Pomník od prezidenta republiky T.G. Masaryka
Tento príbeh patrí do dejín Československej kriminalistiky a bol aj sfilmovaný. Vo filme však osoba, ktorej sa ja teraz venujem, hrala len epizódnu úlohu.
Ferenc Kiss sa narodil dňa 18.7.1906 v obci Mezőtárkány (Hevešská župa – Maďarsko). Ako sa stal obyvateľom Rimavskej Soboty, konkrétne mestskej časti Bakta, je pre mňa neznáme, ale býval tam aj s rodičmi. V Rimavskej Sobote pracoval ako robotník v poľnohospodárstve. V októbri roku 1926 narukoval do 6. pešieho „Hanáckeho“ pluku do Olomouca. Základný výcvik zvládol skvele a v dokladoch mal zapísané, že rozkazy plnil dobre a včas, nadriadeným vzdával primeranú úctu. Jeho zbraň ako aj uniforma boli vždy v poriadku. Pokiaľ by bol býval vedel čítať a písať, mal by našliapnuté do hodnosti poddôstojníka. Nikdy nechodil do škôl a až na vojne sa začal vzdelávať. Postupne sa naučil čítať aj písať a takto už mohol napísať domov svojim rodičom alebo frajerke. Dňa 24.9.1927 vo večernom rozkaze prečítali aj jeho meno, bol medzi tými, ktorí nastupovali ako stráž do vojenskej väznice. V divíznej vojenskej väznici bol práve umiestnený viacnásobný vrah a lúpežník Martin Lecián. Tento mal za sebou už viac úspešných pokusov o útek z väzníc, preto bol umiestnený do najlepšie stráženej vojenskej väznice, kde čakal na svoju popravu. Lecián napriek svojej ťažkej kriminálnej dráhe, mal povesť fičúra a bol miláčikom žien a čiastočne aj novinárov. Dokonca pouličný umelci, skladali o ňom pesničky, teraz však prichádzal jeho koniec. Vo väzení mimo iných väzňov sedel aj kasár Ladislav Kašpařík a spolu spriadali plán úteku. Na nohách však mali ťažké okovy a putá sa im neskladali ani z rúk. Okrem toho ich strážili zosilnené stráže. Leciánovi a Kašpaříkovi sa podarilo presvedčiť jedného strážcu, vojaka Tomisa (niekde uvádzaný ako Tomic), aby im zadovážil anglickú pílku tzv. vlas. Sľúbili mu za túto službu väčšiu sumu peňazí a on im vyhovel. Prepílili si putá a večer počas služby vojak Tomis otvoril celu, kde bol Kašpařík. Potom otvorili dvere na Leciánovej cele. Aby vojak Tomis neupadol do podozrenia tak ho spútali a zapchali mu ústa. Lecián sa zmocnil Tomisovej pušky, ku ktorej bolo 38 nábojov. Za rohom chodby čakali, kedy sa objaví druhý strážnik vojak Kiss. Keď sa priblížil tak sa na neho Lecián vrhol, s puškou na ktorej, mal nasadený bodák. Potreboval ho potichu zabiť, aby vojak Kiss nespustil poplach. Útok s bodákom smeroval na hrdlo Kissa, ten ho však odvrátil ale zasiahol ho do tváre a zranil ho. Odvrátil aj druhý útok a Lecián zistil, že cez vojaka Kissa neprejde. Strelil ho teda do brucha ale tým upriamil na seba pozornosť kľúčiarov a spustil sa poplach. Ferenc Kiss sa však zranený pozbieral zo zeme a naďalej kládol odpor, úder puškou do hlavy ho už poslal do bezvedomia. Prestrelka vo vnútri väznice trvala od 23.30 do 02.00 hod., keď sa obaja zločinci vzdali, v tom čase tam už boli aj policajti, ktorí išli náhodou okolo väznice. Celkovo bolo vystrelených viac ako 300 nábojov. Vojak Kiss bol prevezený do nemocnice, kde ho v skorých ranných hodinách operovali. Lekár dúfal, že ho zachráni. Ferenc Kiss dňa 27.9.1927 svojmu zraneniu podľahol. Prípad vzbudil veľkú pozornosť v celom Československu. Medzi prvými reagoval továrnik Tomáš Baťa, ktorý chcel na vlastné náklady dať previesť pozostatky k pochovaniu do Rimavskej Soboty. Ministerstvo národnej obrany neprijalo túto ponuku a prevoz realizovalo na svoje náklady. Tomáš Baťa potom zaslal rodičom Ferenca Kissa 5.000 korún. V reakcii na tento počin, následne viac ľudí finančne podporilo rodinu zavraždeného. Prezident republiky T. G. Masaryk, dal postaviť nad jeho hrob pamätník, kde má byť napísané, že československý vojak nech je hocijakej národnosti, aj život obetuje v záujme vlasti. Vojak Ferenc Kiss bol posmrtne povýšený do vytúženej poddôstojníckej hodnosti desiatnika. Jeho hrob bol veľmi často navštevovaný a dňa 2.6.1928 sa pri ňom zastavil aj britský profesor Seaton Watson, ktorého sprevádzal košický župan Dr. Juraj Slávik
Martin Lecián, žil len o týždeň dlhšie ako jeho posledná obeť a dňa 3.10.1927, keď zamietol prezident republiky jeho žiadosť o milosť, bol popravený.
Doslov : Priznám sa, že netuším, či ten hrob v Bakte ešte jestvuje, ale rozhodne pri najbližšej ceste do Rimavskej Soboty, sa tam v cintoríne zastavím...
Na priloženej fotke, je Ferenc Kiss
VHÚ Praha – Naše vojsko zo dňa 28.10.1932 Slovenský denník zo dňa 5.10.1927 Gemer – Malohont zo dňa 8.10.1927 Slovák zo dňa 1.10.1927
