O tom, že Rimavská Sobota predbehla dobu, niet pochýb a už v minulosti sme tu mali „tiež“ podnikateľov, ktorí mali svojrázny spôsob na rýchle zbohatnutie, súd však konal veľmi rýchlo, a tak sme sa o tom mohli dočítať pod titulom: Zadržané vedenie konzervární.

Z Rimavskej Soboty nám hlásia – v miestnych konzervárňach sa zistilo podvodné konanie vedenia závodu, o ktorom sa na začiatku len v tichosti šepkalo, ale dnes je už verejným tajomstvom, že riaditeľ závodu Zoltán Német v úzkej spolupráci s Emilom Fürstom, ktorý bol vo funkcii hlavného účtovníka, počas obdobia posledných ôsmych mesiacov, spreneverili spolu viac ako 10.000.- korún. Vyšetrovanie preukázalo, ako prebehla sprenevera. Jednotlivé firmy, ktoré si objednávali z konzervární tovar, síce objednaný tovar dostali, ale v účtovnej knihe podniku sa toto neevidovalo a úhradu za dodaný tovar si do vrecka dával riaditeľ a hlavný účtovník konzervární.

Dvoch podvodníkov dňa 29. júla 1905 vypočul vyšetrujúci sudca Štefan Cseh a hneď po skončení výsluchu obidvoch zadržal. Vzniknutý prípad spôsobil veľký rozruch a rozčarovanie medzi akcionármi podniku aj preto, lebo konzervárne aj bez tohto zápasia s ťažkosťami. Rozčarovanie sa hlavne viaže k osobe riaditeľa Zoltána Németa, ako aj k celému vedeniu, pretože riaditeľstvo disponovalo až slepou dôverou akcionárov. Pritom si mohli všimnúť, že obidvaja si v posledných mesiacov žili nad pomery a utrácali vysoké čiastky peňazí, ktoré boli v kontraste s ich platovými možnosťami. Ako sa zistilo, takéto míňanie peňazí im umožnila skutočnosť, že používali peniaze konzervární v Rimavskej Sobote. Správnej ako ani dozornej rady sa skutok nedotkol a naďalej pôsobila len v nepatrne pozmenenej zostave¹.

Konzerváreň v Rimavskej Sobote zahájila svoju činnosť v roku 1902 ako akciová spoločnosť, jej základné imanie bolo 200.000,- korún. Do jej správnej rady zasadli: Jozef Molnár, Štefan Süteő, Miksa Cziner, Dr, Jozef Baksay, Daniel Boczkó, Jozef Dapsy, Vojtech Fodor, Dr. Tomáš Löcherer, Dr. František Soós a Dr. Karol Szabó. Do dozornej rady boli zvolení: Mikuláš Meško, Dr. Aladár Kármán, Dr. Július Rákossy, Dr. Elemér Szabó a Dr. Štefan Zechery².

Konzerváreň napriek tejto nemilej udalosti začala postupne zveľaďovať svoje imanie a taktiež rozširovať sortiment vyrábaných produktov. V roku 1918 boli známe produkty ako: rôzne druhy prívarkov, ovocné sirupy a kompóty, rôzne druhy sladeného ovocia, viac druhov čokoládového dražé vlastnej receptúry, mäsové konzervy a taktiež konzervované huby. Ich portfólio bolo širšie, ale tu uvedené druhy boli najznámejšie, ktoré v tom čase vyrábala konzerváreň v Rimavskej Sobote a boli vystavené v Budapešti na výstave, ktorá bola otvorená dňa 17. augusta 1918, kde vystavovali aj spoločnosti zo štátov ako Turecko, Ukrajina, Bulharsko, Albánsko a Bosna. Produkty z Rimavskej Soboty vzbudili pozornosť aj ministerského predsedu Šándora Wekerleho, ktorý si ich zo záujmom prezrel³.

Doslov: Konanie „tiež“ podnikateľov z minulosti prebrali v našom okrese aj poniektorí z novodobých „tiež“ podnikateľov. Na záver uvádzaná výstava deklaruje kvalitu výrobkov z teraz už bývalých konzervární a je škoda, že svoju činnosť prestali vykonávať aj z hľadiska produktov ako aj zamestnanosti, ktorá je pálčivým problémom nášho okresu.

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroj: 1 – Budapešti Hírlap zo dňa 30.7.1905   2 – Magyarország tiszti cím és névtára – 24. évfolyam, 1905.   3 – Pesti Hírlap zo dňa 17. 8.1918
Fotografia znázorňuje konzerváreň v roku 1907.