Nuž áno, mali by bdieť nad spravodlivosťou a dodržiavaní zákonov, niekedy sa to však vymkne aj im spod kontroly a svoje by o tom vedel rozprávať Ján Gallo, slúžny sudca z Tornale. Možno sa mu málil jeho plat a aj funkcia, tak zobral „rozum do hrsti“ a do tej istej hrsti pribalil aj finančnú hotovosť z úradu. Nešlo o nejakú veľkú sumu, v pokladni sa nachádzalo 927 korún a 95 halierov.

Keďže mu ako sudcovi bolo jasné, že krádež sa skôr či neskôr zistí a možno už minul peniaze, tak sa na úteku pred spravodlivosťou vybral za hranice Uhorska. O Interpole sa vtedy ešte ani nechyrovalo, a tak sa spoliehal na to, že jeho letná krádež z roku 1904 ostane navždy nepotrestanou. Lenže, nelenili ani Uhorskí žandári a podaril sa im husársky kúsok, keď si po prekvapeného pána sudcu prišli ich nemeckí kolegovia, a to priamo v Hamburgu. Keďže vtedajšia legislatíva nebola taká predvídavá ako dnes, nebolo treba čakať na žiadne vydávacie povolenia, a ani advokát nevedel robiť obštrukcie, tak sa urgentnou cestou ocitol vo väznici v Rimavskej Sobote.

Ukradnuté peniaze a necelý trojmesačný pobyt na úteku mu jeho kolegovia z Kráľovského súdu v Rimavskej Sobote zrátali náležite a odsúdili ho na trest odňatia slobody v trvaní deväť mesiacov, pričom mu do trestu zarátali jeho tri mesiace trvajúcu vyšetrovaciu väzbu. Taktiež prišiel o svoju funkciu slúžneho sudcu a najbližšie tri roky sa ani nemôže o podobnú funkciu uchádzať, rozsudok sa stal právoplatným začiatkom decembra 1904.

Pravdepodobne nedostatok jedla a slabý plat spôsobili, že sudca Pavel Adám z Veľkej Suchej, dnes časť obce Hrnčiarska Ves, v snahe zabezpečiť si kúsok diviny, tak spolu s priateľom Andrejom Perselym vyrazili na poľovačku. Ono by to bolo bývalo všetko v poriadku, keby neboli pytliačili a snáď sa našla nejaká dobrá duša, ktorá im to patrične osladila. Pytliactvo sa im vydarilo, zastrelil jednu srnku, a keď boli v najlepšom a drali kožku, tak sa z ničoho nič sa na mieste skutku objavili žandári.

Pre dnešnú dobu dosť ťažko pochopiteľné, ale stalo sa, že žandári boli neoblomní, a tak zbalili srnku spolu s pánom sudcom a jeho druhom a hneď za horúca to oznámili na slúžnovský súd v Hnúšti. A tak pán sudca nebude mať nielen mäso, ale ani prácu. Prípad sa stal 13. júla 1897.

Tak za niečo menejcenné sa nemal ani obvodný notár z Rimavskej Soboty Samuel Lamer ml., ktorý z notárskeho úradu ukradol 17. augusta 1899 väčšiu sumu peňazí. Žandárska stanica hneď vydala obežník a uvádzala, že ide o osobu štíhlu, má ryšavé vlasy, riedku briadku, ktorá je upravovaná, na úteku má oblečený čierny kabát, sivé nohavice, hnedý plášť a zelený poľovnícky klobúk. Má zvláštne znamenie, a to nepatrný slovenský prízvuk. Tak či bol tento popis dostačujúci, je neznáme, zatiaľ som nenašiel zmienku o tom.

Hlavný notár gemerskej župy Gejza Lukács mal nezhody so školským inšpektorom Komárňanskej župy Jurajom Lőrinczym a tohto provokoval tak dlho, že tasili meče v mestskej záhrade. Lukács utrpel drobné poranenie ,ale súd v Rimavskej Sobote sa bližšie pozrel na celú aféru, a tak dňa 20. júla 1902 putovali rovno z pojednávania do miestneho väzenia. Hlavný notár bol odsúdený na dva dni a školský inšpektor na tri dni odňatia slobody.

Ako je aj z príspevku zrejmé, tak v našom regióne bolo na prelome 19. a 20. storočia skutočne veselo.

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroje: Budapesti Hírlap z 20. 7. 1902, Pesti Napló z 17. 8. 1899, Pesti Napló z 14. 7. 1897, Budapesti Hírlap z 8. 12. 1904