte nadbytočný maz. Používajte vatu alebo tampóny namočené do teplého olivového oleja. Čistite iba tú časť ucha, do ktorej dovidíte.
2. Ak prepukne ušná choroba, vyhľadajte zverolekára. Dočasným utišujúcim prostriedkom je teplý parafínový olej, ktorý nalejte do ucha. Vhodnejšie je používať kvapkadlo alebo injekčnú striekačku ako lyžičku.
3. Spustite ušný lalok a jemne ho masírujte, bay hojivý olej prenikol do hlbších ušných záhybov. Znova prezrite ucho a vatou alebo tampónom odstráňte všetok maz, ktorý sa vyplavil na povrch.

 Hrudník

 Ťažkosti v hrudníku sa prejavujú kašľom, sipotom a sťaženým dýchaním. Psy trpievajú na zápal priedušiek, pohrudnice a pľúc, na srdcové choroby a iné neduhy. Kašeľ a kýchanie, prejavy "prechladnutia" spolu s hnisavými očami, hnačkou a apatiou možno označiť za symptómy psinky. Psy sa z týchto symptómov niekedy zotavia, ale prognóza je vážna, ak sa k nim pridružia záchvaty, nekontrolovateľná triaška (chorea) alebo obrna. To už je dôkaz, že choroba zasiahla nervový systém. Tieto príznaky sa prejavujú až niekoľko týždňov po tom, ako vírus prvý raz napadol telo, a v niektorých prípadoch sú jediným viditeľným prejavom ochorenia.

 Preto psa pri prvej príležitosti dajte zaočkovať proti psinke a iným vážnym infekčným chorobám a dbajte, aby každý rok dostal preočkovaciu dávku.

 Pri prvých náznakoch choroby vyhľadajte zverolekára. Udržujte zviera v teple, podávajte mu dosť tekutín a poskytujte mu ľahko stráviteľné a výživné krmivo. Ak zviera nevládze žrať, lažičkou ho kŕmte tekutou potravou, napríklad mäsovým vývarom alebo roztokom glukózy.

 Zverolekár psinku alebo inú infekčnú chorobu buď potvrdí, alebo vylúči. Psinka sa lieči ťažko, keďže ju vyvoláva vírus. Druhotnú bakteriálnu infekciu účinne potláčajú antibiotiká a iné lieky. Sérum proti psinke, hoci je dnes už široko prístupné, málokedy osoží ako liek. Jeho prednosťou je preventívna ochrana zvieraťa, ktoré sa dostalo do styku s chorobou alebo do nebezpečenstva infekcie.

 Iné druhy vnútorných chorôb zistí zverolekár stetoskopom, röntgenom, laboratórnymi skúškami a elektrokardiografom. Srdcové ochorenia sú bežné u starších psov; často ich upravujú lieky.

 Očkovanie šteniat proti psinke je bezpečné a účinné a iba zriedkakedy má vedľajšie účinky. Prvú dávku aplikujeme vo veku 6 - 9 týždňov, druhú o 2 - 4 týždne neskôr. Na zabezpečenie vysokej imunity preočkovávame každý rok.

 Podávanie liekov

 Na podávanie piluliek psovi jestvuje niekoľko techník:

• nadvihnite hornú čeľusť a miernym tlakom otvorte papuľu, podržte pysky na zuboch, aby nemohol pes hrýzť; pilulku vložte čo najhlbšie na jazyk, potom papuľu zatvorte a masírujte hrdlo, čím psa povzbudíte, aby pilulku prehltol,
• namočte pilulku do medu, masla alebo inej lepkavej chutnej látky,
• mäso narežte a vložte doň piluku,
• pilulku rozdrvte v ochutenom mlieku a psovi ju podajte ako tekutý liek.

Poznámka: Niektoré pilulky sa užívajú vcelku; poraďte sa so zverolekárom.

1.  Ak chcete podať tekutý liek, zdvihnite psovi bradu a na jednej strane papule oddeľte jemne od seba pysky.
2. Medzi pysky nalejte liek. Ľahšie ako lyžičkou sa vám to podarí kvapkadlom, injekčnou striekačkou alebo z fľašky.

 Žalúdok a črevá

 Najbežnejšími príznakmi žalúdočných a črevných ochorení sú vracanie, hnačka, zápcha a krv v stolici. Vyvoláva ich viacero príčin. Ak niektorý príznak aj napriek vhodnej prvej pomoci pretrváva dlhšie ako dvanásť hodín, vyžaduje si pozornosť zverolekára.

 Vracanie vzniká z miernej infekcie v žalúdku (gastritída) alebo jednoducho z otravy potravou. Ak je prudké, sústavné alebo ak ho sprevádzajú iné vážne príznaky, ide zrejme o také nebezpečné ochorenia, ako sú psinka, infekčný zápal pečene, leptospiróza, črevné parazity alebo nepriechodnosť čriev.

 Hnačka niekedy býva dôsledkom mierne pokazeného žalúdka. Môže však byť aj vážnym a prudkým ochorením, ak sú prítomné baktérie alebo vírusy, prípadne pri otrave a niektorých alergiách.

 Zápcha prichádza s vekom; zapríčiňuje ju chybná potrava, v ktorej je nadbytok rozhryzených kostí (usadzujú sa v črevách ako cement), alebo nepriechodnosť čriev.

 Krv v stolici sa vyskytuje z viacerých banálnych i vážnejších príčin: stenu konečníka mohol poškodiť kostný úlomok, ale môže ísť aj o nebezpečnú leptospiróznu nákazu.

 Pri žalúdočných ťažkostiach môžete iba zmierňovať ich príznaky. Pri vracaní dvadsaťštyri hodín nepodávajte potravu ani tekutiny a ďalších dvadsaťštyri hodín ponúknite psovi iba vodu. Na zastavenie hnačky sa každé tri hodiny podáva 10 - 40 ml (2 - 9 kávových lyžičiek) kaolínovej zmesi. Pri liečbe hnačky je dôležité nahrádzať telu stratené tekutiny. Nedávajte psovi pevné krmivo, mlieko ani mastnú potravu. Ponúknite mu malé a časté dávky tekutín - najlepšie roztok glukózy alebo slabí vývar z mäsových kociek. Na oblizovanie poslúži kocka ľadu. Zviera udržiavajte v teple a nepúšťajte ho z domu.

 Zvieratám so zápchou podajte 10 - 40 ml (2 - 8 kávových lyžičiek) detského oleja. Ak je zviera inak v poriadku, alebo ak sa domnievate, že ho zapcháva kosť, vstrieknite mu dávku klystírového roztoku.

 Brušné ochorenia si zvyčajne vyžadujú veterinárnu starostlivosť. Ak príznaky pretrvávajú, hneď na budúci deň vyhľadajte zverolekára. Choroby, ako parvoviróza, infekčný zápal pečene a leptospiróza, sa intenzívne liečia antibiotikami, infúziami, vitamínmi a minerálnymi látkami. priebeh choroby sa musí starostlivo monitorovať skúškami krvi a moču.

 Na odstraňovanie nepriechodnosti čriev, cudzích teliesok v tráviacom trakte a iných zážívacích ťažkostí sa v súčasnosti vyvinuli chirurgické techniky. Zverolekár a jeho tím používajú moderné anestetiká a operujú v sálach, ktoré sú zväčša vybavené technickými prístrojmi normálnej nemocnice.

 "Nafúknutie" - Rozšírenie alebo skrútenie žalúdka

 Tento vážny stav zapríčiňuje náhle nahromadenie plynov alebo tekutín v žalúdku. Žalúdok sa roztihane, ba aj skrúti, pričom sa upchajú vstupné i výstupné priechody, prívaod krvi do žalúdka a do sleziny. Ihneď treba vyhľadať zverolekára a psa previezť na chirurgický zásah. Nafúknutie sa vyskytuje najmä u väčších plemien starších ako dva roky v prípade, že sa psy nažerú suchého krmiva a hneď potom cvičia. Nafúknutiu predchádzate tým, že psa kŕmite malými dávkami a často. Podávate mu iba krmivo z konzervy a misku s krmivom postavíte vždy do vyššej polohy, čím obmedzujete množstvo vzduchu, ktorý sa psovi dostáva do žalúdka. Dve - tri hodiny po kŕmení nedovolíte psovi cvičiť ani venovať sa živej hre.

 Príznakom nafúknutia je náhle napuchnutie žalúdka v oblasti slabín, sprevádzané veľkou bolesťou a kolapsom. Ak nezasiahne zverolekár, pes od šoku zahynie.

 Análne žľazy

 Psa často dráždia dve malé žľazy umiestnené na konci konečníka. Majitelia sa sťažujú, že si ich psy trú zadok o dlážku (známe "šúchanie") alebo si "naháňajú" vlastný chvost, akoby ich uštipla včela. Často sa to mylne pripisuje parazitom. Problém spočíva v análnych žľazách, ktoré sa zablokujú a vyvíjajú tlak. Ak sa infikujú, vznikajú análne abscesy. To si vyžaduje terapiu antibiotikami a v chronických prípadoch chirurgické odstránenie žliaz.

 Týmto ťažkostiam zabránime tak, že pes si dostatkom pohybu žľazy precvičí. Pridajte do krmiva vlákniny, napríklad zeleninu alebo otruby. Naučte sa od zverolekára, ako žľazy kúskom vaty čistiť a vytláčať.

 Vyprázdňovanie análnych žliaz

 Pes má dve análne žľazy, umiestnené po oboch stranách konečníka. Ich úlohou je obohacovať stolicu zapáchajúcou tekutinou, ktorá psovi pomáha vyznačovať jeho teritórium. Po domestifikovaní psa, žľazy už nie sú potrebné na prežitie, ale môžu spôsobobvať problémy. Napuchnuté žľazy treba vyprázdniť; dajú sa nahmatať pod kožou. Požiadajte zverolekára, aby vám ukázal, ako sa žľazy vyprázdňujú. Psovi nasaďte náhubok, možno vám ho bude musieť pridržať aj pomocník. Z konečníka vystrekne nepríjemne zapáchajúca tekutina. Ak sa tak nestane alebo žľazy sú priveľmi napuchnuté či zrejme infikované, choďte so psomk zverolekárovi.

1.  Podržte chvost vzpriamene, aby vám nezavadzal. Navlečte si gumenú rukavicu a pripravte si do dlane väčší chumáč vaty, aby ste zachytili tekutinu.
2. Položte palec a ukazovák do polohy hodinových ručičiek na deviatke a na trojke a jemne, ale pevne naraz zatlačte smerom dnu.

 Meranie teploty

 Teplota sa najlepšie meria elektronickým teplomerom, pričom postupujte podľa návodu na jeho použitie. Ak ho nemáte, použite konvenčný teplomer zakončený guľkou.

•  Straste ortuťový stĺpec pod 37°C a natrite guľku detským olejom alebo vazelínou.
• Pevne pridržte psa pri koreni chvosta, aby si nemohol sadnúť, a teplomer do dĺžky jednej tretiny mu zasuňte do konečníka.
• Po troch minútach teplomer vyberte, očistite a odčítajte teplotu.

 Pri takomto meraní normálna teplota psa sa pohybuje okolo 38, 5°C.

 Poznámka: Ak sa teplomer zlomí, nevyberajte ulomenú časť z konečníka, ale hneď vyhľadajte zverolekára.

 Močový systém

 Urinárne ťažkosti sa prejavujú obštrukciami pri vylučovaní moču, nadmerným pitím a častým močením, stratou hmotnosti a chuti do žrania a krvou v moči.

 Len čo zistíte, že s odvodňovacím systémom vášho psa nie je čosi v poriadku, vyhľadajte zverolekára. Veľmi často dochádza k zápalu močového mechúra (cystitíde), kameňom v mechúri alebo močovej rúre a k obličkovým ochoreniam, čo si vyžaduje okamžitú odbornú radu. V nijakom prípade neodopierajte zvieraťu s urinárnymi ťažkostiami vodu. Nezabúdajte dať psa zaočkovať proti leptospiróze a každý rok zabezpečte jeho preočkovanie.

 Ak sa cystitída diagnostikuje zavčasu, dobre sa lieči antibiotikami. Diagnózu močových kameňov potvrdzuje röntgen a vo väčšine prípadoch sa ľahko odstránia chirurgickým zákrokom. Choroby obličiek, najmä chronické, si vyžadujú sústavnú pozornosť a kontrolu potravy. Pacienti sa dožívajú zrelého veku, ak sa im reguluje v potrave voda, proteín a minerálne látky, zvládne sa strata proteínu a chránime ich pred akýmkoľvek stresom.

 Genitálie

 Psy mávajú z času na čas niektoré genitálne problémy (nádory na semenníku atď.), ale najzávažnejšie a najčastejšie problémy sa vyskytujú u súk. Medzi ne patrí nepretržité honcovanie, silné krvácanie a výtok z pošvy.

 Každý výtok okrem výtoku tesne pred vrhom alebo okrem zvyčajného krvácania v období honcovania si vyžaduje bezprostrednú zverolekársku pozornosť. U súk, ktoré nie sú kotné, výtok, i keď pripomína hnis. zriedkakedy zapríčiňuje infekcia. Zvyčajne ide o jeden z prejavov hormonálneho zápalu maternice, známeho ako pyometritída. Hneď navštívte zverolekára. Buď vám odporučí rýchlo pôsobiaci liek, alebo chirurgické odstránenie maternice. Táto veľká operácia býva zväčša úspešná. Ochoreniu sa vyhnete, ak dáte suku sterilizovať, keď už od nej nechcete viac šteniat.

 Mamálne žľazy

 Občas prevráťte suku na chrbát a rukou jej prejdite po dolnej časti tela. Ak na tkanive v okolí bradaviek, na bradavkách alebo pod kožou nahmatáte tvrdé opuchliny, hneď navštívte zverolekára. Prsné tumory sa chytro šíria do iných častí tela. Ak ich zistíte včas, dajú sa chirurgicky odstrániť.

 Zapálené, tvrdé bradavky počas dojčenia naznačujú počiatočné štádium mastitídy, ktorú možno liečiť protizápalovými a antibakteriálnymi liekmi. Niekedy predpísaním hormonálnych tabletiek zverolekár zastaví tvorbu mlieka.

 Aspoň raz do mesiaca prezrite vašej suke prsia, či nemá zdureniny, ktoré by naznačovali nádory. Ak zistíte zdureninu väčšiu ako 0,5 cm, informujte o tom zverolekára.

 Koža

 U psov sa stretávame s rozličnými kožnými chorobami. Diagnóza si vyžaduje veterinárne vyšetrenie a neraz analýzu vzorky. Medzi bežné príznaky patria preriedené alebo lysé plochy v osrstení, škriabance, mokvajúce, suché alebo chrastavé rany. Chrasty a lysiny môžu byť dôsledkom prašiny, ktorú vyvolávajú sotva viditeľné roztoče. Srsť poškodzujú aj blchy, vši a kliešte. Prítomnosť čo len jednej blchy - vwľmi ťažko ju možno vystopovať - vyvoláva u psa značné kožné podráždenie, ktoré je alergickou reakciou na blšiu slinu. Srsť chradne a chorľavie aj vinou chýb pri kŕmení, najmä nedostatkom niektorých tukov.

 Ak zanedbávate alebo ak sa domnievate, že na koži sa vyskytujú parazity - prašinové roztoče, blchy, kliešte alebo vši - obstarajte si v špecializovanom obchode spray, púder alebo kúpeľnú prísadu proti parazitom. Prašina má niekoľko typov, a tak sa o liečbe poraďte so zverolekárom.

 Lišaj je drobné ochorenie a niekedy si vyžaduje vyšetrenie ultrafialovými lúčmi alebo kultivačné vyšetrenie vzorky srsti. Špeciálne lieky sa podávajú orálne alebo sa aplikujú na kožu. Musíte si dávať pozor, lebo človek sa môže od psa nakaziť.

 Pri každej kúre proti parazitom postupujte podľa návodu na obale používaného prípravku. Nezabúdajte, že vajíčka bĺch sú nielen v srsti zvieraťa, ale aj v jeho okolí. Preto v tom istom čase keď ošetrujete zviera, vystriekajte sprayom proti parazitom psie koše, lôžka, búdy a pod.

 Kožným chorobám, ktoré sú vyvolané nedostatkami vo výžive, ľahko predídete zabezpečením vyváženej potravy. Bolestivé mokvavé "pľuzgiere", ktoré navierajú v lete alebo na jeseň, môžu byť dôsledkom alergie na peľ alebo na iné látky. Okolo napadnutého miesta ostrihajte srsť až na úroveň kože a hojne ho potrite detským olejom. Takéto prípady si niekedy vyžadujú veterinárne liečenie, ktoré pozostáva z podávania antihistamínu alebo kortikosteroidných mastí, injekcií a tabletiek. Hoci pľuzgiere vyzerajú hrozivo, chytro sa liečia.

 Škrkavky

 Škrkavky vyvolávajú hnačky a vracanie, najmä u šteniat. Prenášajú sa na človeka a vážne ohrozujú malé deti.

 Psa zbavíte škrkaviek podaním niektorého moderného odčervovacieho prostriedku, ktorý vám poradí zverolekár. Odčervovanie vykonávajte pravidelne v trojmesačných intervaloch po celý život zvieraťa.

 Pásomnice

 Pásomnice psa zvyčajne veľmi nesužujú, ale niekedy sa prenášajú na človeka. Časť životného cyklu trávia v blchách a ich prostredníctvom sa dostávajú do psov.

 Ak psa chránite pred blchami, zbavujete ho aj problémov s pásomnicami. Články pásomnice pripomínajú zrniečka varenej ryže alebo kúsky plochej žltobielej pásky dlhé až 1 cm, ktoré sa nepatrne pohybujú. Keď ich zbadáte v stolici alebo prilepené na srsť v okolí konečníka, podajte psovi niektorý moderný prípravok proti pásomniciam, ktorý vám poradí zverolekár.

 Tíšenie psa

 Ak hrozí nebezpečenstvo, že by pes mohol pohrýzť, pri každom pokuse manipulovať s ním mu nasaďte náhubok. Použite techniku na obrázku vpravo. Aj napriek náhubku niekedy psa treba utíšiť. Postupujte podľa veľkosti psa. Malého psa pevne uchopte za golier a zátylok. Psa strednej veľkosti držte tak, že ohnutou rukou zovriete hlavu a zdvihnete predné nohy zo zeme. Pri väčšom psovi použite tú istú techniku, ale zaprite sa celou svojou telesnou silou; možno budete potrebovať aj pomocníka, ktorý psovi podrží zadné nohy.

 Nasadenie náhubku

 Keď sa pes bojí alebo keď ho niečo bolí, môže pohrýzť. Ak nemáte košík, použite ako náhubok dlhšiu stuhu, obväz alebo dajaký podobný materiál.

1. Nad papuľou urobte slučku.
2. Konce stuhy previažte psovi pod bradou a zabezpečte ich uzlom na zátylku.
3. Tým ste psie čeľuste účinne a bezbolestne znehybnili.

 Úrazy a prvá pomoc

 Ranený či vystrašený pes môže pohrýzť. Nasaďte mu čo najrýchlejšie náhubok, aby nezranil niekoho iného. Odneste ho na bezpečné miesto. Podložte pod neho plachtu a prenášajte ho ako na nosidlách alebo v krajnom prípade za zátylok. Nestrácajte čas. Hlavným nepriateľom je šok. Psa uložte pohodlne na plachtu a postavte k nemu horúcu ohrievaciu fľašu. Nepodávajte mu ako povzbudzujúci prostriedok alkohol. Nepodávajte mu ani acylpyrín. Možno sa vám podarí napojiť ho niekoľkými lyžičkami teplého čaju. Na ranu priložte gázu alebo zloženú vreckovku a pritlačte - ak treba, stláčajte ranu až do príchodu zverolekára. Nepokúšajte sa údy fixovať, ani neexperimentovať so škrtidlom.

 Získate čas, ak zvieraťu poskytnete prvú pomoc v aute počas prevozu do veterinárnej nemocnice a nebudete čakať na príchod zverolekára.

 Pohryznutia a rany

 Len čo zistíte poranenie, ostrihajte nožnicami srsť okolo okrajov rany. Ranu dôkladne vyumývajte silným teplým roztokom síranu horečnatého. Na menšie rany, ktoré si nevyžadujú odborné ošetrenie, naneste antiseptickú masť alebo zásyp. Pri pohryznutí sa osvedčuje injekcia antibiotika s predĺženým účinkom. Menšie rany neobväzujte, umožnite, aby mal k nim prístup vzduch.

 Porezané nášľapové podušky sú nepríjemné, ale nie vážne poranenie. Hoja sa pomaly a neraz ich ani nemožno zašiť. Po vyčistení reznej rany a aplikovaní antiseptickej masti zakryte labku detskou bavlnenou ponožkou. Neobväzujte labu nepriedušne, napríklad plastickým vrecúškom, a neupevňujte obväz gumenou páskou. Obväz musí byť vzdušný a pridŕžať ho má kúsok náplasti alebo úzky pruh gázy.

 Starý pes

 Aj psy dnes žijú dlhšie, tak ako dlhšie žijú ich majitelia, ale iba zopár z nich sa dožíva sedemnástich rokov (ekvivalent osemdesiatich štyroch rokov ľudského veku). Osobitnú starostlivosť si vyžadujú zvieratá, ktoré prekročili desiaty rok života. Starším psom pravdepodobne osoží každodenná dávka polyvitamínového prípravku.

 Varovné príznaky

 Predpokladaného veku sa nedožívajú zvieratá s nadmernou hmotnosťou. Obezita vedie k srdcovým ťažkostiam, k nedostatočnej činnosti pečene a k cukrovke. Pri odtučňovaní zvieraťa sa najprv poraďte so zverolekárom. Odporučí vášmu psovi špeciálnu diétu.

 U niektorých starých psov pozorujeme opačný vývin: strácajú na hmotnosti. Bežnou príčinou býva zlyhanie obličiek, ktoré "prepúšťajú" do moču telový proteín. Pri opatere takéhoto psa sa poraďte so zverolekárom. Bežné sú špeciálne diéty.

 Obličky sú často jedným z prvých orgánov psieho tela, na ktorom sa prejavuje starnutie. Ak zviera v mladom veku bolo zaočkované proti leptospiróze a pravidelne sa dodržiavali termíny preočkovania, sotva mu hrozí chronická infekčná nefritída, ktorá kedysi bola metlou psov.

 U zvierat sa vzácne stretávame s reumatizmom, ale v rozličných podobách sa často zjavuje artritída. Keď zbadáte, že pes kríva, hneď ho dajte vyšetriť zverolekárovi. Proti artritíde sa používa celý rad liečebných prostriedkov od zlatých injekcií až po kortikosteroidy, od akupunktúry až po protizápalové chemické prípravky.

 Každému starému psovi osoží každodenná dávka polyvitamínového prípravku. Podáva sa vo forme tabletiek, prášku alebo tekutiny.

 Pri prvých prejavoch obezity majiteľ má svojmu psovi obmedziť príjem potravy. Prekrmovanie ohrozuje psovi dĺžku života.

 Pach

 Staré psy páchnu. Najčastejším zdrojom pachu býva papuľa. Nemíňajte peniaze na chlorofylové deodorantné tabletky, ktoré sú iba dočasným prostriedkom, ale navštívte so zvieraťom zverolekára, ktorý mu prezrie papuľu a vyčistí ďasná a zuby.

 Iným zdrojom pachu starých zvierat sú uši a zadok. Všímajte si vredy, najmä u plemien s lopúchovitými ušami, ako sú španiely. Keď pes prestáva dbať na svoj zovňajšok, všimnite si, že mu na zadnej časti tela pĺzne dlhá srsť.

 Príčinou príznačného pachu "starého psa" bývy celkové zhoršenie stavu srsti: srsť sa pokrýva lupinami a zmastnie. V takom prípade kúpte psa každé dva týždne šampónom obsahujúcim selén.

 Črevá

 U starších psov črevá zlenivejú, správajú sa nepredvídateľne alebo ťažko ich možno ovládať. Presvedčte sa, či krmivo obsahuje dosť vláknin, napríklad vláknitú zeleninu alebo celozrnný chlieb. Nekŕmte nedmerne pečeňou ani kosťami.

 Eutanázia

 Keď nadíde čas, môžete si iba blahoželať, ak sa váš pes pominul pokojne a v spánku. Inak ako jeho zodpovedný a milujúci majiteľ musíte mu zabezpečiť dôstojný koniec. Keď zviera trpí neutíšiteľnými bolesťami alrbo keď stráca svoje základné návyky a nie je schopné žiť normálnym životom, péoraďte sa so zverolekárom o eutanázii.

 Najvhodnejšou metódou eutanázie je predávkovanie niektorého anestetika, zvyčajne barbiturátov. Pes tak končí život pokojne: upadne do bezvedomia a nevníma bolesti a neduhy.

 To isté platí aj na mladučké šteňatá. Nikdy ich netopte - je to neslýchaná ukrutnosť.

 Veterinárne vyšetrenie

 Zverolekár vizuálne a hmatom posúdi zdravotný stav psa, jeho hmotnosť a správanie a vyšetrí citlivé alebo bolestivé body. Zároveň zverolekár:

• odmeria v konečníku teplotu
• ohmatá psovi brucho a odhadne veľkosť, polohu a stav niektorých rozhodujúcich vnútorných orgánov
• preskúma ďalšie vybrané časti tela, ako sú laby, konečník, genitálie a kožu na bruchu
• stetoskopom vyšetrí srdce a pľúca a poklepom hrudnú stenu
• nazrie do vonkajšieho ucha, či v ňom nie sú náznaky ochorení
• vizuálne vyšetrí oči, nos a papuľu, stiahne mihaľnicu, aby skontroloval očnú membránu a otvorí papuľu, aby prezrel zuby, ďasná, jazyk a hrdlo

 Ak je potrebné ďalšie vyšetrenie, zverolekár navrhne špeciálne testy alebo diagnostické metódy.