Jedného pekného zimného dňa, v decembri 1895, mal súrne vybavovanie v Rimavskej Sobote obecný sudca zo Žípu Michal Šimon spolu aj s miestnym majstrom kováčom. Na koči sa vydali na cestu domov, keďže cesta bola ďaleká zastavili sa v krčme v Tomášovej, ktorá stála pri ceste a lákala cestujúcich na malý oldomáš.

Kým posedávali, popíjali a rozprávali sa, dorazil do krčmy  Michal Untener,  rímskokatolícky farár z obce Dubovec spolu aj s majstrom kováčom z Dubovca, ktorí sa vracali domov z Blžskej doliny, a prisadli ku stolu, kde už v tej dobe boli aj viacerí domáci obyvatelia.  Počas zábavy hostia, ktorí vypili oveľa viac ako mali, sa na niečom pohádali, dôvod ostal neznámy, možno nezhody majstrov kováčov z obcí Žíp a Dubovec alebo niečo iné spustilo šarvátku. Robustný kňaz z Dubovca neváhal a vytiahol otvárací nožík,  napadol kováča zo Žípu a zranil ho.

Na toto ostatní hostia „vyhostili“ kňaza, kováča ako aj ich kočiša von z krčmy, ktorí asi nechceli riskovať prípadný návrat do krčmy, a tak sa vydali potme na cestu domov, chybou lávky však bolo, že podnapitý kočiš podcenil situáciu „neprispôsobil riadenie stavu a povahe vozovky“, v dôsledku čoho si to namieril do najbližšieho jarku, kde sa koč prevrátil.  Nedopatrením sa stalo, že tej noci nebola vonku policajná hliadka, a tak sa už nikdy nedozvieme, koľko ‰ alkoholu mal kočiš v krvi. Nuž, nešťastným cestujúcim, ktorí tiež na tom neboli lepšie a nedokázali sa vymotať spod prevráteného koča,  prišla nečakaná pomoc.

Domov sa totiž poberal aj pán sudca s kamarátom kováčom, všimli si však prevrátený koč, súcitili s nimi, a pritom ani netušili, komu to vlastne idú na pomoc. Zosadli z koča, aby nešťastných cestujúcich vyslobodili z ťažkej situácie, a v prvom rade vytiahli pod kočom sa váľajúceho kňaza, že to bola chyba, zistili okamžite, pretože keď kňaz zistil, kto mu to vlastne pomáha, zovrela v ňom krv a možno aj alkohol, neváhajúc, okamžite tasil svoj otvárací nôž. Nešťastného sudcu bodol nožom do čela, prebral svojho kočiša a kováča a okamžite ich poštval do boja voči ich záchrancom.

Možno zima a možno sneh spôsobili, že osádka prevráteného koča bola mobilnejšia, rýchlejšie sa prebrala k životu a tak hlava-nehlava dobili chudáka sudcu aj s jeho kamarátom kováčom a ich kočišom. V historických análoch sa nezachovala zmienka o tom, za aký čas tam dorazila záchranka. Zranenia sudcu však boli tak závažné, že nemohúcne leží doma v posteli. Vo veci začal konať Okresný súd v Rimavskej Seči v prípade nôž rýchlo tasiaceho kňaza a jeho spoločníkov. Očakáva sa, že prípadu sa čoskoro začne venovať prokuratúra. Isté je však už to, že kňaz z Dubovca v očiach sveta stratil svoje predtým dobré meno.

Nedalo sa dopátrať, ako cely  incident uzavrel súd alebo úradoval skvelý advokát, isté je len to, že kňaz Michal Untener bol začiatkom 20. storočia naďalej kňazom v Dubovci, osud sudcu Michala Šimona ostal neznámy.

Poznámka: Text je upravovaný, ale skutok sa stal presne tak, ako je opísaný.

Autor: Vladimír Gondáš, zdroj: Pešti Hírlap zo dňa 8.12.1895 číslo vydania 337