Filozofie z mládí
Vzdor
Protivíš sa my ľudská masa
čo pravdu na franforce kmása
prostej lži pečať pravdy dala
kým pravdu čírou lžou nazvala
V medziach pravdy už jednať nevieš
cesty svoje iba lžou stelieš
nevieš už ináč v svete žiť
z osídiel lži sa vymámiť
Na lži si staviaš budúcnosť
nikdy z nej necítiš sýtosť
sýtiš ňou iných ba i seba
hltáš ju denne miesto chleba
Zdá sa ti múdre takto konať
pravdu denne do hlbín chovať
lžou sa vytasiť na výslní
tá iste každého oslní
Že lužeš, kradneš, zbíjaš, vraždíš
všetko rýdze pod nohou mliaždiš
zlobe sa klaniaš zveš ju cnosťou
a dobro splácaš ukrutnosťou
To zdá sa ti byť chvályhodné
správnym zveš konanie podvodné
bez násilnosti nevieš žiť
preto chceš pravdu vyhubiť
Však pomni bludné, hlúpe plemä
že vyhubíš len svoje semä
že pravdu darmo kynožíš
lžou sa do hrobu položíš
Umrieš bo nieto v tebe silí
lož veľmi ľahko sa vysilí
a ty čo na nej zakladáš
s fatamorgánou zanikáš
Obrátil si sa chrbtom k svetu
v ktorom snívaš svoj sen o vzletu
však raz z toho sna precitneš
o reálnosť sa rozbiješ
S posledným dychom pravdu spoznáš
že v klamstve žil si už nevyznáš
životom splatíš krutú daň
prežil si sen, nuž zaplať zaň!