Vitajte v Hodejove !

Stavba pod vedením Gézu Zieglera bola zahájená dňa 16.3.1900 a dňa 24.6.1901 bola úplne dokončená. Úrady sa na nové pôsobisko nasťahovali dňa 20.7.1901.

Najväčšie pracovné nasadenie na stavbe bolo zaznamenané v mesiacoch máj až november roku 1900, keď za mimoriadne priaznivého počasia, na mieste pracovalo každodenne v priemere 300 až 350 robotníkov. Spotrebovalo sa 1.700.000 tehál, 4.500 kubických metrov skál, 50 vagónov vápna, 3.000 kubických metrov piesku, 35 vagónov cementu, 19 vagónov dreveného materiálu (dosky, foršne...), 15 vagónov železa a viac ako 100 vagónov rôzneho materiálu (súčasti schodísk, potrubia, zámočnícke, stolárske, sochárske výrobky a iné). V budove sa nachádzalo 99 obytných resp. úradných miestností, ku ktorým prináležalo 52 vedľajších miestností (sklady, pivnice...). Celkový počet miestností bol 151, na ktoré sa umiestnilo 339 okien a 195 dverí. Stavbu okrem už spomenutého Zieglera riadil aj inžinier Oszkar Pollacsek. Stavebný dozor vykonával kráľovský inžinier Ödön Zoltán. Vymeriavanie a vyúčtovanie robil Jozef Lohr, staviteľ z Budapešti a župné úrady zastupoval staviteľ Nándor Jiraszek.

Celá budova s výnimkou vestibulu a okolitých štyroch miestností a dvoch vedľajších vchodov pre koče je podpivničená. Steny pivnice sú vysoké v priemere 2,60 metra postavené z kameňov (kameňolom v Nižnej Pokoradzi). Tieto priestory sa využívali čiastočne na uskladnenie palivového dreva, pivnice pre obyvateľov a mal tam skladové priestory aj archív. Vo výške chodníka bola v stenách natiahnutá asfaltová vrstva ako izolácia pred spodnými vodami. Prízemie malo výšku 3.80 metra, postavené z tehál a skál. Svoje sídlo tam mali pokladne, daňový úrad, školský inšpektorát, prokuratúra, hlavný župný lekár a tajomník hlavného župana. Byt tam mal správca väznice a vrátnik. Na prvom poschodí, kam sa dalo dostať po priestrannom mramorovom schodisku, viedli tam aj štyri bočné schodiská, bola výška stien 4 metre a nachádzal sa tam byt hlavného župana, podžupana, veľká zasadacia sála a priestory štátneho staviteľského úradu. Na druhom poschodí boli steny vysoké 3,70 metra a svoje sídlo tam mali rôzne župné úrady ale aj notári atď. Na povalu sa dalo dostať tromi schodiskami, ktoré boli istené kovovými ohňovzdornými dverami.

Dominantou budovy bola veľká sála, ktorá prechádza cez prvé a druhé poschodie. Jej výška je 8,30, šírka 12,1 a dĺžka 20 metrov. Najvyšším bodom na stavbe bol hromozvod nad veľkou sálou, ktorého vrchol čnel vo výške 29 metrov od úrovne ulice. Ako strešná krytina boli použité francúzske škridle.

Zemné, murárske, tesárske, kamenárske, klampiarske, stolárske a zámočnícke práce vykonávali firmy Mandl, Hoffmann, Quittner a Nándor Jiraszek. Sochárske práce mal na starosti Ľudovít Kászony z Budapešti. Črepové kachle vyrobili v závode na výrobu kachlí Prešovskej ľudovej banky. Liatinové kachle dodala spoločnosť Gustáva G. Ehrlicha z Budapešti. Vymaľovanie interiéru realizoval Adolf Götz z Budapešti. Vodoinštalatérske práce zhotovil Koloman Zsuffa z Rimavskej Soboty. Žaluzie zakladal Viliam Braun z Rimavskej Soboty a inštalácia telefónneho pripojenia, vrátane telegrafu ako aj bleskozvodov bola prácou Štefana Hevesa z Budapešti. Vnútorné sochárske práce pravdepodobne vo veľkej sále, mali realizovať kamenári z Talianska.

Vzadu vo dvore sa nachádzali stajne pre kone, pravdepodobne v miestach, kde sa neskôr postavili garáže.

Keď prichádzate po ulici Železničnej, tak si všimnite prvé dvojkrídlové dvere, ktoré sa už roky nepoužívajú. Priamo nad nimi je balkón a práve tam sa nachádzal byt hlavného župana. Na ulici Fábryho sú také isté dvere, akurát tam nie je balkón, tak to bol byt podžupana.

Zdroje :

Gömör – Kishont zo dňa 1.8.1901 Gömör – Kishont zo dňa 3.1.1901 Épitő Ipar zo dňa 7.9.1902 Letem světem obrázkový týdenník zo dňa 26.12.1933