Všetko o psoch

 Pojmom plemenitba sa rozumie cieľavedomé rozmnožovanie zvierat. Všetky snahy chovateľov sa zameriavajú na zlepšovanie plemena. Dá sa to však dosiahnuť len vtedy, keď chovateľ dokonale pozná materiál, s ktorým pracuje, t.j. pozná jeho prednosti, ale i nedostatky. Ne plemenitbu sa sústavne musia vyberať tie najkrajšie zvieratá s nadpriemernými vlastnosťami. Medzi najdôležitejšie znaky, ktoré sa v chove musia sledovať a trvale upevňovať, patrí plodnosť, pri sučkách aj mliekovosť, životaschopnosť, dlhovekosť a pracovná využiteľnosť. Čistokrvná plemenitba Pri čistokrvnej plemenitbe sa pripúšťajú jedince (pes a sučka), ktoré patria k rovnakému plemenu. V chove psov sa uskutočňuje len čistokrvná plemenitba. V rámci nej sa však uskutočňujú ešte ďalšie formy plemenitby, a to nepríbuzenská, príbuzenská a líniová. 

Nepríbuzenská plemenitba

Nepríbuzenská plemenitba je taká forma plemenitby, pri ktorej použitý rodičovský pár nemá spoločného predka v piatich po sebe nasledujúcich generáciách. Je to najobyčajnejšia metóda bez výrazných nedostatkov, ale i predností. Príbuzenská plemenitba V príbuzenskej plemenitbe sa používajú partneri, ktorí sú navzájom príbuzní. Podľa stupňa ich príbuznosti hovoríme o úzkej )pokrvne), blízkej (miernej) a vzdialenej príbuzenskej plemenitbe. Pri príbuzenskej plemenitbe sa koncentrujú prednosti, ale i nedostatky. Preto pri tomto spôsobe plemenitby treba vyberať partnerov bez zjavných i skrytých chýb, sledovať ich potomkov a použiť ich len najlepšie jedince. Len čo by sa objavili náznaky oslabenia konštitúcie, treba použiť nepríbuzenskú plemenitbu. 

Rodina je skupina geneticky navzájom príbuzných jedincov, ktoré pochádzajú od jedného spoločného predka. Považuje sa za základnú jednotku v plemenárskej práci. Líniová plemenitba V líniovej plemenitbe sa používajú jedince, ktoré sú príbuzné jedným i viacerými spoločnými predkami a majú spoločné niektoré genetické znaky. Spoločný predok alebo predkovia sa vyskytujú v prvých štyroch až piatich generáciách. Pojmom línia sa rozumie skupina psov určitého plemena a rôzneho stupňa príbuznosti, ktorá sa vyznačuje dedičnou ustálenosťou požadovaných plemenných znakov. Touto metódou plemenitby sa dá v chove najviac získať, ak chovateľ dokonale pozná plemenný materiál, s ktorým pracuje. Musí dokonale poznať nielen jeho prednosti, ale ja jeho nedostatky, ktoré sa práva pri tejto metóde odhaľujú. Podmienkou by však malo byť, aby sa nechávali celé vrhy, pretože ináč nie sú informácie získané o potomstve úplné. 
 

Kríženie

Kríženie je spôsob plemenitby,, pri ktorom sa pária jedince patriace dvom rôznym plemenám. Na potomkov uhliadnutých z takýchto spojení však plemenné knihy nevydávajú preukazy o pôvode. Výnimku tvorí zámerné kríženie za účelom vyšľachtenia nových plemien. Plemenná kniha Pre jednotné vadenie a riadenie chovu slúži chovateľský poriadok. Je záväzný pre všetkých chovateľov čistokrvných psov. Chovateľské zväzy v ČSSR ich vydávajú pre určité plemená psov patriacich do ich záujmovej sféry. Každý chovateľský zväz si pre svoje plemená vedie plemennú knihu. Pomocné plemenné knihy vedú pre vlastnú potrebu chovateľské kluby. Do plemennej knihy sa zapisujú šteňatá po takých rodičoch, ktorí sú už zapísaný v plemennej knihe. Vo výnimočných prípadoch sa na základe rozhodnutia výboru príslušného chovateľského klubu môže do knihy zapísať aj jedinec bez preukazu o pôvode. Pre takéto jedince je zavedený osobný register a plemenná dokumentácia sa označuje skratkou „REG“ pred číslom zápisu. Zápis šteniat sa uskutočňuje na podklade prihlášky na zápis šteniat, ktorú chovateľ čitateľne vyplní, podpíše a zašle poradcovi chovu najneskôr do 21 dní po zhliadnutí šteniat. K prihláške na zápis priloží, najmä ak ide o prvý vrh sučky, originál jej preukazu o pôvode. Na prihláške na zápis si nechá potvrdiť u príslušných funkcionárov členstvo vo zväze a v klube. Pre úplnosť pripojí k tejto prihláške originál pripúšťacieho potvrdenia.


Poradca chovu skontroluje prihlášku na zápis šteniat a zapíše do nej výsledky kontroly vrhu, pripadne ďalšie dôležité skutočnosti a odošle ju na správu hlavnej plemennej knihy. Celý vrh sa prihlasuje naraz. Dodatočné hlásenie jednotlivých šteniat nie je prípustné. Mená šteniat pochádzajúcich z jedného vrhu sa musia začínať rovnakým začínajúcim písmenom. Ak ide o prvý vrh v chovateľskej stanici, pomenuje chovateľ šteňatá menami začínajúcimi prvým písmenom v abecede „A“. v ďalších vrhoch pokračuje v prideľovaní mien podľa abecedy bez ohľadu na to, že mláďatá pochádzajú od rozličných sučiek toho istého plemena. Ak chovateľ chová viac plemien, každé musí začínať pomenúvať od písmena „A“. O zápisy šteniat do plemennej knihy môžu žiadať len chovatelia, ktorým správa plemennej knihy a FCI priznali chránený názov chovateľskej stanice. Tento názov sa stáva neoddeliteľnou súčasťou mena psa a trvale sa používa. O chránený názov stanice musí chovateľ žiadať ešte pred zhliadnutím prvého vrhu v stanici. Žiadosť odošle na správu plemennej knihy na predpísanom tlačive, na ktorom navrhne šesť vhodných názvov v rozsahu najviac troch slov. aby nenastala komplikácia pri overovaní názvov chovateľských staníc s centrálnym registrom FCI, majú byť naše názvy chovateľských staníc slovenské. Chovateľovi sa priznáva len jeden názov chovateľskej stanice bez ohľadu na počet chovaných plemien. Právo na ochranu názvu chovateľskej stanice patrí medzi práva, ktoré sú predmetom občiansko-právnych vzťahov. 


Môže sa preniesť na iného s právom používať názov chovateľskej stanice a môže byť predmetom dedičného konania. Ak sa chovateľ toho práva výslovne zriekol alebo ak bol za disciplinárne previnenie potrestaný trvalým odňatím práva ochrany názvu chovateľskej stanice, prípadne ak chovateľ zomrel a na základe dedičného konania právo neprešlo na dediča, právo na ochranu zanikne. Názov chovateľskej stanice je však chránený ešte 10 rokov od smrti vlastníka alebo od zániku organizácie. Ochrana názvu chovateľskej stanice zaniká po uplynutí 10 rokov odo dňa posledného vrhu v príslušnej stanici. Majiteľ chovateľskej stanice nesmie produkovať psy bez preukazu o pôvode. Na základe správne vyplnenej prihlášky na zápis šteniat, správa hlavnej plemennej knihy vytvorí preukazy o pôvode. Preukaz o pôvode je úradná listina potvrdená pečiatkou a podpisom zodpovedného pracovníka kynologického oddelenia sekretariátu príslušného chovateľského zväzu. 


Preukaz o pôvode obsahuje meno a stručný opis psa, jeho pôvod dokázateľný najmenej troma generáciami predkov, skratkou plemennej knihy a číslo zápisu, dátum zhliadnutia psa a všetky potrebné údaje o chovateľovi a majiteľovi psa, ďalej záznamy o výstavách a prehliadkach, bonitáciách, skúškach, získaných tituloch a pod. Sú v ňom aj rubriky pre veterinárne záznamy. Ak pes uhynul, musí majiteľ zaslať preukaz o pôvode správe plemennej knihy, ktorá uhynutie psa zaznačí do svojej evidencie. Do preukazu vpíše záznam o uhynutí a vráti ho majiteľovi. Stratu preukazu o pôvode treba hneď hlásiť príslušnému poradcovi chovu a klubu. Poradca ohlási stratu správe hlave plemennej knihy. O strate sa zverejní oznam v odbornom časopise. Ak do jedného mesiaca po uverejnení nebudú podané námietky, správa plemennej kmihy vyhotoví duplikát na základe odporúčania poradcu chovu a žiadosti majiteľa.