Nejde o hanlivý názov, pretože obec sa v minulosti zviditeľnila silným robotníckym hnutím. Občania Konrádoviec sa vo veľkej miere zapojili v roku 1919 do Maďarskej červenej armády, kde aj bojovali. Niektorí sa zúčastnili aj bojov na strane sovietskej Červenej armády a bojovali napr. za oslobodenie Odesy. V roku 1922 v Konrádovciach bola založená miestna organizácia Komunistickej strany Československa.

Ján Dorinek vo svojich pamätiach uvádza: “Vojenskú službu som nastúpil ako 17 ročný v Lučenci. Už tu som zakúsil nespravodlivé zaobchádzanie s jednoduchým a pracovitým človekom, a preto som sa dobrovoľne hlásil na frontovú službu. Z frontu som prišiel na dovolenku v roku 1919, ale na front som sa späť nevrátil. Počas dovolenky som sa dozvedel o Veľkej októbrovej revolúcii v Rusku, a rozhodli sme sa jedenásti prihlásiť do Maďarskej červenej armády, ktorá v tom čase už bojovala za oslobodenie národov. V máji 1919 sa v Konrádovciach objavili československí legionári, proti ktorým sme začali boj. Keďže boli počtom silnejší a boli sme zradení, museli sme ustúpiť do susedného Šídu. Na vyšší rozkaz sme sa sústredili vo Fiľakove a odtiaľ sme boli odvelení do Miškolca. Zradou dôstojníkov, ktorí preoblečení do civilných šiat nás opustili, boli sme nútení vrátiť sa do svojej obce. Doma nás pochytali a ako politických previnilcov odsúdili na 10 týždňové väzenie.”

Ján Privaček vo svojich pamätiach uvádza: “Ako vojak rakúsko-uhorskej armády upadol som do zajatia na ruskom fronte v roku 1916. S mnohými zajatcami sme boli zadelení na práce. Tu sa medzi nami vykonával nábor do československých légií. Bolo nás tam 120, ale do légií sa neprihlásil nikto. V januári 1918 bol prevádzaný nábor do Červenej armády a prihlásilo sa do nej 1700 zajatcov, bývalých príslušníkov rakúsko-uhorského vojska. Ihneď sa začalo so školením, ktoré trvalo štyri dni a na ktorom nás oboznámili so súčasnou svetovou situáciou. Po školení nás vyzbrojili a boli sme zadelení na frontovú službu. Zúčastnil som sa bojov o Odesu.”

V roku 1922 bola v Konrádovciach založená základná organizácia KSČ do ktorej vstúpilo 99% robotníkov a jej prvým predsedom sa stal Ján Bernár. V obci bola aj Sociálno demokratická strana, ktorá mala 6 – 7 členov a jej predseda bol Vojtech Vince. V roku 1924 bola zriadená četnícka stanica, ktorá sa sem presťahovala z obce Čamovce. V roku 1926 bol na požiadanie robotníkov vystavaný Robotnícky dom, ktorý mal slúžiť na kultúrne  a zábavné účely. V tom istom roku však slabé finančné pomery a tiež čiastočná drahota, donútili robotníkov k štrajku, ktorý viedla Komunistická strana. Robotníci žiadali zvýšenie miezd o 25% a štrajk trval 14 dní. Ťažobná spoločnosť dosadila na potlačenie štrajku jeden oddiel četníctva, niekoľko robotníkov sa dalo podplatiť a stali sa štrajkokazmi, ktorí pod ochranou četníckej stráže pracovali v lome. Štrajkokazi dostali po 500 – 700 Kčs podpory od závodu, ktorá im však bola postupne zo zárobku zrazená. Četníci boli ubytovaní počas štrajku v novom robotníckom dome. Pôsobením štrajkokazov bola jednota robotníkov rozbitá, a potom i ostatní robotníci museli ísť pracovať za tých istých podmienok a zvýšenie mzdy nebolo uskutočnené. Počas štrajku bol z práce prepustený Ján Kubinec a členov KSČ pomaly ubúdalo, a to z dôvodu, že zo strany vedenia závodu bol na robotníkov vykonávaný nátlak a dali pocítiť každému, že členstvo v KSČ im nie je po vôli.

Ďalej život pokračuje pod povrchom pokojne. Robotníci boli naďalej vykorisťovaní a utláčaní svojimi pánmi. Zmena nastáva v roku 1930, kedy začína hospodárska kríza. V tomto roku správa závodu trikrát znižuje mzdu robotníkom. Nakoniec dali na verejnosť oznámenie plagátmi a vyhláškami, aby si každý robotník hľadal prácu, kde môže. Robotníci húfne odchádzajú za prácou do Čiech, aby vedeli zabezpečiť chlieb pre svoje rodiny. Život v obci úplne ochabuje a doma zostávajú len starší, ktorí už nechcú blúdiť za prácou. Zostávajú pracovať za mizerných podmienok v kameňolome, ktoré ešte správa môže poskytnúť.

V roku 1931 sa z tohto dôvodu rozišla aj organizácia KSČ. Vtedajší vedúci závodu Flórian Kuffler pracoval na tom, aby každý komunista bol z práce prepustený. V roku 1932 správa závodu zaviedla lístkový systém výplaty, na ktoré po dohode s obchodníkmi dostávali múku a iné potraviny. Vyvrcholenie krízy bolo v roku 1933, keď robotníci zarábali okolo 150 – 170 Kčs mesačne. V roku 1933 bola založená v závode organizácia Československej národne-sociálnej strany, ktorá mala poskytnúť výpomoc robotníkom v prípade nezamestnanosti. Túto organizáciu založilo vedenie závodu, dôvodiac tým, že len tak dostane objednávky, keď bude v závode založená politická organizácia. Organizácia jestvovala do roku 1938, ale mnohí robotníci nevedeli, že sú jej členovia, lebo členskú knižku nemali a členské príspevky platil za členov závod.

(Pokračovanie nabudúce)

Pozn. autora: Príspevok vznikal za pomoci Obecného úradu v Konrádovciach

Autor: Vladimír Gondáš