Stormy's stories

Prvá kapitola – Ako sa to začalo alebo taký normálny deň

Ako sa to začalo? To vám môžem povedať rovno. Začalo sa to slovami: „Amanda Reedová, Noc si ťa vybrala. Tvoja smrť bude tvojím zrodením. Noc ťa volá, počúvaj jej sladký hlas. Tvoj osud ťa očakáva v Škole Noci.“

Správne, vtedy sa to tak trochu zopsulo. Práve som bola na prázdninách a vyšla som odniesť odpadky, keď na mňa ten upír so znamením na čele položil prst. Takmer som omdlela, a keď sa mi honečne vyjasnilo pred očami, ten chlapík bol preč. Mama ako obvykle začala vyvádzať – hrôza. Môj otec takmer chytil infarkt a moje dve mladšie sestry – boli to dvojčatá – sa ma začali strániť, akoby som mala lepru. Nakoniec som musela voľky – nevoľky odísť na miesto, kde bude najmenej sto ďalších deciek, ktoré postihla rovnaká katastrofa.

Od toho momentu, čo som prišla do Londýnskej Školy Noci, mama ani nik iný so mnou neprehovorili. Ono to mať upíra v rodine – to sa nie je čím chváliť. Keby to aspoň boli normálni ľudia, ani slovo neceknem. Lenže kúzelníci, ktorí sú takmer rovnako nenormálni ako ja, upírov neznášajú ešte viac.

Takže som sa nevrátila do Rokfortu, ale som odišla na novú školu. Tam som asi po pol roku zistila, že som spojená so živlom vody. Po tom, čo stará Vodkyňa Dcér Tmy dokončila superzmenu, vybrali mňa. A zrazu som už nebola len to nové decko, nebola som vyvrheľ, bola som obľúbená, mocná a trochu čudná. Superzmena u mňa prebiehala nenormálne rýchlym tempom. Po roku mi museli nosiť zásoby z krvnej banky. Bola som prvý pätnásťročný upír, čo má chuť na krv.

No definitívny začiatok bol trochu zložitejší. Kedysi v júni, keď som bola štvrtáčka a mala šestnásť rokov, bola som druhý rok označená, začalo mi brnieť čelo. Ani nie o pol hodiny som v izbe vykríkla skôr od šoku z toho, čo sa so mnou dialo, než od bolesti.

Keď som sa na seba pozrela do zrkadla, uvidela som úplne iného človeka.

Tá cudzinka mala tmavé vlasy. Predtým boli tmavohnedé, teraz mali nádych do čiernej. Tá cudzinka mala svetlú pleť bez jedinej chybičky. Predtým tá pleť bola o dva odtiene tmavšia. To dievča v zrkadle bolo vysoké a malo na sebe školskú uniformu. Sivé tričko s dlhým rukávom, elegantné čierne nohavice a čiernu vestu. Na náprsnom znaku bolo v kruhu vyšité zlaté srdce so striebornými krídlami. Symbol štvrtákov – upírskych mláďat, ktoré chodili do Školy Noci už druhý rok. Tá osoba mala na čele polmesiac. Už nebol len obrys, bol kompletne vyfarbený zafírovomodrou farbou. Po čele sa jej tiehli zložité špirály, ktoré vyzerali ako vlny oceánu. Len oči zostali rovnaké – bol to rovnaký odtieň modrej farby, ktorá vyzerala ako morská voda. Vyzerala staršia, než na šestnásť rokov. Nemohla som uveriť, že to dievča v zrkadle som ja.

Pozrela som sa na hodiny – pol ôsmej večer. To znamená, že o pol hodiny sa nám začne vyučovanie. Viete, my máme dni a noci prehodené. Je to pohodlnejšie.

Zamkla som si izbu a so sklonenou hlavou som upaľovala za Anastáziou, veľkňažkou školy. Takmer som do nej narazila.

„V dobrom sme sa zišli, Amy, čo ťa ku mne privádza?“ vzápätí otvorila oči od úžasu. „Sú nádherné, Amy. Poď ďalej,“ pozvala ma dnu a ja som váhavo vkročila dnu. Kývla mi, nech a posadím. „Ako iste vieš, po superzmene, aj keď si ju dovŕšila za polovičný čas, musíš niekde pracovať,“ povedala.

„Ja som tak trochu dúfala, že by som sa vrátila na Rokfor a dokončila školu,“ vylovila som z vrecka môj dva roky nepoužívaný prútik.

„Myslíš si, že ťa tam príjmu s otvorenou náručou?“ precedila sarkasticky. Aj ona opovrhovala ľuďmi, pričom zabúda, že sama bola človekom.

„Dohodnem sa s riaditeľom. Stále patrím do kúzelníckeho sveta, do sveta, ktorý poznám už odmala.“

„Ak myslíš, tak dobre. Buď požehnaná.“

Prikývla som.

*****

Dobrý deň, profesor,
Potrebovala by som sa s Vami stretnúť.
Amy de Leau

Zabudla som vám spomenúť, že ak vás označia, môžete si vybrať vlastné meno. Už dva roky som preto Amy, nie Amanda. De Leau znamená po francúzsky voda, to meno som si vybrala, keď som získala spojenie s vodou.

Vážená slečna de Leau,
Príďte o ôsmej do deravého kotlíka.
Albus P. W. B. Dumbledore.

*****

„Dobrý deň, pán profesor,“ povedala som. Bola som v sivom plášti a na hlave mala kapucňu. „Ja som Amy de Leau.“

„Och, slečna de Leau, čo ste to so mnou chceli prebrať?“ spýtal sa a sadol si k rovnakému stolu, kde som sedela ja.

„Mala by som záujem o štúdium, mám šestnásť rokov. Neviem, či by to bolo možné.“

„A prečo by to nebolo?“ nadvihol jedno striebristé obočie.

„Je tu jeden detail. Pred dvoma rokmi ste ma poznali pod iným menom. Volala som sa Amanda Reedová.“ Dala som si kapucňu dole. „A len dnes som dokončila superzmenu.“

„Slečna de Leau, nevidím dôvod, prečo by ste nemohli dokončiť školu. Máte dva mesiace a pol, aby ste sa doučili to, čo ste vymeškali. Kufre máte tu, predpokladám, mohli by sme vás ubytovať v škole, kým by ste dohnali učivo. Musím však trvať na tom, aby ste si zakryli znamenie.“

„Áno,“ pousmiala som sa, „s tým som počítala.“

*****

Tu sa v príbehu na časovej osi posunieme trochu dopredu. Veď som sa učila obranu, transfiguráciu, elixíry, herbológiu, čarovanie, starostlivosť o čarovné tvory, astronómiu, dejiny mágie a veštenie. Priznám sa, že posledný predmet som trochu flákala, no dala som si záležať na obrane, elixíroch a transfigurácii. Nakoniec som zložila VČÚ. Tak som vzala ten list, ktorý mi normálne oficiálne prišiel!

Výsledky Vynikajúcej čarodejníckej úrovne

Hodnotenie:

Stupnica úspešnosti:

Vynikajúce (V)

Prekonáva očakávania (P)

Dostatočné (D)

Stupnica neúspešnosti:

Slabé (S)

Hrozné (H)

Troll (T)

Amy de Leau dosiahla:

Astronómia –D

Čarovanie – V

Dejiny mágie – D

Elixíry – P

Herbológia – P

Obrana proti čiernej mágii – V

Starostlivosť o čarovné tvory – P

Transfigurácia - V

Veštenie – S

Hneď mi k tomu pribalili aj rozvrh.

Na druhý deň začínal školský rok. Okolo pol piatej som si na izbe zatrela znamenie krycím krémom a obliekla sa do habitu. Potom som splynula s davom, to mi, keď mám zatretý polmesiac a špirály, ktoré sú na mojom čele zatreté, celkom aj ide, takže som si nakoniec sadla pri nejakom chalanovi so svetlými vlasmi a jantárovými očami – mala som pocit, že nie je človek, pretože som okolo neho vnímala zvláštny šedý tieň, a ten ľudia rozhodne nemali, videla som ho pri upíroch, no nabetón som vedela, že ten chalan upírom nie je – na chrabromilskom habite mal prefektský odznak a bol sprevádzaný ďalšími troma chalanmi, jeden bol malý, tučný, plavovlasý s vodnatými očami a veľkými prednými zubami, druhý bol čiernovlasý, pekný, na tvári mal frajerský úškrn, na lieskovo-hnedých očiach okuliare, na habite kapitánsky odznak, takže to bude najskôr James Potter, pretože som si pamätala, že už od druhého ročníka za našu fakultu hral metlobal, tým pádom, by ten malý a tučný bol Peter Pettigrew a ten s jantárovými očami bol Remus Lupin; obzrela som sa a zbadala chalana, ktorý  mal polodlhé čierne vlasy, oči farby búrkového mraku, pekne vykrojené ústa skrivené do úškľabku, hýril sebaistotou a v tvári bol veľmi pekný, myslím, že nikoho takého som si nepamätala, takže sa poriadne musel zmeniť, podľa jeho troch kamošov som usúdila, že to je Sirius Black, tá čierna – alebo skôr biela? – ovca, nie, je to biela ovca čiernej rodiny, jediný v Chrabromile a jediný, ktorý čiernou mágiou opovrhuje. (Pozn.: Všímate? Posledná veta mala 224 slov! xD Vyhrala som stávku, haha! Jani, teš sa, muhehehe! *diabolský smiech*)

Rad prvákov som nevnímala, ani Dumbledorovu reč. Zaregistrovala som, že na mňa upozornil, a vtedy sa všetky stoly otočili k tomu chrabromilskému. Mala som veľký problém ignorovať všetky tie žiarlivé pohľady od dievčat a šepot chalanov. „Páni, tá je pekná.“ „Kosť, jedna z najlepších.“

A potom som vedľa seba začula tichý šepot, ktorý by normálny človek nezaregistroval: „Tá je do týždňa moja.“

„Stav sa, že ti nenaletí,“ pošepkal mu James Potter.

„O čo?“ spýtal sa šibalským tónom Sirius.

„Ak prehráš, tak mesiac nebudeš mať žiadnu buchtu.“

„Dobre. A keď vyhrám, tak hneď na druhé ráno vo veľkej sieni vyznáš Fňučkovi lásku.“

„Platí,“ povedal James.

Ja som sa so šibalským úsmevom naklonila k obidvom chlapcom – Sirius sa významne pozrel na Jamesa – usmiala som sa na Siriusa – a ten zasa strelil pohľadom po Jamesovi – a potom som na nich žmurkla. Obaja sa uškrnuli.

„Tak to sa Snape toho vyznania lásky nedočká,“ povedala som a sledovala som, ako Sirius, ktorý si bol sám sebou pred minútou taký sebaistý, očervenel a James sa začal smiať.