Vitajte v Hodejove !

Toto ustanovenie zákona sa priamo dotklo spríbuznených šľachtických rodov Feledy a Lórantffy, ktoré s väčšími resp. menšími prestávkami ovládali hrad v Hodejove viac ako 200 rokov. Nemali však naň vlastnícke práva, bol to kráľovský majetok. Spočiatku sa nič nedialo a hrad naďalej podliehal rodine Lórantffy.

V spomenutom roku 1498 sa na kráľovskom dvore začínal výraznejšie presadzovať Ladislav Kubínyi. Na začiatku toho roku ho kráľ prijal medzi dvorných komorníkov (aulae familiaris). Kráľ mal eminentnú snahu pripútať Ladislava Kubínyiho užšie k svojmu dvoru a tak ho následne vymenoval za dvorného sudcu resp. správcu hradného sídla panovníka v Budíne (Provisor curiae castri Budensis). Ladislav Kubínyi sa presťahoval na hrad v Budíne a na mnohých cestách panovníka sprevádzal. Kráľ sa v roku 1502 oženil s francúzskou grófkou Annou z Foix a Candale a dňa 29.9. bola kráľovná korunovaná v Stoličnom Belehrade, kde začali pompézne oslavy. Možno priamo v tomto dôsledku, začiatkom mesiaca október venoval kráľ Vladislav II. svojmu vernému prívržencovi Ladislavovi Kubínyimu hrad Hodejov, mesto Hodejov a šesť okolitých obcí. Vlastnícke práva panovník písomne potvrdil dňa 26.10.1502.

Dňa 2.4.1503 kráľovský dvor vysielal svojho človeka Lénarda Bóra spolu s vyslancom budínskeho kastelána na hrad Hodejov. Hrad sa mal previesť na nového vlastníka Ladislava Kubínyiho. Hradný kapitán Pavol Mólai podával odvolanie voči zápisu nového majiteľa hradu v mene Mikuláša, Ladislava, Juraja a Imricha Lórántffyovcov. Vyslanci preto volali Lórantffyovcov pred panovníka, kde sa mali dostaviť dňa 6.10.1503. Na stretnutie sa nedostavili a Ladislav Solymos ako splnomocnenec Ladislava Kubínyiho na nich tam čakal ešte päť ďalších dní. Kráľ následne vydal v roku 1504 ďalšiu listinu, kde potvrdzoval vlastníctvo hradu s príslušenstvom pre Ladislava Kubínyiho. Lórantffyovcom napokon nezostala iná možnosť a hrad Hodejov ako aj mesto museli s trpkosťou vydať. Túto skutočnosť vnímali ako príkorie a čakali na vhodnú príležitosť ako hrad získať späť.

Kráľ Vladislav II. v roku 1516 zomrel a na trón nastúpil jeho syn Ľudovít II. Boli to nepokojné časy a na obzore bola ďalšia osmansko-uhorská vojna. Na volanie kráľa Ľudovíta II. reagovali aj príslušníci rodiny Kubínyi a prichádzali posilniť uhorské vojsko. Dňa 29.8.1526 sa odohrala bitka pri Moháči. Uhorské vojsko utrpelo od osmanského vojska drvivú porážku a kráľ Ľudovít II. pri úteku z bojiska spadol z koňa a utopil sa. Zvesť o tejto správe sa rýchlo šírila krajinou a to bola príležitosť, na ktorú čakal Eustach Feledy.

Eustach Feledy býval vo svojom kaštieli v Jesenskom a ten nebol opevnený. Akú takú istotu pred osmanským vojskom poskytovali v tom čase len dobre opevnené a ťažko prístupné hrady. Hrad v Hodejove takúto možnosť ponúkal, no a napokon do nedávnych čias patril práve jeho rodine. Hradnej posádke velil Juraj Kubínyi a Eustach Feledy spriadal svoje plány ako hrad obsadiť. Zverboval rôznych dobrodruhov a na všetko odhodlaných ľudí. Dňa 29.9.1526 v Jesenskom naložili na voz drevenú debnu v ktorej boli len kamene a železné gule, následne vyrazili na hrad v Hodejove. Zastanúc pri hradnej bráne žiadal Feledy hradného kapitána, aby bránu otvoril. Bola tam prosba o ukrytie cenností, ktoré mali byť naložené vo voze a v hrade by boli dočasne dobre ukryté. Žiadosť sa zdala byť úplne logická, prítomnosť osmanskej hliadky v blízkom okolí už bola zaznamenaná. Brána sa otvorila a voz zastal priamo vo vchode, aby sa nedala zavrieť. Do hradného areálu vtrhli Feledyho ľudia, ktorí boli s ním v doprovode. Hradná posádka takýto zákerný útok neočakávala. Niektorí z nich padli pod údermi mečov a zvyšok sa rozprášil spolu so služobníctvom a vyhnal von z hradu. Navždy sa potom stratili vzácne predmety a tiež listiny patriace Ladislavovi Kubínyimu.

Eustach Feledy slávil víťazstvo, hrad patril jemu ale dlho si ho neužil. Prichádzali silnejší dravci ako bol on sám a hrad obsadil Gašpar Ráskay za výdatnej pomoci svojho švagra, gemerského hlavného župana Františka Bebeka. Ráskay sa po krátkej chvíli hradu vzdal v prospech Bebeka. Ten ho potom prepustil ďalšiemu švagrovi Františkovi Pethővi a jeho synom Jánovi, Gašparovi a Boldižárovi.

V novembri roku 1548 Juraj Kubínyi zažaloval Eustacha Feledyho za násilné obsadenie hradu Hodejov u palatínskeho miestodržiteľa Františka Révaya. Začalo sa vyšetrovanie a následne zdĺhavý súdny spor. Eustach Feledy pri svojej obrane uviedol, že hrad Hodejov obsadil za použitia ľsti na spôsob Trójskeho koňa. Dostalo sa mu odpovede, že Trójskeho koňa pôvodne použili vo vojne voči nepriateľom a cudzím vojakom, Eustach Feledy lesť použil voči príslušníkovi svojho národa a čisto len z majetkového prospechu.

Od obsadenia hradu Hodejov Eustachom Feledym až do úplného urovnania sporu ubehlo 124 rokov. Keď Kubínyiovci získali späť svoj hrad, tak už to boli len ruiny a nestálo ani mesto pod hradom. Ako kompenzáciu za škody získali od dedičov po Eustachovi a to rodiny Feledy a Lórantffy obce Hnúšťu, Klenovec a časť z Tisovca.

V roku 1650 podpísali Ján a Matej Kubínyiovci záverečnú dohodu s kňažnou Zuzanou Rákocziovou rod. Lórantffy a Katarínou Apaffy rod. Lórantffy, kde sa obe menované zriekli akéhokoľvek nároku na panstvo v Hodejove.

Doslov : Eustach Feledy musel poznať alebo počuť o Homérovi a jeho diele Iliade, keď pri svojej obrane použil výraz – lesť na spôsob Trójskeho koňa, preto som dal do názvu príspevku : Ľstivý sčítaný dobyvateľ.

Foto - Ruiny hradu Hodejov na začiatku 20. storočia.

Zdroje : https://net.jogtar.hu/ezer-ev-torveny?docid=49800010.TV&searchUrl=/ezer-ev-torvenyei%3Fpagenum%3D6# Kubínyi Ferenc: A felső-kubíni Kubínyi család története és leszármazása 1. (Budapest, 1901) Kubínyi Ferenc: A felső-kubíni Kubínyi család története és leszármazása 2. (Budapest, 1906) Nemzeti Ujság zo dňa 10.12.1930 Századok – 1876 Melléklet a 6. füzethez: XV. ÉS XVI. SZÁZADBELI MAGYAR NYOMTATVÁNYOK Melléklet a 7. füzethez: Kirándulás Gömör megyébe Vasárnapi Ujság zo dňa 27.9.1863