Tejto téme som sa už na týchto stránkach neraz venoval, ale archívny fond je dosť bohatý a história kúpeľov úchvatná. Veď prvé parné kúpele v bývalej monarchii boli práve u nás a o tejto skutočnosti vie len málo ľudí. Momentálne sa pozrieme, čo písala dobová tlač v roku 1910 o týchto kúpeľoch.

V priebehu posledných desaťročí kúpele v Maďarsku prešli veľkým rozmachom, nie preto, žeby snáď verejnosť prestala navštevovať zahraničné, hlavne chýrne kúpele v Rakúsku, ale pretože život v kúpeľoch prináša skutočný oddych a dokonalý relax, takže pobyt v nich sa stáva dobovou módou a začiatkom leta sa stalo zvykom a otázkou, do ktorých kúpeľov sa pôjdeme kúpať. Podľa tohto kúpeľom ako aj ich prevádzkovateľom sa zdá budúcnosť výhodnejšia,  z hľadiska liečebných kúpeľov ako aj podnikateľských a investované peniaze do ich prevádzky prinesú primerané úroky.

Naše kúpele v Gemerskej župe však nevykazujú výrazný progres, lebo ak sa pozrieme trebárs na Číž, pri dnešnej návšteve musíme konštatovať, že kúpele nie sú tam, kde by na základe výrazného liečebného vplyvu svojich prameňov mali byť. A keď budeme hľadať príčiny, tak ich nájdeme v samotných liečebných zariadeniach a najčastejšie v nedostatočnej investícii do prevádzky, takže kúpele neponúkajú hľadané pohodlie, ktoré tak vyhľadávajú návštevníci.

O liečebných prameňoch kúpeľov v Hodejove všetci vieme, že sú hodnotné, pretože patria v našej domovine medzi tie s najväčším obsahom voľného kysličníka uhličitého, sú prírodne železité, ľahko stráviteľné, krištáľovo čisté, disponujúce veľmi dobrou chuťou a obsah železa sa ľahko absorbuje do organizmu pacienta. Počas sviatkov a nedelí tieto kúpele chudobnejší ľudia v stovkách vyhľadávajú dobrý horúci kúpeľ a veria vo veľký liečebný vplyv prameňov.

Liečebný prameň má takú výdatnosť, že hocijako veľká spotreba z neho nedokáže spôsobiť jeho vyčerpanie a stále disponuje dostatočným množstvom vody. Napriek tomuto konštatujeme, že kúpele v Hodejove, dá sa povedať nenapredujú, pričom ostatné kúpele s horšími liečebnými prameňmi zaznamenali až desaťnásobne vyššiu návštevnosť ako kvalitný prameň z Hodejova. Pred lekármi župy stojí teda dôležitá výzva, aby nedopustili stagnáciu a zánik kúpeľov. Verejnosť sama musí urobiť dôležité kroky, aby zabezpečila finančné krytie potrebné na dostavbu kúpeľov, aby boli vhodné pre zvýšenú návštevnosť hostí a zabezpečiť dostatočné množstvo izieb pre hostí, ich čistotu a pohodlnosť, vybudovať prechádzkové zóny na čerstvom vzduchu. Bolo by vhodné, keby aj štát podnikol v tomto kroky a konkrétne: 1.Aby štát uznal prevádzkovanie kúpeľov za podnikanie a do platnosti priniesol takéto zvýhodnenie. 2.Poskytol im dlhodobú pôžičku s výhodným úrokom. 3.Do platnosti priniesť tridsaťročné nezdaňovanie za kúpeľné budovy. 4.Zvýhodnené lístky na vlak do kúpeľných miest.

Je teda vysoká pravdepodobnosť, aby na základe správneho rozhodnutia pre tých, čo sú oprávnení kúpele v Hodejove zriadiť a investícia do nich ponúka možnosť, že v budúcnosti štát bude túto prevádzku primerane podporovať. Takto sa môžeme s veľkým optimizmom pozerať na budúcnosť kúpeľov v Hodejove.

Doslov: Štát skutočne priniesol do života niektoré reformy, cestovné lístky do kúpeľov v Hodejove boli zlacnené, zľavu na pobyt ako aj stravu mali všetci štátni zamestnanci, najčastejšie to využívali zamestnanci železníc. K rozvoju kúpeľov došlo, dobudovala sa tanečná sála, krytá kolkáreň, ruské kuželky, mramorový bazén pre plavcov, fontána, taktiež bol z areálu kúpeľov vybudovaný turistický chodník vedúci priamo na hrad a zriadená oddychová zóna s lavičkami na záhyboch chodníka ako aj priamo na vrchole hradu.

Autor: Vladimír Gondáš