7. dohoda s Ginny
25. 2. 2012
Harry sa premiestnil do parku oproti svojmu domu s číslom 12 na Grimmauldovom námestí. Vedel, že vo vnútri naňho čaká Ginny. V Rokforte strávil takmer dve hodiny, hoci jej povedal, že sa zdrží len jednu. Predtým by ho to trápilo, ale teraz nie. Bolo mu to jedno. Bol svojim vlastným pánom a po dnešku by mal byť z dosahu všetkých, ktorí ho chceli len pre jeho slávu a peniaze. Dnes večer sa dostane preč od Ginevry Weasleyovej.
Povzdychol si a kráčal hore schodmi do domu. Pred svetom muklov bol úplne skrytý a vidieť ho mohlo len zopár čarodejníkov. Klopať nepotreboval, iba otvoril dvere a vstúpil dnu. Privítal ho zvuk hlasu Walburgy Blackovej, ktorá jačala na Ginny, ktorá zasa kričala späť na portrét Lady Blackovej a Kreachera- domáceho škriatka. Vzhľadom na to, že si Harry získal Kreacherovu dôveru, sa k nemu domáci škriatok správal láskavo a s nadšením plnil jeho príkazy; síce bol stále trochu divný, no Harrymu to nevadilo. Portrét už tiež viac neprotestoval proti jeho pobytu v dome; v skutočnosti spolu mali aj pár príjemných rozhovorov o niektorých z Harryho dobrodružstiev. Harry si myslel, že to Kreacher prehovoril Lady na portréte, aby svoj názor na Harryho prehodnotila.
„Čo má znamenať ten krik? Ginny, prečo kričíš na Lady Blackovú?“
Ginny ho sledovala pohľadom, ktorý pripomínal jej matku, keď nadávala dvojčatám.
„Povedal si mi, že sa vrátiš pred hodinou. Cez krb som volala Rokfort a oni len stále tvrdili, že si na schôdzke. Myslela som, že sa ti niečo stalo a tak som povedala tomuto domácemu škriatkovi aby ťa šiel nájsť, no on odmietol.“
„Tak prečo tu na Lady Blackovú kričíš?“
„Povedala, že nemám právo mu nič prikazovať.“
Portrét prestal jačať a sledoval Harryho, zatiaľ čo on počúval Ginnine rečnenie. Potom sa otočil k portrétu a snažil sa nedať najavo svoje prekvapenie, keď sa portrét uklonil.
„Dobré popoludnie, Lord Black.“
Harry si spomenul, že teraz nosí prsteň a erb Blackovcov.
Tiež sklonil hlavu. „Dobré popoludnie Lady Walburga, ospravedlňujem sa, že vás Ginny nahnevala.“
„Ja som nahnevala ju!? Ten portrét by mal byť spálený hoci aj s múrom."
Ignorujúc Ginny Harry pokračoval v rozhovore s Lady na portréte. „Už vás znova nebude vyrušovať.“
„Ďakujem Lord Black, ale to nie je o mne. Ja som znepokojená ohľadne Kreachera. To skazené dievča ho udrelo, keď vás odmietol ísť hľadať. Pripomenula som jej, že ako budúca Lady Potterová sa musí správať ako dáma. Nikdy nesmie protirečiť svojmu manželovi, alebo ho priviesť do rozpakov tým, že na verejnosti pošle služobníctvo nájsť ho a priviesť, najmä vtedy, keď jej bolo povedané, že má stretnutie. Domáci škriatok má oveľa viac slušnosti ako ona. Musí sa naučiť, kde je jej miesto, hlavne teraz, keď viem, že bude Lady Blackovou."
„Kto si myslí že je, keď mi hovorí čo mám robiť?! Je to len kus papiera na stene!“ kričala Ginny.
„Ona, Ginevra, je Lady Walburga Blacková a ty by si si mala uvedomiť, že toto bol jej dom a len z milosti Domu Blackovcov tu môžeš byť hosťom.“
Ginny sebou trhla, keď ju nazval celým menom, ale to len zvýšilo jej hnev na celú situáciu. „Hosť, to je to, čo som? HOSŤ?!“
„Nie sme manželia. A trvám na tom, že sa ospravedlníš.“
„ČO!? Nebudem sa ospravedlňovať tej bosorke.“
"Ginevra ospravedlníš sa, a urobíš to hneď.“ Harryho mágia začala pulzovať a Kreacher pomaly ustupoval. Bolo jasné, že je to súboj, ktorý Harry neprehrá.
Ginny pocítila moc. Nikdy predtým takúto silu z Harryho necítila. Počula, ako Ron spomínal, že občas sa to stalo, ale ona sama to nezažila. Časť z nej prosila, aby mu vyhovela, ale tá druhá časť jej hovorila, že to ona vlastní Harryho. Ona bola jeho vládkyňou a musela mu ukázať jeho miesto. Ticho a bez prútika naňho vrhla donucujúce kúzlo, ako ju to naučila matka, aby tak mohla ovládať Harryho.
Harry cítil, ako doňho kúzlo narazilo, no vedel, že prstene ho chránia. Jeho myseľ na to bola tiež pripravená a tak ešte zdvihol svoje štíty.
„Ginevra, ja čakám.“ Jeho tón bol vážny.
Ona ostala zmätená, ako to, že to nefunguje. Posledný rok to predsa fungovalo. Vyskúšala inú taktiku. Našpúlila pery a zvodnými pohybmi sa k nemu blížila. „Ach Harry, mala som o teba len strach.“
Harry nespúšťal pohľad zo ženy, do ktorej si až do dnešného rána myslel, že je zamilovaný a ktorá naňho práve skúsila vrhnúť kúzlo donútenia. Všetko, čo si o nej mohol myslieť, bolo, že je to obyčajná suka.
Ginny k nemu s úsmevom pristúpila, mysliac si teraz ho mám. Naklonila sa a prsia tlačila až na jeho hruď. Zdvíhala sa tak, aby odvábila jeho pozornosť.
Harry ju chytil a prudko otočil smerom k obrazu. „Teraz Ginevra; znovu ti to hovoriť nebudem.“ Jeho hlas bol chladný a vážny. Bol to tón, ktorý by sa nikto neodvážil neposlúchnuť.
„Ospravedlňujem sa, Lady Blacková.“
Portrét sa zľahka uklonil, na znamenie, že prijal ospravedlnenie, hoci bolo vynútené. „Ďakujem Lord Black. Vidím, že nakoniec sa predsa len učíte o vašich povinnostiach a zodpovednosti. Viem, že môj syn sa rozhodol správne, keď vás vymenoval za svojho dediča.“
„Ďakujem, váš súhlas si veľmi cením a opäť sa ospravedlňujem za Ginnine správanie. Viac sa to nebude opakovať. Kreacher, ďakujem, že si urobil to, čo je správne.“
„Nemusíte ďakovať, Lord Black.“ Starý domáci škriatok sklonil hlavu. Nechcel totiž ukázať, aký bol v skutočnosti rád.
„Ak nás obaja ospravedlníte, Ginny a ja si toho musíme veľa povedať.“ S ľahkým úklonom smerom k portrétu Harry viedol Ginny po schodoch do izby, ktorú používali. Miestnosť vyzerala rovnako, ako vtedy, keď sem pred piatimi rokmi prišiel prvý krát. Ešte keď Sirius žil. Pánsku spálňu nikdy nevyužíval, aj keď tušil, že je stále pripravená a uprataná.
Keď vstúpili do miestnosti, Ginny začala: „O čom to celé bolo Harry? Myslíš si, že keď budeš mojim manželom, dáva ti to právo správať sa ako Lord aj ku mne, však je to tak!?“
„Ginny, Lady Blacková má pravdu. Ak sa chceš vydať do domu Potterovcov a Blackovcov, musíš sa naučiť vhodne správať.“
„Nebudem meniť to, kým som len preto, že ty sa chceš hrať na veľkého Lorda.“
„Mám pre teba novinku Ginny. Ja sa na nič nehrám, ja som veľký Lord,“ povedal chladne a ukázal jej oba prstene, ktoré mal nastoknuté na ruke.
„Ako si to zistil?“ zašepkala.
„Mal som krásny rozhovor so škriatkami, ktorí riadia môj majetok.“ Harry sa zastavil, a nechal vyjsť na povrch svoju slizolinskú stránku. Chcel ju nechať chvíľu dusiť sa. Rozhodol sa proti nej použiť jeden z jej vlastných trikov; v rozprávaní pokračoval mäkkým, zvodným tónom. „Ginny, myslel som si, že sa ti páči predstava byť novou Lady Potter-Blackovou. Keby som tie tituly neprijal, nemohla by si ich niesť ani ty."
"Takže to znamená, že teraz som Lady Potter-Blackovou?"
"Ten titul ti bude patriť, keď budeme legálne svoji."
"Och Harry, som taká šťastná. Odpúšťam ti, že si bol pred chvíľou taký bezcitný," pribehla k nemu Ginny a objala ho.
"Uvedomil som si, že v Blackovských trezoroch je oveľa viac peňazí, ako som si myslel. Takže môžeme minúť omnoho viac," povedal Harry, keď ju začal pomaly vyzliekať. Jemne ju pobozkal na nahé rameno. "Myslel som, že by sme si mohli kúpiť dom v Paríži alebo niekde v Toskánsku, ako má Zabini."
Ginny privrela oči, keď sa Harryho pery dotkli jej krku.
"Len si predstav, ako budú tvoji priatelia žiarliť."
"Hmm, škriatkovia ti to nepovedali?
"Nepovedali mi čo, Ginny?"
Oblečenie jej spadlo na zem k nohám.
"Ale nič, Harry."
Harry mávol rukou a aj jej spodná bielizeň zmizla. Prstami jej pohladil prsia. „Vieš Ginny, vždy som sníval o milovaní pri talianskom mesiaci.“ Jeho druhá ruka sa kĺzala po boku jej tela a zastavila sa na zadku. Pomaly ju hladkal po celom tele, na čo sa dievča začalo chvieť. Hlava jej spadla dozadu a chrbát sa jej prehol.
„Och, Harry.“
„Nechceš so mnou žiť moje sny, Ginny?“ Sklonil hlavu a olízal jej bradavku.
„Áno, Harry, ale nemusíš si kupovať dom v Paríži alebo v Toskánsku, pretože domy tam už máš a ja som ich dala pre nás pripraviť.“
„A čo tvoji bratia? Myslel som, že sa chystáš im tie domy dať ako darčeky Ginny?“ Jeho tón hlasu náhle zvážnel a oboma rukami ju pevne držal za ramená.
„Čo Harry? Nie.“
„Takže si neplánovala dať Ronovi moju vilu vo Francúzsku, a Fredovi a Georgeovi panstvo v Taliansku?“
„Harry, nie je to konečné... bol to len taký nápad... tí škriatkovia sú obyčajní klamárski bastardi, Harry,“ Ginny začala prepadať panike, keď si uvedomila, čo priznala.
„No, náhodou tým škriatkom dôverujem viac ako tebe, Ginny. Mali totiž dôkazy.“
„Ako môžeš niečo také povedať? Harry miluješ ma, nemal by si mi nič odopierať!“ Harry pustil dievča z objatia, začal hrozivo mávať rukami a jeho hlas nabral na intenzite.
„Si si istá Ginny? Si si istá, že ťa milujem? Pretože jediný spôsob, ako milovať takú klamársku, podvodnícku a zlodejskú mrchu akou si ty, je elixír lásky.“
„Nebol to môj nápad Harry, bol to... bol to Dumbledore, on to všetko naplánoval.“ Ginnin hlas sa lámal, keď ju úplne pohltila panika.
„Dumbledore je dva roky mŕtvy, Ginny.“ Harry cítil, ako doňho opäť narazilo donucujúce kúzlo. „Neobťažuj sa, proti tvojim kúzlam som chránený. Myslela si si, že ti to prejde, ale manželstvo uzavreté osobou, ktorá je pod vplyvom donucujúcich kúzel by bolo neplatné.“
„Zmluva je uzavretá Harry a ty nemáš inú možnosť, len si ma vziať. Ak svoju časť zmluvy nesplníš, prídeš o svoju mágiu.“
„Radšej by som stratil svoju mágiu ako by som mal stráviť zvyšok života so sukou, ako si ty.“ Harry podišiel o krok dopredu, čím prinútil Ginny cúvnuť, až narazila do postele. „Neexistuje žiadna zmluva Ginny. Škriatkovia, ktorí spravujú môj majetok nikdy žiadnu zmluvu neuzavreli. Voči tebe alebo komukoľvek inému nemám nijaké záväzky. A na manželstvo zabudni, nikdy si ťa nevezmem.“
„Dlhuješ nám to... bez nás by si zablúdil na temnú stranu... nemal by si žiadnych priateľov... boli sme tvojou rodinou Harry.“
„Och, som si istý, že by som bol v pohode. Ale máš pravdu, boli sme rodinou, a keď jeden člen rodiny urobí niečo zlé, je na inom členovi rodiny aby sa ubezpečil, že tá osoba bude riadne potrestaná.“
Ginny sa v očiach začali tvoriť slzy; všetky jej plány sa rozplynuli. „Potrestaný? Chystáš sa poslať ma do Azkabanu?
„Som rád, že si si vedomá, že dôsledky tvojho konania by ťa mohli dostať do Azkabanu. Ale nie, rodine by som to neurobil. Potrestám ťa vlastným spôsobom.“
„Čo sa chystáš urobiť?“
„Čo by mal urobiť tvoj otec, keby sa dopočul, čo si urobila?“ S týmto vyhlásením si Harry vymenil s Ginny miesto na posteli a v okamihu dievča prehol cez koleno.
„Nie Harry, nie. To nemôžeš urobiť.“
Harryho ruka tvrdo a rýchlo pristála na Ginninom zadku s hlasným PLESK. „Uisťujem ťa že môžem a aj to urobím.“ Jej zadok naberal čím ďalej tým viac červenú farbu, vždy, keď naň dopadla Harryho ruka.
Potom sa na chvíľu odmlčal a Ginnine výkriky sa zmenili na vzlyky. „Podávala si mi elixíry lásky. Používala si na mňa ilegálne kúzla. Manipulovala si mnou. Ukradla si mi peniaze a zradila si ma. Prečo Ginny? Pre nejaké nové oblečenie, nový dom a šancu stať sa paňou môjho panstva? Keby som to vedel, všetko by som ti to bol dal, Ginny. Svojej malej sestre by som neodoprel nič, čo by chcela.“
Ginny začala znovu vzlykať. Slzy, ktoré sa na chvíľu zastavili, sa vrátili v plnom rozsahu. Harry si povzdychol. Možno tam nejaká nádej bola, ale práve teraz by jej bola na nič; on ešte neskončil. Harry si privolal z nočného stolíka kefu na vlasy. „Správala si sa ako rozmaznané dieťa, ktoré musí mať všetko čo chce, takže ako veľký brat s tebou budem jednať tiež ako s dieťaťom. Až kým mi neukážeš, že sa vieš správať aj inak.“
Zodvihol pravé koleno tak, aby bol jej zadok vystrčený viac dohora a výprask začal nanovo, tento krát však s kefou na vlasy.
Keby nebol dom pod silnými tíšiacimi kúzlami, susedia by ľahko počuli krik dievčaťa, vždy, keď drevená kefa, ktorú Harry použil, dopadla na jej chrbát a spôsobovala tak silnú bolesť. Až vtedy, keď prestala kopať a krútiť sa, a len tak mu ochabnuto ležala na kolenách, prestal. Vedel, že pár dní nebude môcť sedieť ani sa o nič oprieť. Bol na ňu tvrdší, ako kedy predpokladal, že na niekoho bude, ale jej zločiny boli veľké a ona nebola len dievčatkom, ktoré mu ukradlo keksy. Pokiaľ šlo oňho, vyviazla z toho ľahko.
Bez okolkov ju postavil na nohy. „Nedlhujem tvojej rodine nič, ale ty Ginevra Weasleyová dlhuješ mne. Keď som ti zachránil život a dušu pred Tomom Riddlom a Baziliskom. A teraz si svoj dlh vyzdvihnem.“ Z Harryho začala sálať moc a Ginny kričala ešte hlasnejšie. „Už nikdy sa na mňa nepozrieš tak, akoby medzi nami niečo bolo. Keď si nájdem životného partnera, bude pre teba zakázané akokoľvek sa do toho pliesť. Už nikdy nepoužiješ žiaden elixír lásky alebo donucujúce kúzlo, ktoré prinúti urobiť človeka niečo proti svojej vôli. Nikdy už neukradneš ani len jeden knut, alebo sa nepokúsiš vymámiť z niekoho jeho majetok. Ak niektorú z týchto vecí urobíš, navždy prídeš o mágiu. Tak nech sa stane!“ Keď Harry skončil, žiarivý lúč jeho mágie vystrelil z Harryho do Ginny a potom sa vrátil späť.
Keď už mal mágiu pod kontrolou, znova pokračoval. „Viac ťa trestať nebudem Ginny, ale tak skoro ti neodpustím. Bude to nejaký čas trvať a nakoniec ti odpustím, ale nikdy nezabudnem. A teraz; legálne som vyhlásil, že zásnuby sú zrušené a sobáš nebude. Tiež som zablokoval tvoj, rovnako aj prístup ostatných do mojich domov, a hneď, ako odtiaľto odídeme, bude ten zákaz zahŕňať aj tento dom. Všetky moje trezory boli uzavreté, a všetky kľúče mám už len ja. Vrátiš všetky Potterovské a Blackovské veci, vrátane babičkiných svadobných šiat a Potterovských obrúčok.“
Zastavil sa a Ginnine vzlyky sa premenili na tichý plač. „Rozumieš, Ginny?“
Dievča prikývlo.
„Chcem počuť normálnu odpoveď.“
„Áno Harry, rozumiem.“
Teraz choď do kúpeľne a obleč sa. Musíme ísť do Brlohu a všetkým to oznámiť.“
„Prosím nie, Harry. Ja nemôžem.“
„Ani nemusíš, urobím to ja. Teraz už choď.“
Dievča vybehlo z izby a cez chodbu prebehlo až do kúpeľne, neobťažujúc sa zdvihnutím šiat zo zeme. Keď sa dvere otvorili, Harry začul portrét Walburgy Blackovej rehotať sa.
Povzdychol si; jedna úloha je za mnou, druhá ešte len príde. „Kreacher.“
Starý domáci škriatok sa pred ním objavil s úsmevom na tvári. Hoci bola miestnosť zabezpečená kúzlami, škriatok vedel čo sa stalo a vyzeral, že je s Harryho činmi nadmieru spokojný. Uklonil sa. „Ako vám môžem poslúžiť, pán Harry?“
„Je Pánska spálňa čistá?“
„Áno pane, a vaše šaty na dnešný večer nájdete na posteli.“
„Moje šaty?“
„Áno, škriatkovia z Gringottbanky poslali balík s novými šatami a tiež vecami pre môjho pána na dnešný večer.“
Harry sa zasmial, mal to vedieť. „Som si istý, že si počul, čo som pred chvíľou povedal Ginny,“ Kreacher s veľkým úsmevom prikývol. „Aj keď neočakávam, že bude robiť nejaké ďalšie problémy, chcem, aby si sa uistil, že kým sa pripravím, nebude pomocou krbu nikoho kontaktovať. Idem si dať sprchu a pripraviť sa.“
„Pripravil som pre vás kúpeľ, Pán Harry.“
„Ďakujem ti Kreacher, kúpeľ je presne to, čo teraz potrebujem. Keby sa vyskytli nejaké problémy s Ginny, len mi to povedz.“
Kreacher sa uklonil a zmizol. Harry kráčal hore k Pánskym komnatám. Sirius ich používal ako izbu pre Hrdozobca, len aby naštval matkin portrét, a tiež preto, že to je najväčšia izba v dome.
Harry vstúpil do miestnosti a ostal užasnuto stáť, keď zbadal ako krásne to tam vyzeralo. Steny boli krémové s hnedými odleskami, podlahu zdobil drahý, zlatý koberec a tmavý, mahagónový nábytok. Izbe dominovala veľká posteľ so zlatými nebesami. Na jednej zo stien bol gobelín zobrazujúci neľútostný súboj a pri bližšom preskúmaní si Harry uvedomil, že je to posledná bitka medzi ním a Voldemortom na Rokfortských pozemkoch. Bolo to nádherné; postava, ktorú predstavoval on nevyzerala ako slabý, chudý chlapec, ale ako silný a mocný čarodejník. Inokedy Harry nemal rád nič, čo ho zobrazovalo v takomto svetle, ale wow, vyzeral dobre.
"Kreacher."
Znova sa pred ním objavil starý domáci škriatok. „Áno, pán Harry?“
„Kreacher, kto to všetko urobil?
Domáci škriatok sa zapýril a sklonil hlavu. „To ja pane; mal to byť svadobný dar.“
Harry sa šokovane pozrel na škriatka. „Ty?“
„Ak sa vám to nepáči, môžem to dať dole.“
„Neopováž sa to urobiť.“ Harry sa zohol a silno škriatka objal.
„Je to tá najúžasnejšia vec, ktorú pre mňa kedy niekto urobil. Je to krásne, Kreacher.“
Domáci škriatok bol ohromený. To nebolo vhodné; domácim škriatkom sa takto vďaka neprejavuje a Kreacher nevedel, čo robiť.
„Myslím, že je to lepšie, ako Merlinov rád. Ďakujem ti, Kreacher.“
„To nič nebolo, pane.“
„Nie je to nič. Muselo trvať veky, kým si to urobil.“
„Po súboji sa pán Harry vrátil späť do školy a nariadil Kreachrovi, aby robil niečo konštruktívne. Tak som urobil toto.“
„Som rád, že áno.“
Kreacher sa opäť zatváril rozpačito. „Ak je to všetko, čo pán chcel, ja už pôjdem.“
„Áno, ešte sa musím pripraviť.“
Harrymu to trvalo trochu dlhšie, než očakával. Vo vani bolo tak príjemne, že by tu pokojne strávil celú noc. Nakoniec však kúpeľňu opustil a šiel do spálne. Na posteli bola položená nádherná róba krvavo červenej farby so zlatými prvkami. Prednú časť zdobili erby Potterovcov a Blackovcov. Okrem páru čiernych, hodvábnych boxeriek tam bola čierna košeľa a čierne nohavice, ktoré išli pod róbu (Harry bol za ne veľmi vďačný, pretože sa necítil pohodlne, keď pod šatami nič nemal) a mäkké, po kolená vysoké čierne čižmy z kozľacej kože. Harry sa rýchlo obliekol. Pozrel sa na svoje vlhké, uterákom presušené vlasy a natiahol sa pre kefu na vlasy, ďakujúc Merlinovi, že nie je drevená ako tá, ktorú použil predtým.
Kreacher sa objavil v izbe a povedal Harrymu, že ak sa nepoponáhľa, príde neskoro.
„Už som skoro hotový.“
Kreacher mávol rukou a Harryho vlasy boli okamžite suché a učesané, hoci horná časť vlasov vyzerala stále strapato a neskrotne ako vždy. Kreacher sa zamračil, znova mávol rukou a Harryho vlasy o kúsok vyrástli, len aby mohli ležať správne. Potom Kreacher umiestnil na Harryho ruku zlaté hodinky a na košeľu zlaté, manžetové gombíky. Do ruky mu podal palicu, na vrchu ktorej bola levia hlava.
„Lord Black nikdy nemešká, musíte ísť,“ povedal starý domáci škriatok a vyháňal Harryho von z dverí.
„Fajn, už idem. Ginny je pripravená?“
„Áno, čaká vás dole. Musel som ju zastaviť, aby neodišla skôr.“
„Ďakujem Kreacher. Keď odídem, chcem, aby si zabezpečil dom proti všetkým votrelcom tak, aby sme mohli prísť len ty a ja. Tiež chcem, aby si zabalil moje veci a odniesol ich do Rokfortu. Riaditeľka tam pre nás pripravuje byt. Chcem aby si tam išiel so mnou. Strávime tam aspoň dva týždne. Po večeri sa tam stretneme.“
„Áno Pane, urobím všetko tak, ako ste povedal.“
„Povedz Ginny, že sa stretneme pri dverách.“ Harry pokračoval dole po schodoch a bez slova kráčal k dverám, kde ho už čakala Ginny.
„Spolu sa premiestnime do Brlohu.“
Ginny nepovedala nič, iba prikývla. Mala oblečené krásne šaty, no vyzerala, akoby bola na ceste na šibenicu. Chytiac ju za ruku ich Harry oboch premiestnil k jej rodičovskému domu.
Molly Weasleyová im vybehla oproti. „Á, nevesta a ženích sú konečne tu. Ešte pár minút a prídete neskoro. Ach Harry, drahý, vyzeráš fantasticky. Dokonca si si dal opraviť zrak. Moja Ginny je naozaj šťastné dievča.“
Toto posledné vyhlásenie bolo na Ginny príliš a so vzlykom vybehla hore do svojej izby. Pani Weasleyová sa na ňu šokovane dívala. „Čo pre všetko na svete sa tomu dievčaťu stalo? Harry, prečo nejdeš dovnútra, všetci už prišli. Ja zavolám Ginny.“
Harry nič nepovedal, ale vošiel do domu, kde začul Rona niečo hlasno hovoriť. „Čo tu robíte, Snape? Je to súkromná večera a vy nie ste pozvaný.“
„Pán Weasley, uisťujem vás, že Profesor Snape a ja sme obaja pozvaní na túto večernú udalosť.
„Viem, že vy pani riaditeľka pozvaná ste, ale tiež viem, že Harry by tu Snapea nechcel.“
Harry vyšiel z kuchyne zadnými dverami. „Pozval som ho, Ron.“
„Harry, kamarát, čo sa ti stalo? Vyzeráš ako Malfoy.“
Severus sa chcel nad tou poznámkou uškrnúť, ale keď sa otočil a zbadal Harryho, nemohol. Bol to ten najkrajší muž, akého kedy Severus videl; dlhšie vlasy rámovali anjelskú tvár a krvavočervená róba ožarovala jeho pleť... a s tými žiarivými smaragdovými očami... vyzeral skvele. Severusovo srdce začalo biť neuveriteľne rýchlo a nemohol chytiť dych.
„Harry vyzeráš úžasne.“ Hermionin hlas bolo počuť skôr, než ju zbadal, keď sa priblížila ku skupinke. Najprv sestersky objala Harryho a potom sa otočila k dvom profesorom. „Dobrý večer, Pani riaditeľka, Profesor, som rada, že vás oboch vidím. Profesor, musím povedať, že vaše šaty sú veľkolepé. Nikdy predtým som vás nevidela v takejto nádhernej zelenej róbe.“
Harry sa usmial, keď sa pozrel na Severusa. Jeho vlasy vyzerali jemne a hodvábne, nie mastne, a jeho róba bola smaragdovo zelená- Harryho obľúbená farba. Vyzeral veľmi príťažlivo.
„Ďakujem slečna Grangerová. Aj vy dnes večer vyzeráte veľmi dobre. Dúfal som, že by som si s vami mohol v súkromí pohovoriť.“
„Tak to teda nie, Hermiona s vami nikam nepôjde. Naozaj nechápem, prečo si ho pozval Harry.“
„Mám na to svoje dôvody. Hermiona, myslím, že by bolo najlepšie, keby si šla a pohovorila si so Severusom a Minervou. Je to veľmi dôležité a som si istý, že to nezaberie veľa času.“
„No, ak je to také dôležité, môžete použiť moju pracovňu.“ Skupinka sa otočila a zrak im padol na prichádzajúceho Arthura.
„Dobrý večer, Arthur. Severus a ja prijmeme vašu ponuku. Slečna Grangerová nám ukáže cestu,“ povedala Minerva McGonagallová. Hermiona pozrela na Harryho a keď prikývol, otočila sa a ukázala profesorom cestu do pracovne.
„Neboj sa Ron, som si istý, že profesori jej len chcú ponúknuť prácu, alebo niečo také. Neprekvapilo by ma to. Od Hermiony očakávam veľké veci,“ povedal Arthur Weasley svojmu synovi a potom sa otočil k Harrymu. „Ahoj Harry, musím povedať, že vyzeráš fantasticky a všimol som si tiež, že nosíš prstene a róbu Lorda.“
Po tomto sa Ron náhle otočil a pozrel na Harryho. „Kde si to vlastne vzal, kamoš?“ Ron zodvihol Harryho ruku a obzeral si dva prstene, ktoré zdobili jeho prsty.
„Škriatkovia v Gringottbanke,“ povedal jednoducho. „Ukázalo sa, že pre mňa mali v úschove nejaké veci, napríklad tieto prstene.“
Ron naňho uprel prenikavý, vypočítavý pohľad. Keď Harryho tvár nič neprezradila, povzdychol si. „No, aspoň že sa budú hodiť k prsteňu, ktorý mám pripravený na tvoj veľký deň.“
„Mohol by som ich vidieť ešte pred tým?“
„Neboj sa Harry, dal som ich urobiť najlepšiemu klenotníkovi v Šikmej uličke. Dokonca som na ne nechal umiestniť Potterovský erb. Myslel som si, že by si to tak chcel.“
„Som si istý, že sú úžasné Ron, dokonca možno budú môcť súperiť s prsteňmi mojich rodičov,“ povedal Harry sarkasticky (Harry vedel, že to boli prstene jeho rodičov), aj keď Ron si nič nevšimol. Všetci traja prešli k zadnej časti domu, kde si Harry všimol niekoľko bielych stanov, v ktorých sedelo okolo stolíkov asi 50 ľudí. „Ron, kto sú všetci tí ľudia? Myslel som si, že dnes tu bude len rodina a priatelia, ktorí pomáhajú so svadbou.“
„No Harry, vieš, že si Chlapec-ktorý-prežil, alebo Muž-ktorý-porazil-Temného-pána. Tak všetko okolo tvojej svadby bude veľké.“
Harry sa poobzeral a zbadal väčšinu členov zostávajúceho Fénixovho rádu, ale aj Kingsleyho- Ministra mágie a pár členov Wizengamotu. Harry sa pozrel na Nevilla, ktorý sedel vedľa Luny a svojej starej mamy. Augusta Longbottomová bola zahĺbená v rozhovore s Arthurovou pratetou Muriel a Andromedou Tonksovou. „Ron, myslím, že pôjdem pozdraviť Nevilla a Lunu.“
„Počkaj Harry, chcem ťa zoznámiť s o svojimi špeciálnymi hosťami, členmi Kudleyovských kanónov,“ povedal Ron dramatickým hlasom. „Harry, oni sú tu, v mojej záhrade, môj sen sa stal skutočnosťou.“ Harry sa uškrnul; ten sen sa čoskoro stane nočnou morou.
„Ach, náš malý Ronuško.“
„Sme si istí, že únos najhoršieho týmu v lige na Harryho neurobí dojem,“ povedali Weasleyovské dvojčatá, keď sa pri nich objavili spolu s ostatnými troma bratmi- Billom, Charliem a Percym.
„Ahoj Harry, je milé znovu ťa vidieť. Vyzeráš veľmi dobre,“ povedal Percy a podal mu ruku, ktorú Harry prijal.
„Ahoj Percy, ďakujem. Ahojte Bill, Charlie.“
„Čau Harry, som si istý, že si nervózny. Viem, že tento tu dva dni pred svojou svadbou bol,“ zasmial sa Charlie ukazujúc na staršieho brata.
„Nepočúvaj ho; som si istý, že si v pohode. Všimol som si, že máš oblečenie Lorda. Nemyslel som si, že to budeš chcieť nosiť, keďže väčšina Lordov s tým začína už po sedemnástich narodeninách,“ povedal Bill a hravo udrel Charlieho do ramena.
„Vtedy som bol trochu zaneprázdnený, no rozhodol som sa, že je to súčasťou toho, kým som. Som hrdý na to, že môžem ukázať svoje dedičstvo a uctiť si tak svojho otca a krstného otca.“
„Viem, že sú na teba rovnako hrdí, ako aj my.“
„Dúfam, že to tak bude aj po dnešku, pán Weasley.“
Ako keby naplánovane vybehla von Molly v panike. „Harry, čo sa stalo s Ginny? Zamkla sa vo svojej izbe a nechce odtiaľ vyjsť ani ma pustiť dnu. Musíme začať, jedlo je pripravené na servírovanie.“
„Tak choďte a naservírujte večeru; zavolám Ginny dole, keď bude správny čas.“
„No tak Harry, poď. Musíš sa stretnúť s Kanónmi.“
„Choď ty Ron, potrebujem sa porozprávať s tvojim otcom a dvoma staršími bratmi ešte pred jedlom.“ Arthur vrhol na Harryho vážny pohľad. „Je všetko v poriadku? Stalo sa niečo zlé, však?“
„Nie Arthur, som si istý, že nič zlé sa nestalo, sú to len nervy, nič viac. Harry, máme tu niekoľko dôležitých ľudí, ktorí ťa chcú vidieť a ja sa s nimi nebudem zhovárať o metlobale alebo o čom to vy chlapci hovoríte. Teraz choď a priveď svoju nevestu dole.“ Molly sa nafúkla ako ryba a jej manžel vedel, že neostáva nič iné, len ju poslúchnuť, no Harry sa na to nechystal. Práve jej šiel odpovedať, keď k nemu zozadu doľahol upokojujúci hlas.
„Áno Harry, myslím, že Molly má pravdu. Musíš ísť hore a priviesť sem slečnu Weasleyovú. Nemôže predsa chýbať na vlastnej oslave, však?“ Harry sa otočil a pozrel na Severusa, ktorého onyxové oči žiarili.
Chlapec si povzdychol a prikývol. Otočil sa a odišiel smerom do domu. Cestou stretol zopár ľudí, vrátane Rity Skeeterovej - reportérky Denného proroka - a jej fotografa. „Čo tu robíte, Skeeterová? Som si istý, že som vás nepozval.“
„Áno, moje pozvanie prišlo od nevesty. Viete, že to je svadba storočia a naši čitatelia majú právo dozvedieť sa, kto všetko tu je a kto nie. Keď už hovoríme o tom, kto tu nie je, kde je vaša nevesta?“
„Necítila sa dobre. Práve som na ceste za ňou.“
„Hmm, necítila sa dobre. Znamená to, že je na ceste malý Potter?“
Harry videl, že jej brko sa pohybuje rýchlejšie, ako to videl inokedy. „Nie, to znamená, že sa necítila dobre.“ Harry sa otočil na odchod, ale ešte sa zastavil. „Skeeterová, sľubujem vám na dnes veľkú senzáciu. Nebudete musieť dokonca písať žiadne výmysly.“
„Och, no tak hovorte.“
„Nebojte sa, čoskoro sa všetko dozviete. Medzi tým skúste krevetové koláčiky, sú fantastické.“
Harry vošiel do domu, kde zbadal Minervu a Hermionu, ktorá vyzerala, akoby bola chorá. „Je tu všetko v poriadku?“
Hermiona sa k nemu ponáhľala. „Harry, nemôžem uveriť tomu, čo urobili. Mám chuť tam ísť a toho hlúpeho chlapca vyfackať.“
„Nie, ešte nie. Idem za Ginny a potom urobím vyhlásenie. Budeme mať čas Rona zbiť neskôr, ale teraz zachovaj pokoj. Je tam Skeeterová a nechcem toho zlého Arthurovi urobiť viac, než musím.“
Hermiona prikývla a Minerva jej položila ruku na rameno. „Prečo nejdete a niečím sa neponúknete. Potom sa môžete pripojiť k Pánovi Longbottomovi a slečne Lovegoodovej.“ Hermiona odišla do kúpeľne a Minerva sa pozrela na Harryho. „Bolo to tak, ako Severus predpokladal- tiež jej bol podávaný elixír lásky. Bola ešte viac nahnevaná, pretože osoba, do ktorej bola zamilovaná - Viktor Krum - s ňou už nebude teraz chcieť mať nič spoločné a tiež sa obáva o svoju povesť.“
„Hermiona je silná; je predsa chrabromilčanka,“ odpovedal Harry a sledoval Hermionu ako kráča hore schodmi.
Minerva sa jemne usmiala. „Áno, to je. Pred chvíľou som ju pozvala do hradu.
„Áno, mohlo by to byť pre nás dobré. Byť spolu a navzájom sa podporiť.“
„Len ju nevyuži; vzťah s Hermionou vytvorený kvôli tomuto šialenstvu by mohol mať na vás oboch katastrofálny dopad, keby to nevyšlo.“
„Neznepokojujte sa, Minerva. Na Hermionu sa takýmto spôsobom nedívam. Je ako moja sestra a s ohľadom na moju orientáciu to ani nejde.“
Minerva len prikývla. „Predtým, než ste sa dali dokopy s Ginevrou som si to myslela, takže odhadujem, že moje inštinkty boli správne.“ Harry sa usmial, jeho stará vedúca fakulty bola pozornejšia, než si myslel, ale jeho úsmev sa zmenil na šok, keď pokračovala. „Povedala by som, že moje inštinkty sú stále správne, keď som dnes niekoho obliekla do smaragdovo-zelena," usmiala sa a vyšla von z dverí.
Harrymu spadla sánka, keď sa díval za odchádzajúcu čarodejnicu.
„Mucha, Harry,“ vošla Hermiona a Harry zavrel ústa. „Vyzerá to, že sme stále vo vojne Harry, ale tentoraz nevieme, kto sú vlastne naši nepriatelia.“
„Všetko bude v poriadku Hermiona. Prežili sme poslednú vojnu, prežijeme aj túto.“ Zľahka ju objal a pobozkal na čelo. „No tak choď a sadni si k Nevillovi a Lune, ale nič im ešte nehovor. O všetko sa postarám.“
Ešte chvíľu sledoval, ako jeho priateľka odchádza a potom zamieril do Ginninej izby. S klopaním sa ani neobťažoval, zrušil jej ochranné kúzla, ktoré na dvere umiestnila a otvoril dvere. Ginny ležala na posteli a plakala. Pobavila ho jej poloha na bruchu. „Ginny prestaň s tým nezmyslom a vstaň z postele. Pôjdeme dole a ja urobím naše malé vyhlásenie.“
„Ja nemôžem Harry. Nedokážem sa postaviť pred všetkých tých ľudí. Pozvala som veľa dôležitých čarodejníkov a tiež tlač. Nemôžem ísť von.“
„Áno môžeš a pôjdeš. Nemáš na výber.“ Jeho hlas opäť zvážnel, rovnako ako keď s ňou hovoril predtým.
„Čo povie môj otec a moji bratia? Budú ma nenávidieť.“
„Nezaujíma ma to; následkom svojich činov budeš musieť čeliť.“
„Povedal si, že ma viac trestať už nebudeš.“
„A ani to nerobím. Akýkoľvek trest, ktorý ti udelí tvoj otec alebo bratia sa mňa netýka. Teraz nájdi svoju chrabromilskú odvahu, vstaň a poď von.“
Ginny nič nepovedala. Bol to najhorší deň jej života a ona len chcela, aby už skončil.
„Fajn Ginny, ak trváš na trucovaní ako nejaké dieťa, budem sa k tebe správať ako k jednému. Napočítam do troch a zlezieš z postele; jeden... dva...“
Ginny vyliezla z postele. Nechcela totiž, aby sa zopakovalo všetko, čo predtým.
„Dobre, počkám ťa dole. Máš päť minút na to, aby si si umyla tvár a osviežila sa. Potom ťa očakávam po svojom boku.“
Ginny vybehla von a odišla do najbližšej kúpeľne, ktorá bola o poschodie vyššie. Stále premýšľala, ako je možné, že jej plány stroskotali. Dumbledore jej sľúbil Harryho, bola si istá, že ho zvládne po šiestich bratoch, ktorí vždy urobili to, čo chcela ona. Ale Harry bol príliš silný. Škriatkovia ho zrejme zbavili elixíru a povedali mu o všetkom, čo urobila. Práve preto ho od nich vždy držala veľmi ďaleko. A teraz prišla o všetko. Vedela, že Harry je už navždy z jej dosahu, prísaha ku ktorej ju predtým zaviazal by to nedovolila. Harry by jej už nikdy znova nedôveroval a vždy sa pred ňou bude mať na pozore.
Pozrela sa na seba do zrkadla. Oči mala červené a opuchnuté. Vytiahla prútik, ktorý mala v šatách a vrhla na seba skrášľujúce kúzlo. O dve sekundy už znova vyzerala ako normálne. Potom skúsila kúzlo na zmiernenie bolesti zadnej časti tela, ale nefungovalo to. Harry sa postaral o to, aby bola bolesť stále cítiť; sadnúť si niekam dnes večer nebude vôbec také jednoduché.
Dole šla so vztýčenou hlavou a cítila sa tak trochu ako Mária Antoinette na svojej ceste ku gilotíne. Stále si pripomínala, že je chrabromilčanka, že to dokáže. Harry prikývol, vzal ju za ruku a potom ju vyviedol von.
Keď prišli až k hlavnému stolu, ľudia ich uvítali s nadšením a búrlivými ováciami. Keď sa všetci usadili, Harry mávol rukou, aby stíchli. Ginny sa poobzerala a potom sklonila hlavu. Toto bol okamih, ktorého sa bála.
Harry použil Sonorus, aby jeho hlas zosilnel a každý ho mohol počuť. „Dobrý večer, je radosť vidieť vás tu všetkých, priateľov, rodinu a aj všetkých priaznivcov, ktorí nás prišli podporiť. Ako iste viete, sedem rokov svojho života som bojoval proti Temnému pánovi, bojoval som za svoj život a s pomocou mnohých ušľachtilých a úžasných ľudí sme boli schopný ukončiť to zlo raz a navždy,“ po tomto vyhlásení sa ozval hlasný jasot a bolo počuť ľudí tlieskať a kričať. Trvalo niekoľko minút, kým sa každý znova upokojil.
„V priebehu tých rokov som veľa krát trpel fyzickou aj psychickou bolesťou, po ktorej mi ostali jazvy. Vďaka pomoci jednej veľkej rodiny, ktorá mi pomohla uzdraviť sa, sa zo mňa stal ten muž, ktorého tu dnes vidíte. Preto by som chcel osobne poďakovať nášmu Námestníkovi, pánovi Arthurovi Weasleymu a jeho úžasnej rodine za to, že ma prijali do svojich životov a dovolili mi byť súčasťou ich rodiny,“ znovu sa musel zastaviť, keď ľudia začali opäť tlieskať. „Tiež mi dali svoje požehnanie a súhlasili s tým, aby som si vzal za manželku ich milovanú dcéru Ginny, ktorá ma posledný rok naháňala robiť veci, ktoré som aj urobil.“
Severus sa naklonil k Minerve. „Rozhodne má v sebe slizolinskú stranu Minerva, táto reč je hodná Malfoya.“
Minerva prikývla. „Len musel prežiť. Albusa a vojnu.“ Minerva sa však nepozerala na Harryho, ktorý práve hovoril o Weasleyovských bratoch. „Severus, nezdá sa ti, že slečna Weasleyová má problém so sedením?“
Severus sa pozrel na dievča a keď uvidel, ako sa vrtí a tvár ma skrivenú bolesťou, nevydržal, a nahlas sa rozosmial. Bolo to jednoducho príliš smiešne. Minerva sa tiež snažila ukryť svoj úškrn, no nebola úspešná. Obaja zvážneli až keď ich oslepil blesk z fotoaparátu, ktorý patril fotografovi z Denného proroka.
Harry na oboch profesoroch kývol a pokračoval. „Môj život bol ťažký, ale jednoduchším ho robila prítomnosť rodiny, ktorú som miloval, prítomnosť dobrých priateľov a skvelých profesorov. Až dodnes som bol pripravený začať žiť ďalšiu kapitolu života, ale bohužiaľ bola do mojich rúk umiestnená ďalšia záťaž. Úloha, ktorú som hrdý, že som vzal, však vyžaduje veľa dlhých hodín a veľa času stráveného bez rodiny. Preto len veľmi neochotne odkladám manželstvo s Ginevrou Weasleyovou, pretože by nebolo voči nej fér byť bez manžela dlhšie než jeden rok.
Po tomto vyhlásení bolo počuť veľký rev, keď sa niekoľko ľudí postavilo na protest a Harry začul aj výkriky typu „Ten chlapec má studené nohy“ a „Prichádza ďalší Temný pán“. Harry znova zodvihol ruku a na dav ľudí vyslal upokojujúce kúzlo, a pokračoval až keď všetci stíchli. „Všetkých vás uisťujem, že tam nie je žiaden nový Temný pán, prosím, nehľadajte v tom niečo viac. Nikoho neopúšťam, len budem príliš zaneprázdnený a nemyslím si, že to bude spravodlivé. Ďakujem vám za pochopenie. Žiadam vás, aby ste na pôvabnú Ginny nevyvíjali žiaden nátlak, pretože sme obaja mladí a pred sebou máme ešte celý život. Ten jeden rok rýchlo prejde. Veľmi pekne vám ďakujem za vaše dary, ktoré budú samozrejme vrátené, a ospravedlňujem sa za nepríjemnosti, ktoré som spôsobil. Ešte raz ďakujem a prajem vám dobrú noc.“
Harry zrušil kúzlo a pozrel sa na Billa, ktorý sedel vedľa Ginny. „Bill, chcem, aby ste ty a všetci Weasleyovci ostali. Musíme si pohovoriť, je to dôležité.“ Bill vyzeral nahnevane, ale prikývol. Harry sa obzrel a zbadal Minervu hovoriť s Nevillom pri jeho stole. Neville jeho pohľad opätoval a prikývol.
Potom Harry prešiel ku Kingsleymu, práve keď so svojou skupinou ľudí odchádzal. „Kingsley.“
„Ahoj Harry, musím povedať, že som tvojim oznámením veľmi prekvapený.“
„Áno, hm, bol by som rád, keby si na chvíľu ostal. Tvoji Aurori môžu zostať vonku, ale bol by som radšej, keby si tu bol len ty.“ Vysoký černoch sa na Harryho pozrel, a tiež prikývol.
Harry prešiel krížom k Rite Skeeterovej, ktorá sa ani nepohla. „No Harry, dostala som svoju senzáciu.“
„Áno, trúfam si povedať, že áno.“
„Je toho oveľa viac, než len to, čo ste povedal každému.“
„Áno je, ale každý sa o tom nedozvie. V podstate o nič nejde, Skeeterová, ak mám byť úprimný, chodím z jednej zlej situácie do druhej. Po záverečnom súboji som šiel rovno do opravy a potom späť do školy. Práve som ukončil vzdelanie a musím spravovať a prevádzkovať svoj majetok, plus ďalšie projekty, ktoré si tiež vyžadujú svoj čas. A práve ten potrebujem, než sa ožením. Ginny je krásne dievča, ale ten rok čo príde, s ňou nedokážem tráviť čas. A vziať si ju teraz by bolo nespravodlivé.“
„Ďakujem za vyjadrenie Harry, naši čitatelia sa potešila. Ale stále je niekde tam, uprostred všetkého ďalší šťavnatý príbeh, o ktorom zatiaľ nič neviem.“
„Stále tam niečo je, no nie pre vás. Obávam sa slečna Skeeterová, že dnes už nič viac nedostanete. S najväčšou pravdepodobnosťou budem pár minút hovoriť s Ginninou rodinou, ale je to veľmi súkromné.“
„Naši čitatelia to musia vedieť Harry.“
„Už toho na čítanie majú dosť. Chystám sa zabezpečiť si súkromie ochrannými kúzlami, vrátane tých, ktoré zabránia vstúpiť nepozvaným animágom. Varujem vás, Skeeterová, ak uvidím nejakého chrobáka, rozpučím ho.“
„Fajn, odchádzam. Už mám svoju senzáciu, ktorú musím pripraviť pre zajtrajšie vydanie. Ale kedykoľvek sa rozhodnete doplniť zvyšok, viete, kde ma nájdete.“
„Dobrú noc slečna Skeeterová.“