História Gemera: Z Rimavských Janoviec do kresla hlavného župana

Nebolo veľa našich rodákov, ktorí dosiahli post hlavného župana a hlavne nie doma, ale v iných župách. Momentálne sa pozrieme za závratnou kariérou rodáka z Rimavských Janoviec Szathmáry Király Pála. Narodil sa 6.9.1811 a svoje vzdelanie rozvíjal v Bratislave, neskôr v Šarišskom Potoku, kde aj ukončil právo.

V učení a vo vedomostiach bol v škole na prvom mieste, a tak sa jeho spolužiak Bertalan Szemere musel uspokojiť, že v škole bude v jeho tieni. (Bertalan Szemere bol v období od 2. mája do 11. augusta 1849 ministerským predsedom Uhorska a ministrom vnútra). Počas parlamentného obdobia 1832 – 1836 stál na strane baróna Mikuláša Vay, strážcu kráľovskej koruny, u ktorého bol právnický koncipient.  Na toto obdobie vďačne spomínal a snáď si ani nepomyslel, že ho jeho starí učiteľ prežije. V roku 1836 zložil advokátske skúšky s vynikajúcim prospechom a presťahoval sa do Užskej župy, kde od svojho otca dostal majetky v Tibave.

V roku 1840 podnikol cestu do zahraničia, kde získaval skúsenosti a po svojom návrate do Tibavy perspektívneho a schopného mládenca zvolili za čestného prokurátora Užskej župy. O jeho obľúbenosti svedčí aj fakt, že ho v roku 1843 vymenovali za podžupana, čo bol v jeho kariére veľký skok. Vtedy sa oženil s Idou Pláthy. Prežili spolu 36 krásnych rokov a hneď po sobáši sa presťahovali do Vyšnej Žolci, kde našli novomanželia potrebný pokoj. Ako bol zvolený za diecézneho sudcu, zanechal post podžupana v Užskej župe.  Boršodská župa mala to šťastie, že si ho privlastnila, aj keď v tom čase nebol činný v žiadnom verejnom úrade. V roku 1861 sa však opäť objavuje na politickej scéne a za volebný obvod Mezőcsát  sa stáva poslancom Uhorského parlamentu. Poslancom však nebol dlho, pretože reflektoval na ponuku Boršodskej župy a stal sa jej prvým podžupanom. V roku 1867 bol vymenovaný za hlavného župana Turnianskej župy, týmto dosiahol vrchol svojej kariéry. Funkciu hlavného župana však nevykonával dlho a sám ju zložil do rúk vlády a úplne sa stiahol z politického života.

Naďalej však bol činný v spoločnosti a uvažoval, ako by sa dala v Miškolci rozšíriť vzdelanosť. Na jeho popud vznikla pri reformovanej cirkvi v Miškolci ženská halierová spoločnosť, ktorej predsedníčkou bola Ida Pláthy Szatmáry a počas desiatich rokov fungovania spoločnosti tu viac ako 1000 detí získalo základné vzdelanie, v zbierkach bolo získaných skoro 15.000 florenov. Szathmáry Király Pál aj keď mal veľké zásluhy na politickej scéne, na prvom mieste u neho bola cirkev. V reformovanej cirkvi počas 40-ročného nepretržitého pôsobenia vykonával funkciu diecézneho sudcu a od roku 1863 bol v Boršodskej diecéze reformovanej cirkvi zvolený za pomocného správcu. Túto funkciu vykonával až do roku 1877 až do chvíle, keď ho už začali opúšťať sily. Až do posledných chvíľ sa zúčastňoval cirkevných schôdzí a k jeho cti treba uviesť, že nie honba za titulmi, ale jeho vnútorné presvedčenie bolo hlavným cieľom jeho činnosti v reformovanej cirkvi. Nielen slovne, ale konkrétnymi činmi povzbudzoval veriacich, nikdy sa nezľakol obetí, ale vždy bol na prvom mieste, ak bolo treba za ušľachtilú vec priniesť obeť.

Po ťažkej chorobe dňa 3. februára 1879 zomiera v Budapešti, jeho pozostatky previezli do Vyšnej Žolci, kde bol dňa 6. februára 1879 pochovaný.  Pohrebu sa zúčastnilo celé vedenie Boršodskej župy spolu s hlavným županom barónom Vojtechom Vayom,  zo susedných žúp bolo tiež veľké zastúpenie, aby na poslednej ceste vzdali hold významnej osobnosti politického a spoločenského života.  Modlitbu nad rakvou predniesol biskup Predtisského dištriktu Bertalan Kun.

Autor: Vladimír Gondáš
Zdroj: Maďarský štátny archív, foto: www.felsozsolca.hu