Pár drobností k obci a hradu Hodejov
V roku 1929 a 1930 navštívil hradný kopec v Hodejove jeden z veľkých propagátorov turizmu Dr. Jozef Móricz (1880 – 1940) z Košíc. Okrem toho, že u nás bol, zachoval sa jeho popis a aj keď hrad bol vtedy už „len“ ruinou, sú to vzácne údaje.
Samotná obec je dosť dlhá, trvá nám štvrťhodinu pokiaľ prejdeme z jedného konca na druhý. Približne v strede dediny je malý evanjelický kostol. Mimo zastavanej časti obce stojí na vyvýšenine katolícky kostol, povedľa ktorého sa dá dostať do miestneho cintorína. V obci ešte stále stoja panské kúrie a kaštiele. Nachádza sa tu tiež parný mlyn a kúpele. Za kúpeľami dosť ďaleko od dediny bola postavená železničná stanica, až na tom mieste sa rozširuje dolina a umožnila stavbu stanice.
Hrad stojí na samostatnom kopci a jeho strana v smere údoliu k Gortvy je veľmi strmá, ako nejaká stena. Na južnej strane sa už aj načala, je tam kameňolom. Značnú časť z kopca už odnosili, ale hradného areálu sa zatiaľ nedotkli.
Hore na hrad sa dá dostať len z opačnej strany (cesta začínala pri dome K. Kováča), kde medzi mohutnými ihličnatými stromami vedie cesta so serpentínami. Hore na kopec sa dá dostať aj cez miestny cintorín.
Na vrchu je hradná brána ešte stále dobre viditeľná. Prechádzajúc cez ňu cesta ešte mierne stúpa. V areály rastú krásne ihličnaté a iné stromy na miestach hradných budov. Ich základy sú dobre viditeľné a naznačujú väčšie a menšie hradné miestnosti. Okolo základov sú roztrúsene skaly z budov, miestami prikryté zeminou alebo zarastené trávou. Priamo oproti hradnej brány na druhej strane sa dostávame hore na baštu. Z nej vedie na malom kúsku úzky kľukatý chodník povedľa starých múrov. Obvodové múry sú na jednotlivých miestach veľmi dobre viditeľné.
V zachovaných hradných múroch vidieť množstvo limonitu, je dosť pravdepodobné, že kedy sa tu spracovávala hnedá železná ruda, lebo na jednej strane hradného kopca leží veľmi veľké množstvo trosky.
Miestne kúpele sú v letných mesiacoch veľmi vyhľadávané. Kvalita vody súperí s kúpeľami v Bardejove, ale tie hodejovské nie sú tak známe a ani nie je pri nich tak pekné okolie ako v Bardejove. Kúpeľné budovy stoja v parku lemovanom agátmi. Mimo parku sa nachádza pitný prameň odkiaľ si za pomoci špagátu načierajú dedinčania. Kúpele majú zo svojho liečebného prameňa zavedený vodovod a využívajú sa buď parné kúpele alebo klasické kúpanie vo vani s teplou vodou. V starých časoch sem vlakom chodili kúpeľní hostia až z Budapešti.
Kassai Ujság zo dňa 1.9.1930 Kassai Ujság zo dňa 13.12.1929
Fotografia hradného vrchu je ilustračná a pochádza z roku 1939
