Red Rum
Red Rum
Red Rum, kôň - legenda, ktorý trikrát zvíťazil v najslávnejšej svetovej steeplechase. Okrem troch víťazstiev obsadil dvakrát druhé miesto, zlepšil traťový rekord o 18,5 sekúnd a mnoho rokov po odchode z dostihovej dráhy bol populárnejší než rada ľudských hviezd showbyznysu... Red Rum sa narodil 3. mája 1965 v írskom hrabstve Kilkenny na farme Martyna Eneryho. Spojenie žrebca Quoruma a kobyly Mared napovedalo, že by zo žriebäťa mohol byť šprintér, ale hlboko v žrebčekovej pedigree sa vyskytovali odolné a vytrvalé kone. Red Rum dostal do vienka bojovnosť a vôľu po víťazstve, ale už ako ročiak bol tak sebavedomý a drzý, že se jeho prvý tréner Tim Molony rozhodol zbavit ho výhliadok na kariéru plemenníka, aby s ním vôbec mohol pracovať. Na dostihovej dráhe se nohatý hnedák objavil prvýkrát v apríli 1967 v Aintree. Súboj medzi ním a kobylkou Curlicue o víťazstve v dostihu na 1000 metrov nerozhodla ani cieľová fotografia.
Behom nasledujúcich piatich sezón behal Red Rum najprv dostihy rovinné, potom cez prútené prekážky a nakoniec i steeplechase vo farbách dvoch majiteľov. V jeho sedle sa vystriedalo 18 jezdcov, medzi nimi i Lester Piggott. Až v auguste 1972 sa spojily životné cesty Red Ruma, Donalda McCaina a Noela le Mara. Red Rum 5 Noel le Mare už ako malý chlapec, keď predával noviny v chlade a daždi liverpoolskych ulíc, si stanovil tri ciele: oženiť sa s krásnou ženou, stať sa milionárom a vyhrať Veľkú národnú. Zatiaľčo prvý cieľ dosiahol pomerne skoro, pre splnenie druhého musel radu rokov tvrdo pracovať a ešte ako osmdesiatročný trávil čásť dňa v kancelárií svojej stavebnej firmy. Štíhly, vždy dokonale oblečený muž, ktorý za svoju dlhovekosť vťačil golfu, spánku, poháriku sherry pred obedom a poháriku whisky a cigarete pred večerou, sa o dosiahnutie tretieho cieľa pokúušal od roku 1965, ale ani Ruby Glen, ani Furore II v roku 1969 v jeho farbách neuspeli. Donald McCain, známy v dostihovom svete pod prezývkou Ginger, sa pohyboval medzi koňmi od detstva. S výškou takmer 190 cm a ramenami zápasníka však nemohol pomýšľať na kariéru dostihového jazdca. Živil sa ako taxikár a na predmestí prímorského letoviska Southport si otvoril obchod s ojazdenými automobilmi. Za domom vybudoval z garáží neveľké stajne a v tých sa postupne objavilo niekoľko koní. Žiadny z nich však veľké dostihy nevyhrával. Až keď sa McCain zoznámil s Noelom le Marom, dostal konečne šancu kúpiť koňa podľa svojich predstáv. Red Ruma mal vyhliadnutého už dlho, ale až le Mare bol ochotný podpísať šek na 6000 libier, ktoré za Red Ruma majiteľ požadoval. McCain pripravoval svoje kone na jedinom rovnom mieste s mäkkým povrcheo, ktoré mal k dispozícii - na morskej pláži - a pre spestrenie ich nechával vybiehať na vrcholky piesčitých dún. Po práci chodili kone dlhé úseky v mori, ktoré blahodárne pôsobilo na drobné boliestky nôh, ktoré práve Red Ruma tu a tam sužovaly.
Red Rum 6 Na začiatku sezóny 1972/73 zvíťazil Red Rum v piatich dostihoch, potom obsadil tretie, druhé a štvrté miesto a na štart Veľkej národnej nastupoval ako favorit spolu s najvätšou hviezdou spod Južného kríža, austrálskym valachom Crispom. Ten sa okamžite po štarte predral do vedenia a s výnimkou Red Ruma žiadny iný kôň v dostihu neúčinkoval. Crisp odvodil celý dostih, ale v závere mu došli sily. Red Rum, výborne jazdený Brianom Fletcherom, ho v posledných metroch predstihol a zvíťazil v novom traťovom rekorde. Noel le Mare mal v dostihu ešte ďalšieho koňa, Glenkilna, ktorého jazdec niesol prvé farby majiteľa, gaštanovo hnedé so žltým kosoštvorcom, a rovnakú čiapku. Aby sa odlíšil, mal Brian Fletcher čiapku žltú a po víťazstve, snáď z poverčivosti, už nechcel v inej čiapke Red Ruma jazdiť. Noel le Mare požiadal o zmenu dostihových farieb! Pre ďalší ročník Veľkej národnej pridelil handicaper Red Rumovi 76 kg, ale na dobrej dráhe nebolo olovo tak veľkou príťažou. Red Rum cválal od 26. prekážky na špici a strojovým tempom, ktorému nikto zo súperov nestačil, si dobehol pre sedemdiaľkové víťazstvo. Bol vtedy len druhým koňom minulého storočia, ktorému sa podarilo vyhrať Veľkú národnú dvakrát za sebou. V roku 1975, po dlhých rokoch neistoty na finančných problémoch, úpadok Veľkej národnej vyvrcholil. V obrovských priestoroch Aintree sa strácalo úbohých 9000 divákov, pripravených oslávit Red Rumovo tretie víťazstvo. Na ťažkej dráhe však Red Rum podľahol finišu írskeho veterána L´Escargota, ktorý niesol o 5 kg menej. Ošetrovateľ Billy Allison kľačal v šoku dlho po dostihu uprostred rozmáčanej rovinky a len ťažko sa zmieroval so skutočnosťou, že jeho zverenec bol porazený.
Red RUm 3 O rok neskôr sa situácia opakovala. Briana Fletchera, ktorý skončil kôli zdravotným problémom a neshodám s trénermi, nahradil Tommy Stack, ale napriek tomu že Red Rum prekonal vo vedúcej pozícii poslednú prekážku, neodolal mohutnému záveru desaťročného ryšiaka Rag Trada. Druhého apríla 1977 prilákala Veľká národná omnoho väčšiu návštevu. Stalo sa tak vďaka finančne injekcii stávkového giganta Ladbrokes, razantnému postupu nového riaditeľa dotihu Johna Hughesa, ktorý presadil zrušenie rovinových dostihov v prospech prekážkových, ale najhlasnejšiu vábničku predstavoval štart Charlotte Brewovej a predovšetkým piaty pokus Red Ruma. Ten odštartoval s kurzom 9:1 a priebeh dostihu čiastočne pripomínal pamätný rok 1973. Okamžite po štarte šiel do čela prvý favorit Andy Pandy a po celý prvý okruh zvyšoval náskok. Na začiatku druhého kola už viedol o tridsať dĺžok a Tommy Stack sa vydal ho stíhať. Andy Pandy ale padol pri druhom prekonávaní Becher´s Brooku a Red Rum sa tak ocitol na špici sám omnoho skôr, než si jazdec prial. Red Rum nezaváhal, šiel úplne bez problémov a cieľom preletel so vztyčenými ušami za nepopísateľného nadšenia divákov. Druhý Churchtown Boy strácal 25 dĺžok. Red Ruma vítali v Southportu dve kapely, transparenty a davy ľudí, ktorí sa tiesnily v neprejazdných uliciach, na chodníkoch a dokonca i na strechách a komínových lavičkách domov. Nasledujúci rok bol Red Rum favoritom už od okamyhu, kedy bookmakeri začali prijmať stávky, ale týždeň pred štartom ochromel. Slané vlny Írskeho mora však opäť pomohli a zdalo sa, že pokusu o štvrté víťazstvo nestojí nič v ceste. V piatok pred dňom D ale Red Rum kríval znovu a rontgen odhalil vlasovú prasklinu v jednej zo záprstných kôstiek. Red Rum Dostihový zázrak sa nekonal, ale priebeh a hlavne záver dostihu dal čiastočne zabudnúť na šampiónovu neúčasť, pretože rozostupy medzi prvými piatimi koňmi zneli pol dĺžky - krk - dve dĺžky - hlava. Red Rum však v Aintree nechýbal, prvýkrát bol vedený v čele štartujúcich koní pri prehliadke pred tribúnami a túto čestnú úlohu plnil po nasledujúcich pätnásť rokov. Red Rum štartoval behom svojej kariéry v 110 dostihoch, dosiahol 27 víťazstiev a len trikrát nedobehol do cieľa! Z čiste matematického hľadiska pomeru víťazstiev k počtu štartov alebo vybehaných dotácií nebol tak úspešný ako napríklad Golden Miller, Arkle alebo Dawn Run, ale navzdory všetkým pochybnostiam o športovej hodnote Veľkej národnej mu práve štarty v Aintree priniesli nesmiernu popularitu. Svoj "dôchodok" strávil Red Rum na cestách po celom Spojenom kráľovstve. Jeho prítomnosť na najrôznejších akciách si usporiadatelia museli zaišťovať vopred a nie vždy bolo možné všetkým vyhovieť.
Red Rum bol hviezdou výstav, charitatívnych akcií, osláv a konferencií, nechýbal pri otváraní nových reštaurácií a pobočiek stávkových kancelárií a neobišiel se bez něho žiadny hlavný program televízie BBC. Hostia o jeho príchode často nemali najmenšie tušenie; svetlá náhle pohasínali, z reproduktorov se ozval sugestivny komentár, ktorým Peter Bromley priblyžoval poslucháčom Red Rumovo tretie víťazstvo v Aintree, a kôň vchádzal do sály. Na hemženie okolo seba vzhliadal s úplným kľudom, neuviedli ho do rozpakov nízke dvere, ligotavé lustry, koberce, televízne kamery ani nákladný výťah, ktorým bol raz dopravený do štvrtého poschodia obchodného domu. Presne vedel, kedy má kľudne stáť, kedy pózovať fotografom a kedy môže vyhadzovať. Zatiaľčo na ľudské hviezdy sa ľudia ťažko mohli siahnúť, Red Ruma si mohli pohladiť, a tak si čiastočne privlastnil každý, kto sa k nemu dokázal pretlačiť. Red Rum 2 Noel le Mare zomrel v roku 1979 vo veku 92 rokov a členovia jeho rodiny založili spoločnosť Red Rum, Ltd., ktorá rozhodovala o ďalšom programe Red Ruma a dala si zaregistrovať ochrannú známku, bez ktorej nesmelo byť meno ani portrét Red Ruma uvádzané na suvenýroch a darčekových predmetoch. Red Rum sa presťahoval so svojím trénerom zo Southportu do stajní Cholmondeley Castle v Cheshire, kde sa v pomernej sviežosti dožil tridsiatich rokov. V Aintree bol pri príležitosti jeho narodenín usporiadaný dostihový deň, diváci však už museli oslávenca ospravedlniť. Čas bol neúprosný i v prípade štvornohého fenoména - zdravotné problémy narůstali a síl ubúdalo. V októbri 1995 odišiel Red Rum do konského raja. Zostali po ňom fotografie, filmové a televízne záznamy, bronzový pomník na dráhe v Aintree a predovšetkým zážitky a spomienky v pamäti tých, ktorí s ním žili, ktorí ho obdivovali a mali radi.