Už ako chlapec som počúval rozprávanie starších o pozostatkoch obydlí, ktoré sa majú nachádzať v lese za súčasnou usadlosťou Dolina na Úsvite. Osobne som ich nikdy nenašiel ani nevidel až neskôr som zistil, že nemali súvis so spomínanou stredovekou dedinou pod názvom Csókfalva, Chakfalwa, Chokfalwa. Hľadanie nebolo jednoduché, ale najhoršie je, že pramene, ktoré boli nájdené, sa líšia, a tak pravda zatiaľ ostane zahalená rúškom tajomstva.

János Hunfalvy v publikácii Gemer a Malohont z roku 1867 uvádza : Na západ od Hodejova, v doline pod Vtáčim hradom, na mieste niekdajšej dediny sa aj dnes nachádza pustatina Csókfalva. Celý obrovský vidiek od ústia potoka Gortva až po hranice Novohradu ako aj Širkovce a Hodejov patria rodine Ratholdovcov a ich potomkom rodine Lórantfy a Feledy. Tieto dve rodiny aj spustili výstavbu Chokfalwy. Sčasti kvôli menu a sčasti kvôli polohe, doba vzniku nemohla byť skôr ako začiatkom 14. storočia. Pre zvyšovanie počtu obyvateľov a obsadení lepších a úrodnejších pozemkov boli ľudia nútení hľadať útočisko v menších dolinách, kde však museli vyklčovať les, aby získali úrodnú pôdu. Veľké hranice stredovekého mestečka Hodejov sa tak kvôli pár odtrhnutým dedinkám zúžili, aj keď tieto boli naďalej závislé na Hodejove buď kvôli ochrane alebo hospodárstvu. Prvým obyvateľom Chokfalwy ako aj menovateľ, po kom sa dedinka nazvala, bol Csak-Csók a jeho rodina. Zachoval sa jediný menoslov obyvateľov usadlostí z roku 1551, keď sa vyberali desiatky. V tom čase tam bývali: Kassa, Kelemen, Mathe a Stephanus. Zemepáni boli  v roku 1427 vtedy sa dedinka volala Pingfalva a majiteľ je Juraj Šerkei, 1431 bán Pavol Rathold, 1548 Gaspar Pethő. Pretože dedinka bola v tesnej blízkosti Hodejova, turecké vojská ju v roku 1554 úplne zničili. Viacej sa už ani nezaľudnila a jej pozemky rozdala rodina Lórantfy pre okolitých gazdov za poplatok 1/7 z úrody.

Ako prvý záchytný bod používam minerálny prameň Csokfalvi pod číslom RS-21, ktorý je v koryte potoka Ostrá nad Dolinou na Úsvite. Jeho poloha a okolie jednoznačne vylučuje akékoľvek osídlenie v minulosti. Mapa II vojenského mapovania z roku 1826 ma naviguje na terajšie územie Doliny na Úsvite. III vojenské mapovanie z roku 1883 – 1876 je už o niečo presnejšie a Chokfalwu ako pustatinu lokalizuje pod tzv. vrch Ostrá. Vzdušnou čiarou odhadujem vzdialenosť k minerálnemu prameňu na 1000 metrov. Osobná návšteva ako aj satelitné zábery poukazujú na skutočnosť, že tam kedysi niečo skutočne stálo, povrchové nálezy úlomkov keramiky sú voľným okom viditeľné, datovanie je pohľadom ťažké, a keďže nechcem porušiť „naše zákony“, nič nedvíham. Chyba je však v tom, že na rozdiel od opisu v publikácii okolo mňa nie je žiadna dolina, ktorá mohla byť vyklčovaná a spomínaný Vtáči hrad sa nachádza úplne inde ako je táto lokalita. Vtáči hrad je v Hodejove na pustatine Falahúš, skutočne je to dolina, ktorá je z obidvoch strán obklopená lesmi a ako dominanta je na jej konci spomínaný vrch. Zdolať ho je pre fajčiarov pomerne náročná záležitosť. Vrch kopca vykazuje stopy po stavbe kruhového pôvodu netrúfam si povedať, či opevnenia. Viditeľné sú aj stopy po násype alebo vale. Isté je však to, že má priamy výhľad na hradný kopec v Hodejove, ako aj na lokalitu Strážna, kde mala byť v stredoveku proti turecká veža. Prístup na Vtáči hrad je zabezpečený v smere od Gemerčeka a jeho východ okamžite nadväzuje na cestu ktorá vedie na lokalitu Krížna.

Poloha Chokfalwy za usadlosťou Dolina na Úsvite by nebola práve šťastným riešením, bola by priamo pod frekventovanou cestou spájajúcou Fiľakovo s Muráňom a okolo nie sú žiadne prírodné prekážky ktoré by sa dali využiť na prípadnú ochranu. Nemožnosť vizuálneho kontaktu s hradom Hodejov a pomerne veľkej vzdialenosti cca 4000 metrov by úplne vylúčilo prípadnú vojenskú pomoc hradnej posádky. Vtáči hrad ponúka práve opačné východiská, ťažkú dostupnosť, blízkosť hradu – ale to sú už len všetko neoverené rozprávky.

Z objektívnych príčin nedodávam fotodokumentáciu, ale len všeobecné zábery urobené z hradu Hodejov na naše okolie.

Autor: Vladimír Gondáš